NeuroTalent, Bratislava (2026)

30/12/2025

🧠 ROK 2025 OČAMI DETSKÉHO MOZGU: ČO SME SPOLU PREBERALI, RIEŠILI A KAM SMERUJEME ĎALEJ

Keď sa obzrieme za rokom 2025, nevidíme len jeden projekt alebo jednu tému.
Vidíme viac ako 50 postov, desiatky rozhovorov s rodičmi a množstvo detí, ktorým sme sa snažili lepšie porozumieť.

Tento rok bol o tom POZERAŤ SA POD SPRÁVANIE.
Nie hodnotiť, ale chápať.

🔑 KĽÚČOVÉ MYŠLIENKY, KU KTORÝM SME SA POČAS ROKA VRACALI

Spolu s vami sme opakovane otvárali témy ako:

✔️ správanie dieťaťa ako signál, nie problém,
✔️ prečo tiché deti nemusia byť pokojné,
✔️ ako emočné preťaženie a únava mozgu ovplyvňujú učenie,
✔️ prečo „nechce sa mi“ často znamená „už nevládzem“,
✔️ ako funguje pozornosť, pamäť a regulácia emócií,
✔️ prečo univerzálne rady na deti nefungujú rovnako pre všetkých.

Tieto myšlienky nevznikali od stola.
Vychádzali z vedeckých poznatkov aj z reálnej práce s rodinami.

👨‍👩‍👧‍👦 PRÍPADY Z PRAXE

Počas roka sme pracovali s autentickými deťmi a rodinami a opakovane sme riešili napríklad:

▪️deti, ktoré pôsobili navonok pokojne a bezproblémovo, no vnútorne boli preťažené,
▪️deti, ktoré „vedeli“, čo majú robiť, ale ich mozog už nemal kapacitu podať výkon,
▪️deti s vysokou citlivosťou, rýchlou únavou pozornosti alebo silnou emočnou reaktivitou,
▪️súrodencov s úplne odlišným nastavením mozgu,
▪️rodičov, ktorí mali pocit, že robia maximum, no doma to stále nefungovalo,
▪️prípad, kde meranie mozgovej aktivity u autentického dieťaťa dalo rodičom jasnejší smer, na čo sa zamerať a ako dieťa podporiť.

Veľmi často sa ukázalo, že nejde o zlyhanie dieťaťa ani rodiča, ale o NESÚLAD MEDZI NÁROKMI A KAPACITOU MOZGU.

🧠 AKÚ ÚLOHU V TOM ZOHRÁVALO MERANIE MOZGOVEJ AKTIVITY?

Meranie pre nás nebolo odpoveďou na všetko.
Bolo zrkadlom.

Pomáhalo pomenovať
▪️či ide o emočné preťaženie,
▪️únavu pozornosti,
▪️vysokú citlivosť,
▪️alebo talentový nesúlad.

A keď rodičia pochopili prečo, menilo sa aj ako reagujú.

🎁 KAM SMERUJEME V ROKU 2026

V budúcom roku chceme pokračovať v tom, čo dáva zmysel:
✅️ prinášať zrozumiteľné a praktické informácie pre rodičov,
✅️ prepájať neurovedu s každodenným životom rodín,
✅️ rozšíriť obsah o praktické materiály a e-booky.

Jednou z tém, ktorým sa chceme venovať, je napríklad:
📘 Ako vybrať ideálnu školu pre svoje dieťa – s ohľadom na jeho mozog, talenty a potreby.

Ďakujeme vám za dôveru, priazeň, otázky aj spätnú väzbu.
Vážime si každého rodiča, ktorý sa rozhodol hľadať porozumenie namiesto nálepiek.

Do nového roka vás chceme pozvať k jednej veci:
👉 menej sa pýtať „čo robí zle?“
👉 a viac „čo mi jeho mozog práve hovorí?“

Tešíme sa na všetko, čo nás spolu čaká v roku 2026.

