26/01/2025
Skvěle popsaný rozdíl mezi klasickou psychoterapií a Grofovo dýcháním. Obě techniky se navzájem skvěle doplňují.
Čo máme urobiť pre to, aby nám bolo psychicky lepšie? A KTO to určuje...?
Určujeme to my sami podľa našich presvedčení a skúsenosti? Áno, môžeme. Určujú to odborníci (psychoterapeuti)? Áno, môžu byť veľmi nápomocní. Na kombináciu vedomého zámeru klienta a znalostí psychoterapeuta sa pri určení terapeutického cieľa spolieha väčšina obvyklých psychoterapeutických smerov. A je to úplne v poriadku a mnohokrát funkčné. Je tu však ešte aj iný pohľad...
Čo ak to, čo naozaj potrebujeme, by mohlo byť určované aj naším podvedomím, naším telom, našimi inštinktmi... bytostným Self (ako ho chápal Jung) alebo nejakým hlbším organizačným princípom v nás. Organizačným princípom celého organizmu? Niečim, čo riadi našu imunitu, metabolizmus, rast, ale aj samotné kognitívne a emočné procesy a štruktúru asociačných tokov. Niečim, čo nie je vedomé a to, čo si na povrchu myslíme a o čom sme presvedčení, je z tohto hľadiska len jeden fragment oveľa komplikovanejšieho celku.
Tento tretí princíp (určenia témy) je to, na čo sa vo veľkej miere spolieha aj Grofovo dýchanie od psychiatra českého pôvodu Stanislava Grofa. Určite však tento mechanizmus môžeme nájsť aj v iných terapeutických prístupoch. Keď to veľmi zjednoduším na FB článok, tak porovnanie prístupu, ako sa dostať k tomu, čo nám pomáha, vyzerá takto.
Obvyklá psychoterapia:
Zakázku určuje klient vo vedomom stave s pomocou psychoterapeuta. Obranné mechanizmy bývajú stále aktívne, preto je určité riziko práce na obrannej (nie jadrovej) téme. Ťažko sa vychádza zo sandboxu príbehu, v ktorom sme konštruovaní, z nášho naratívneho ja. Zakázku formulujeme z miesta našej „identity“, ale niekedy to, čo naozaj potrebujeme, môže ležať mimo tejto konštrukcie toho, kto sme. Často sú tieto obsahy blokované, lebo to našu identitu ohrozuje. Zacielenie zakázky sa v obvyklej psychoterapii teda spolieha na väčšinou vedomé "vedenie" klienta a/alebo terapeuta. V mnohých prípadoch to samozrejme úplne stačí a pomáha reálne zlepšovať životy.
Grofovo (holotropné) dýchanie:
Zakázka (alebo skôr téma) sa vynára sama po oslabení obranných mechanizmov. Konštrukcia seba samých a narácia ako taká je veľmi znížená a ku slovu sa tak dostávajú aj fylogeneticky staršie procesy. Riziko je, že to nemusí byť vždy v súlade s vedomou zákazkou a zámerom. Téma, ktorá sa vynorí, môže (ale nemusí) prekvapiť alebo sa môže (ale nemusí) zdať cudzia alebo ťažko uchopiteľná. S tým však pomôže následný integračný proces. V Grofovom dýchaní sa predpokladá, že dôležitosť témy určuje samoregulačná schopnosť organizmu - "vedenie" tela, vedomia a nevedomia dokopy. Teda, že najaktívnejši (najrelevantnejší) obsah sa vynorí sám, keď znížime vedomú kontrolu a je mu jedno, či patrí alebo nepatrí do nášho sandboxu. Tak ako sa aktuálne najaktívnejšie procesy neurónovej siete ako celku vynárajú v snoch bez ohľadu na naše vedomé zámery.
Autor: Mgr.Richard Gróf, PhD.
