MUDr. Juraj Šaling - Ambulancia

27/01/2026

👉‍‍ Keď sa stavce pohnú nesprávnym smerom

👉‍‍👉‍‍ Spondylolistéza je stav, pri ktorom sa jeden stavec doslova zošmykne zo svojej pozície oproti inému. 🦴

Tento posun môže dlho prebiehať v tichosti. Keď sa však ozve, najčastejšie prináša:
🔹 Lokálnu bolesť v krížoch či krku, ktorá sa zhoršuje pri záklone.
🔹 Vyžarovanie bolesti do nôh alebo rúk.
🔹 Pocit tŕpnutia alebo svalovej slabosti.

Hoci internetom kolujú rôzne mýty, tento stav primárne ohrozuje pohybový aparát a nervový systém, pričom vážne komplikácie môžu zasiahnuť funkciu panvových orgánov. Diagnostika je dnes vďaka MRI a RTG veľmi presná a včasné odhalenie môže zabrániť operácii.

Starajte sa o svoju chrbticu – je to jediný pilier, ktorý vás drží celý život vzpriamených.

💡 V lekárskej rádiológii existuje fenomén nazývaný **„Scotty Dog sign“ (znak škótskeho teriéra). Na šikmých röntgenových snímkach driekovej chrbtice vyzerajú anatomické časti stavca ako silueta psa. Ak má tento „pes“ na krku obojok (prerušenie kosti), indikuje to spondylolýzu – únavovú zlomeninu, ktorá je najčastejším predstupňom samotného zošmyknutia stavca (spondylolistézy).

🔬 Tradičnou chirurgickou liečbou pri nestabilnej spondylolistéze bola dlhé roky tzv. spinálna fúzia (zrostenie stavcov), ktorá však obmedzuje pohyblivosť chrbtice. Najnovšie klinické štúdie a schválenia FDA (napríklad systému TOPS) vyzdvihujú nástup náhrady kĺbových plôch (facet arthroplasty).

Táto nová technológia umožňuje stabilizovať zošmyknutý stavec bez toho, aby sa musel napevno zrásť so susedným. Pacientom sa tak zachováva prirodzená rotácia a ohybnosť v postihnutom segmente, čo znižuje riziko degenerácie susedných stavcov v budúcnosti.

26/01/2026

👉 Tukové tkanivo, (na obr. zväčšené 165x) odborne nazývané adipózne tkanivo, nepredstavuje len pasívnu izolačnú vrstvu, ale funguje ako komplexný a metabolicky aktívny orgán. Jeho základnou stavebnou jednotkou sú adipocyty – špecializované bunky, ktoré dokážu zväčšiť svoj objem až tisícnásobne, aby uskladnili energiu vo forme lipidov, konkrétne triglyceridov. 👉 Táto „živá batéria“ je husto popretkávaná kapilárami, čo zabezpečuje neustály kontakt s krvným obehom.
👉 V momentoch energetického deficitu, napríklad pri hladovaní alebo intenzívnej fyzickej aktivite, endokrinný systém vyšle chemický signál prostredníctvom hormónov. Títo molekulárny posly sa naviažu na receptory tukových buniek a spustia proces lipolýzy, čím sa uskladnené tuky uvoľnia späť do krvi, aby ich svaly a iné orgány mohli využiť ako palivo.

💡 Hoci sa často sústredíme na „spaľovanie“ tukov, tukové tkanivo má aj inú kľúčovú funkciu – funguje ako **najväčšia žľaza s vnútorným vylučovaním v tele**. Produkuje hormóny (napríklad leptín), ktoré komunikujú priamo s mozgom a regulujú pocit sýtosti, imunitnú odpoveď či dokonca plodnosť. Tukové bunky teda nie sú len skladmi energie, ale aktívnymi „manažérmi“ nášho metabolizmu.

🔬 Štúdia publikovaná v časopise *Nature* koncom roka 2024 odhalila, prečo je tak ťažké udržať si váhu po schudnutí (tzv. jo-jo efekt). Vedci zistili, že tukové bunky si uchovávajú „epigenetickú pamäť“ na obezitu. Aj keď človek výrazne schudne a tukové bunky sa zmenšia, ich bunkové jadro ostáva nastavené v režime, ktorý "očakáva" návrat k pôvodnej hmotnosti. Tieto pretrvávajúce zmeny v génovej expresii spôsobujú, že bunky pri opätovnom prísune kalórií reagujú rýchlejším a efektívnejším ukladaním tuku než predtým.