22/12/2025

🎄 PRAJEME VÁM POKOJNÉ VIANOCE

Milí rodičia,
ak máte pocit, že tento rok bol dlhý, rýchly a vyčerpávajúci, je to úplne pochopiteľné.
Škola, práca, povinnosti, rozhodnutia, neustála pozornosť pre druhých…
nie je to málo.

Aj deti majú za sebou náročný rok.
Učenie, zmeny, tlak na výkon, veľa emócií – len to často nevedia pomenovať slovami.

Z pohľadu mozgu je jasné jedno:
po dlhom období záťaže potrebujeme spomaliť.
Nie viac snahy, nie viac disciplíny.
Ale chvíle, keď sa nič nemusí a stačí byť spolu.

PRETO VÁM ZO SRDCA PRAJEM, ABY STE SI TIETO VIANOCE:
✨ dovolili vypnúť,
✨ netlačili na seba ani na deti,
✨ a užili si ich také, aké sú – nedokonalé, ale skutočné.

Ak je dieťa počas sviatkov citlivejšie alebo rýchlejšie unavené,
často to nie je rozmaznanosť, ale únava mozgu po dlhom roku.
A pokoj dospelého je vtedy tým najlepším darom.

Nech sú tieto Vianoce časom oddychu, blízkosti a pokoja.
Pre vás aj pre vaše deti. 🎄🤍

PS: Chceli sme ukázať, že kto za projektom stojí, no nechceli sme ukazovať fotky našich detí. Veríme, že úprava foto sa vám páči.

15/12/2025

🎄 POSLEDNÝ ŠKOLSKÝ TÝŽDEŇ: AKO ZAPOJIŤ DETI DOMA BEZ STRESU A NÁTLAKU

Deti sú ešte v škole.
Rodičia už riešia Vianoce.
A doma sa ľahko objaví napätie: „rýchlo, nestíhame“.

Deti však nemusia cítiť predvianočný zhon, aby boli doma nápomocné – dôležité je, ako s nimi komunikujeme.

🧠 ČO HOVORÍ MOZOG (A VÝSKUM)

Výskumy v oblasti seba-regulácie a motivácie ukazujú, že deti spolupracujú oveľa lepšie, keď:
✔ rozumejú zmyslu toho, čo robia,
✔ majú pocit voľby,
✔ necítia tlak, ale spolupatričnosť.

Podľa Self-Determination Theory (Deci & Ryan) VNÚTORNÁ MOTIVÁCIA RASTIE VTEDY, KEĎ SÚ NAPLNENÉ TRI POTREBY:

👉 vzťah (robíme to spolu),
👉 kompetencia (zvládnem to),
👉 autonómia (mám aspoň malý výber).

To platí aj pri veciach, ktoré deti nemajú rady – napríklad upratovanie.

🤝 AKO ICH ZAPOJIŤ AJ DO „NEOBĽÚBENÝCH“ POVINNOSTÍ

Namiesto:
❌ „Musíš pomôcť, lebo je toho veľa“

Skôr:
✔ „Keď to spravíme spolu, bude tu pokojnejšie.“
✔ „Chceš upratať hračky alebo poutierať stôl?“
✔ „Dáme 5–10 minút a končíme.“

A ideálne:
👉 robiť to spolu s nimi, nie nad nimi.
Deti tak necítia tlak, ale to, že sú súčasťou tímu.

🎁 VIANOČNÝ POHĽAD NA ZÁVER

Pomoc doma nie je o dokonalosti.
Je o tom, aby deti:
🧠 necítili stres,
🤍 ale zmysel,
🤝 a spolupatričnosť.

A práve v tomto období sa to učí najľahšie – cez pokoj, nie cez zhon.

08/12/2025

🧠 KEĎ SI OTEC PREČÍTA SPRÁVU MANŽELKY A DIEŤAŤA… A UVEDOMÍ SI, ŽE AJ JEHO MOZOG MÁ SVOJ PRÍBEH

Nedávno sme mali krásnu skúsenosť:
spravili sme meranie mozgovej aktivity manželke a ich dcére.
Otec si najprv prišiel len pozrieť výsledky.

