22/03/2026
👉 Sny sú prejavom našej mozgovej aktivity, pričom absencia zraku nebráni mozgu v ich vytváraní. Vedecké výskumy potvrdzujú, že nevidiaci ľudia snívajú rovnako často a intenzívne ako vidiaci, líšia sa však zmyslové vnemy, ktoré sa v snoch objavujú.
👉 U ľudí, ktorí sú nevidiaci od narodenia, mozog pri tvorbe snov využíva tie zmysly, na ktoré sa človek spolieha v bdelom stave. Ich sny sú preto bohaté na zvuky, dotyky, vône a emócie.
👉 Naopak, ľudia, ktorí stratili zrak až v priebehu života, disponujú vizuálnou pamäťou. Vďaka nej zažívajú aj obrazové sny, no výskumy ukazujú, že intenzita a jasnosť týchto vizuálnych vnemov môže s pribúdajúcim časom od straty zraku postupne slabnúť.
💡 Výsledky štúdií zameraných na sny ukazujú, že nevidiaci ľudia zažívajú vo svojich snoch častejšie nočné mory v porovnaní s vidiacou populáciou. Odborníci sa domnievajú, že to súvisí s vyšším počtom stresových situácií, ktorým musia nevidiaci denne čeliť pri orientácii v priestore a bežnom fungovaní v každodennom živote.
🔬🧠 Najnovšie neurologické štúdie skúmajúce mozgovú aktivitu počas fázy REM spánku u nevidiacich odhalili fascinujúci prejav neuroplasticity. Zistilo sa, že zraková kôra mozgu u ľudí slepých od narodenia nezostáva nečinná. Počas spánku a snívania sa táto inak vizuálna oblasť aktivizuje a zapája do spracovávania iných zmyslových podnetov, najmä sluchových a hmatových. To potvrdzuje veľkú schopnosť mozgu adaptovať sa a prebudovať svoje neurónové siete aj pri absencii primárneho zrakového vstupu.