A po chvíľke čítania povedal:
🗣 „Chcem aj ja vedieť, ako funguje môj mozog.“
A to dáva dokonalý zmysel aj z pohľadu neurovied.

📌 PREČO?
Štúdie ukazujú, že každý človek má svoj spôsob:
◾ ako spracúva emócie,
◾ ako reaguje na stres (napr. cez signály ako LPP),
◾ ako používa alebo nepoužíva reguláciu (reappraisal),
◾ ako mu funguje pozornosť a mentálna záťaž.

A zaujímavá vec je, že tieto vzorce bývajú rodinne podobné, ale nie rovnaké.
U niekoho vidíme vysokú emočnú citlivosť, u iného rýchle preťaženie pozornosti, u ďalšieho výborné analytické spracovanie, ale slabý reappraisal.

Výskum DeCicco & Dennis (2012) ukázal, že emocionálna reaktivita môže byť skrytá – správanie ju často neprezradí, ale mozgová aktivita áno.

A práve to ľudí fascinuje, keď vidia správy svojich blízkych.
Nie je to „porovnávanie sa“.

Je to uvedomenie:
👉 „Aj môj mozog má svoj vzorec.“
👉 „Aj ja mám veci, ktoré by som si rád pomenoval.“
👉 „Možno pochopím, prečo reagujem tak, ako reagujem.“
💡 A TAK VZNIKNE PRIRODZENÁ ZVEDAVOSŤ

Nie preto, že by človek mal problém.
Ale preto, že konečne vidí, že mozog je presne taký istý orgán ako sval – každý máme iný tvar, inú silu a iné slabiny.

A niektorí rodičia si krásne uvedomia:
✨ „Ak chcem podporiť svoje dieťa, možno by som mal začať aj od seba.“

01/12/2025

🧠 PREČO MÔŽE PÔSOBIŤ DIEŤA POKOJNE, ALE JEHO MOZOG JE V STRESE?

Možno máte doma dieťa, o ktorom učitelia hovoria:
„Je zlatý, tichý, bez problémov.“
Ale doma sa občas objaví plač, nočné budenie, bolesti bruška či veľká únava.

Výskum mozgu detí vo veku 5–7 rokov ukázal, že správanie a mozgová aktivita nemusia ísť ruka v ruke.

🔬 ŠTÚDIA: NAVONOK POKOJ, V HLAVE BÚRKA
Deti v štúdii pozerali nepríjemné a neutrálné obrázky.
Navonok len ticho sedeli.

V mozgu to však vyzeralo inak:
👉 pri nepríjemných obrázkoch bola reakcia mozgu oveľa silnejšia než pri neutrálnych.

Vedci sledovali signál, ktorý sa volá LPP – jednoducho:
ČÍM JE VYŠŠÍ, TÝM VIAC JE MOZOG EMOČNE „ZACHYTENÝ“ NA NEPRÍJEMNEJ SITUÁCII.
Deti s vyšším LPP mali zároveň viac prejavov úzkosti podľa dotazníkov rodičov.

🤫 PREČO SI TO RODIČIA ČASTO NEVŠIMNÚ?
Lebo tieto deti:
◾ nevybuchujú, skôr sa stiahnu,
◾ nechcú „robiť problémy“,
◾ všetko „zvládnu“… až kým nepríde večerný kolaps.
Navonok sú pokojné, VNÚTRI VŠAK BEŽÍ VYSOKÉ EMOČNÉ NAPÄTIE.

🎯 ČO VIEME ODHALIŤ MERANÍM MOZGOVEJ AKTIVITY?
Pri meraní mozgovej aktivity vidíme:
✔ či je dieťa skutočne pokojné, alebo len všetko drží v sebe,
✔ ako mozog prežíva ochotu riskovať

To dá rodičom úplne iný pohľad na „tiché“ dieťa – a najmä možnosť pomôcť mu skôr, než sa napätie prejaví problémami v škole či v správaní.

24/11/2025

🧠 PREČO DETI EŠTE NEDOKÁŽU „UPOKOJIŤ SAMÉ SEBA“ – A PREČO JE TO ÚPLNE NORMÁLNE

Mnohí rodičia hovoria:
„Vysvetlil som jej, že sa nemá báť… ale nezaberá to.“
„Synovi poviem, nech to berie s nadhľadom, a on aj tak vybuchne.“

A pravda je jednoduchá:
➡ Deti ešte neurobiologicky nedokážu robiť to, čo od nich chceme.

🔍 ČO UKÁZALA ŠTÚDIA (DECICCO, SOLOMON & DENNIS, 2012)?
Výskumníci sledovali mozgovú aktivitu detí pri „upokojovaní sa“ pomocou prehodnocovania situácie (tzv. reappraisal).

A zistili:
1️⃣ Deti nedokážu vedome znížiť svoju emočnú reakciu.
Ich mozog reagoval rovnako silno, aj keď sa snažili myslieť na vec pozitívne.
2️⃣ Deti intenzívne prežívajú negatívne podnety.
Mozgový signál LPP bol výrazne vyšší, najmä u detí s úzkostlivejším nastavením.
3️⃣ Prefrontálna kôra (centrum logiky) ešte nie je dozretá.

Deti sa nemôžu „upokojiť rozumom“, lebo ten ešte fyziologicky nemajú k dispozícii.

❤️ AKO TO SÚVISÍ S UČENÍM A DOMÁCIMI ÚLOHAMI

Ak dieťa povie:
„Mne sa nechce.“
„Je to ťažké.“
„Ja to nezvládnem.“

Veľmi často to nie je lenivosť.
Je to emočný blok, ktorý dieťa nedokáže vedome utlmiť.
👉 presne ten istý mechanizmus, ktorý štúdia zachytila na mozgovom signáli

Pri meraní mozgovej aktivity toto vidíme jasne:
◾ vysokú emocionalitu
◾ nízku toleranciu frustrácie
◾ pokles pozornosti po aktivácii emócie
◾ obranné reakcie ešte skôr, než začne učenie

🌿 ČO S TÝM?
➡ Dieťa najskôr potrebujeme upokojiť, nie presviedčať.
➡ Použiť krátku emočnú reguláciu (chôdza, dýchanie, rituál).
➡ Až potom môžeme prejsť k učeniu.

Deti potrebujú bezpečie, nie tlak na výkon.

🔎 CHCETE VEDIEŤ, ČO STOJÍ ZA ODPOROM K UČENIU U VÁŠHO DIEŤAŤA?
Či je to:
◾ emočné preťaženie
◾ talentová záťaž
◾ slabšia pozornosť
◾ alebo úplne iný mozgový proces

➡ Meranie mozgovej aktivity to presne ukáže.
➡ A viete presne, ako dieťa podporiť bez bojov a s rešpektom.

Napíšte nám správu — a pozrieme sa spolu, čo potrebuje práve vaše dieťa.

17/11/2025

✈️ ČO MAJÚ PILOTI A NAŠE DETI SPOLOČNÉ?

Možno sa to nezdá, ale keď sa pozrieme na mozog — veľa.
V roku 2019 výskumníci z Université de Toulouse merali mozgovú aktivitu pilotov PRIAMO POČAS REÁLNEHO LETU.

CHCELI ZISTIŤ, ČI SA DÁ VČAS ZACHYTIŤ:

◾ kedy je mozog preťažený,
◾ kedy stráca pozornosť,
◾ kedy je vystavený stresu.

A podarilo sa to.
Dokázali, že aj jednoduché EEG senzory SPOĽAHLIVO IDENTIFIKUJÚ KĽÚČOVÉ MENTÁLNE STAVY, dokonca aj v extrémne náročných podmienkach — v hluku, vibráciách a tlaku kokpitu.

🧩 ČO TO ZNAMENÁ PRE DETI?

To isté sledujeme aj pri našom meraní — no v oveľa lepších podmienkach.
DETI SÍCE NERIADIA LIETADLO, ALE DENNE MUSIA ZVLÁDNUŤ:

👉 sústredenie,
👉 stres,
👉 sociálne situácie,
👉 logické a verbálne úlohy,
👉 emócie, ktoré sú výraznejšie ako u dospelých.

Ich mozog sa často dostáva do „preťaženej kabíny“.
A práve vtedy vzniká odpor k učeniu, vyčerpanie, zabúdanie či odmietanie úloh.

🧠 ČO VIEME ZISTIŤ MERANÍM MOZGOVEJ AKTIVITY:

✔ kedy je mozog preťažený,
✔ ako rýchlo obnovuje pozornosť,
✔ ako spracúva informácie (vizuálne vs. analyticky),
✔ ako pracuje s emóciami,
✔ v čom je dieťa talentované a čo ho stojí veľa energie.
✔ a mnoho iné

Tieto dáta vám umožnia pracovať nie „proti“ mozgu dieťaťa, ale s ním.

✨ PRETO MERANIE NIE JE O POCITOCH ČI DOMNIENKACH.
Je to o tom, že rovnako ako piloti, aj deti si zaslúžia,
aby sme rozumeli ich mentálnej záťaži — a vedeli ich navigovať správnym smerom.

Ak chcete zistiť, ako pracuje mozog vášho dieťaťa,
ozvite sa. Radi vám pomôžeme nájsť jeho najľahšiu cestu k učeniu.

10/11/2025

AKO POMÔCŤ DIEŤAŤU ROZPRÁVAŤ O DNI V ŠKOLE

V predchádzajúcom príspevku sme si hovorili, že deti po škole často mlčia, pretože ich mozog ešte spracúva informácie.

A teraz sa pozrime, čo s tým môžeme urobiť. 👇
🧠 1. DAJTE MOZGU ČAS
Po príchode domov mu doprajte 20–30 minút pokoja.
Nech sa prehrá, napije, oddýchne.
Vtedy sa v jeho mozgu aktivuje tzv. default mode network – systém, ktorý SPÁJA INFORMÁCIE A POCITY DO ZMYSLUPLNÉHO CELKU

💬 2. MENŠIE, KONKRÉTNE OTÁZKY FUNGUJÚ LEPŠIE NEŽ VEĽKÉ
👉 „S kým si sa dnes najviac smial?“
👉 „Čo ťa dnes prekvapilo?“
👉 „Keby si mal svoj deň nakresliť ako obrázok, čo by tam bolo?“
Tieto otázky zapájajú emocionálnu pamäť, nie len logiku – a to u detí funguje omnoho lepšie (Pessoa, 2008).

🤝 3. ZDIEĽAJTE AJ VY
Povedzte: „Dnes som bol unavený, lebo som mal veľa stretnutí.“
Dieťa sa učí, že hovoriť o pocitoch je normálne.
Takto sa rozvíja emočná inteligencia (EQ) a buduje dôvera.

💡 A čo ešte vieme z meraní mozgovej aktivity?
Deti, ktoré sú citlivejšie na emócie, často potrebujú viac ticha po škole, nie viac otázok.
Keď sa cítia bezpečne, rozprávanie príde samo.

✨ Takže keď dnes dieťa povie „nič“, usmejte sa.
Nie je to uzavretosť.
Je to jeho spôsob, ako si usporiadať svet.

🌿 Ak chcete pochopiť, ako vášmu dieťaťu funguje pozornosť, ako prežíva emócie a čo mu učenie uľahčuje alebo sťažuje, pozrite si naše merania mozgovej aktivity.
POMÔŽEME VÁM PRISPÔSOBIŤ PROSTREDIE, UČENIE AJ KOMUNIKÁCIU TAK, ABY SA MU DARILO BEZ TLAKU.

👉 Napíšte nám a radi vám ukážeme, ako meranie prebieha.

03/11/2025

PREČO SA DIEŤA PO ŠKOLE „UZAVRIE DO SEBA“

Otázka nás rodičov:
„Ako bolo v škole?“
„Čo ste dnes robili?“

A odpoveď dieťaťa je:
„Nič.“
„Neviem.“
„Len tak.“

POZNÁTE TO? 👀
Dieťa, ktoré je inokedy zhovorčivé, po škole mlčí, odpovedá jednoslovne alebo sa radšej zahrá.
Nie preto, že by nechcelo hovoriť…
ale preto, že JEHO MOZOG EŠTE STÁLE PRACUJE.

🧩 ČO SA DEJE V MOZGU:
📚 Podľa výskumov sa zistilo, že po dlhom sústredení mozog potrebuje ČAS NA TRIEDENIE INFORMÁCIÍ – ide o tzv. konsolidáciu.

Deti prežijú v škole stovky drobných udalostí – úlohy, pokyny, emócie, sociálne situácie. Ich prežívanie je omnoho intentívnejšie, ako býva u dospelých,. Množstvo nových podnetov, ktoré deti prežívajú, je výrazne vyšší. Po príchode domov ich mozog jednoducho nie je pripravený rozprávať – potrebuje ticho.

💛 A ak sa pridajú aj silné emócie (stres, napätie, radosť), zapája sa limbický systém.
Podľa Pessoa práve vtedy mozog „vypína“ rozprávanie, aby mohol SPRACOVAŤ, ČO CÍTI.
🧩 Preto, keď dieťa povie len „nič“, nie je to neúcta ani lenivosť.
Je to signál, že POTREBUJE SPRACOVAŤ DEŇ PO SVOJOM.
Najlepšie v bezpečí domova – v tichu, s vami nablízku, ale bez otázok.

👉 Chceli by ste však aj tak nadviazať konverzáciu s dieťaťom? Práve o tom, ako s tým pracovať, bude ďalší príspevok.
(ten, vám možno zmení každé popoludnie po škole 😉)

27/10/2025

🧠 „FUNGUJE TO NAOZAJ?“

Áno — a prináša to výsledky.

Nedávno nás oslovili rodičia 12-ročného chlapca. Doma sa opakovane dialo toto:
• dlhé presviedčanie do učenia,
• po pár minútach strata pozornosti,
• aj keď sa doma učivo naučil, v škole výkon nezopakoval.

ČO UKÁZALO MERANIE MOZGOVEJ AKTIVITY?
1️⃣Oslabená pozornosť v logických úlohách → mozog prirodzene „utekal“ od učenia.
2️⃣ Silné emočné prežívanie → dopredu si predstavoval, že to bude náročné, čo znižovalo motiváciu začať.
3️⃣ Vysoká intrapersonálna zložka EQ → veľa sebareflexie, no aj časté hodnotenie „nezvládnem to“ (obranný mechanizmus).

AKO SME NASTAVILI PRÍSTUP:
✔ Najprv vysvetliť plán (čo, ako dlho, v akom poradí) — znižuje neistotu.
✔ Striedať bloky 20 min. sústredenia s jednoduchšou činnosťou (krátka chôdza, hudba, ľahká úloha).
✔ Tipy na mieru ku každému predmetu podľa jeho silných stránok (vizuálne pomôcky, „chunking“, slovné kotvy).

ČO SA STALO POTOM?
Po pár týždňoch v škole sme sa s mamou stretli a povedala:
„Ďakujeme za prístup a odporúčania — APLIKOVALI SME VŠETKO ZO SPRÁVY A FUNGUJE TO.“
👏 Ďakujeme rodičom (.vikrutova) za dôveru — výsledok je vždy tímová práca.

CHCETE VEDIEŤ, ČO POMÔŽE PRÁVE VÁŠMU DIEŤAŤU?
Meraním zistíme presné príčiny (pozornosť, pamäť, emočné prežívanie, štýl spracovania informácií) a navrhneme konkrétne kroky.
📩 Napíšte nám — nájdeme riešenie, ktoré bude dávať zmysel vášmu dieťaťu aj vám.

20/10/2025

🧩 BUDÚCNOSŤ PATRÍ DEŤOM, KTORÉ SA NEBOJA SKÚŠAŤ

Nie všetky deti sa učia rovnako.
Niektoré sa do nových vecí vrhnú s nadšením – iné sa boja, že „to pokazia“.
Ale v skutočnosti… mozog sa učí najrýchlejšie vtedy, keď skúša a robí chyby.

📚 ŠTÚDIE UKAZUJÚ, ŽE:

• IMPLICITNÉ UČENIE – teda učenie „pokus–omyl“ – aktivuje centrá tvorivosti a hlbokej pamäti.
• Práve tieto situácie tvoria NOVÉ NEURÓNOVÉ DRÁHY, ktoré pomáhajú riešiť neznáme problémy.
• Keď dieťa cíti BEZPEČIE A PODPORU, jeho mozog riskuje viac – a rýchlejšie sa učí.

💬 PRÍKLAD Z PRAXE:

Pri meraní mozgovej aktivity vidíme, že deti s vysokým prežívaním emócií majú väčšiu tendenciu báť sa chýb.
Nie preto, že sú menej schopné, ale preto, že ich mozog vníma zlyhanie ako ohrozenie.
Ak im však vytvoríme bezpečné prostredie, kde chyba nie je hrozba, ale súčasť objavovania – ich výkon rastie.

🎯 AKO TO PODPORIŤ DOMA:

✔ Keď dieťa povie „to neviem“, odpovedzte: „Skús to inak.“
✔ Chváľte odvahu, nie dokonalosť.
✔ A hlavne – ukážte, že aj vy niekedy skúšate nové veci.

🧠 Meraním vieme zistiť, ako mozog reaguje na riziko, chyby či nové výzvy – a tým prispôsobiť prístup k učeniu.
Pretože v budúcnosti nevyhrá ten, kto vie všetko, ale ten, kto sa NEBOJÍ SKÚŠAŤ.

13/10/2025

🤫 KEĎ DIEŤA „NIČ NEROBÍ“, JEHO MOZOG PRÁVE PRACUJE NAJVIAC

Niektorí rodičia majú pocit, že dieťa sa má neustále učiť, trénovať, rozvíjať.

Ale mozog to vidí inak.
Keď je chvíľu ticho, keď sa dieťa len pozerá z okna, sníva alebo si čmára – 🧠 VTEDY SA JEHO MOZOG REORGANIZUJE.

📚 Podľa výskumov sa v stave ticha aktivuje tzv. DEFAULT MODE NETWORK – sieť mozgových oblastí, ktoré:

✔ prepájajú staré a nové poznatky,
✔ zlepšujú porozumenie,
✔ podporujú kreativitu a plánovanie.

Inými slovami – keď dieťa „nič nerobí“, jeho MOZOG V TICHOSTI SPÁJA VŠETKO, ČO SA CEZ DEŇ NAUČILO.
Prebieha vnútorné učenie, ktoré z vonku nevidno.

🎯 ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE RODIČOV:
◾ Doprajte deťom chvíle bez obrazoviek, bez úloh, bez stimulov.
◾ Po učení nechajte dieťa „len tak“ – mozog si uprace informácie.
◾ Ak dieťa v tichu kreslí, rozmýšľa alebo sníva, nerušte ho – práve vtedy sa učí porozumieť svetu.

🧩 V MERANÍ MOZGOVEJ AKTIVITY TO ČASTO VIDÍME:
Deti, ktoré majú problém s pozornosťou, paradoxne potrebujú viac ticha – nie viac podnetov.
Ich mozog potrebuje čas, aby informácie „usadili“.

Ticho nie je prázdne.
TICHO JE MIESTO, KDE RASTIE POROZUMENIE.

NeuroTalent

30/12/2025

22/12/2025

15/12/2025

08/12/2025

01/12/2025

24/11/2025

17/11/2025

10/11/2025

03/11/2025

27/10/2025

20/10/2025

13/10/2025

Address

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category