26/01/2026

👉 Biomechanický zázrak, na ktorom stojíte

Často obdivujeme silu svalov, no skutočným rekordérom nášho tela je stehenná kosť (femur). Ide o najdlhšiu a najpevnejšiu kosť v tele, ktorá svojou nosnosťou konkuruje stavebným materiálom.

Jej tajomstvo nespočíva v hrubej hmote, ale v inteligentnom dizajne:
🦴 Vnútorná architektúra: Vnútro kosti tvorí sieť kostných trámcov (trabekúl).
🏗️ Efekt vzpier: Táto sieť funguje podobne ako nosníky v mostných konštrukciách alebo v katedrálach – rozkladá tlak presne tam, kde je to najviac potrebné.

Vďaka tomu dokáže femur pri správnom uhle zaťaženia odolať tlaku presahujúcemu 1,5 tony, čo je približne hmotnosť stredne veľkého osobného automobilu. Príroda tak opäť predbehla inžinierov v pomere pevnosti k hmotnosti.

💡 Hoci je stehenná kosť ľahšia ako oceľ, jej relatívna pevnosť (v pomere k hmotnosti) je pri určitých typoch zaťaženia porovnateľná so železobetónom. Na rozdiel od betónu má však kosť jednu zásadnú výhodu – je to „živý materiál“, ktorý sa dokáže sám opravovať a prispôsobovať záťaži, ktorej ho dlhodobo vystavujete (napríklad pri športe kostné tkanivo hustne a silnie).

🔬 Výskum z marca 2025, vedený inžiniermi z Pennsylvánskej univerzity, odhalil nový pohľad na štruktúru materiálov inšpirovanú práve kosťami. Zistili, že mierna nepravidelnosť („neusporiadanosť“) v mikroštruktúre, akú vidíme v hubovitej kosti, robí materiál odolnejším voči zlomeniu než dokonale pravidelné geometrické mriežky. Tento poznatok, že „organizovaný chaos“ bráni šíreniu trhlín, sa už začína testovať pri vývoji nových ultra-odolných materiálov pre letectvo a robotiku.

26/01/2026

👉 Lymfóm predstavuje heterogénnu skupinu onkologických ochorení, pri ktorých dochádza k malígnej transformácii buniek imunitného systému – lymfocytov. Tieto bunky sa začnú nekontrolovane množiť v lymfatickom tkanive, predovšetkým v uzlinách a lymfatických cievach, čím narúšajú prirodzenú obranyschopnosť organizmu.

👉 Ochorenie je v počiatočných štádiách zradné svojím asymptomatickým priebehom, prípadne sa prejavuje len nešpecifickými symptómami, ktoré si pacienti často zamieňajú s bežnou virózou alebo vyčerpaním. Klinický obraz sa postupne rozvíja do viditeľného zväčšenia povrchových lymfatických uzlín (lymfadenopatia), ktoré je spravidla nebolestivé, sprevádzaného systémovými prejavmi ako nevysvetliteľné horúčky a chronická únava.

👉 Klinické prejavy zahŕňajú:
🔹 Zväčšenie lymfatických uzlín – najčastejšie na krku, v podpazuší alebo slabinách, zvyčajne bez sprievodnej bolesti.
🔹 Celkové príznaky – dlhodobá únava, ktorá neustupuje ani po odpočinku, a zvýšená telesná teplota bez zjavnej infekčnej príčiny.

💡 Lymfatický systém, v ktorom toto ochorenie vzniká, funguje v tele paralelne s krvným obehom, no má jednu zásadnú odlišnosť. Kým krv je poháňaná pumpou (srdcom), lymfa v cievach prúdi len pasívne – predovšetkým vďaka sťahovaniu kostrových svalov pri pohybe a dýchacím pohybom hrudníka. Aj preto je pohyb dôležitý pre správnu funkciu imunity.

🔬 Výsledky prezentované na konferencii Americkej hematologickej spoločnosti (ASH) v decembri 2025 prinášajú optimistické správy v oblasti bunkovej terapie CAR-T. Najnovšie dáta potvrdzujú, že táto forma imunoterapie, pri ktorej sa geneticky upravujú pacientove vlastné T-lymfocyty tak, aby cielene ničili nádorové bunky, vykazuje dlhodobú účinnosť aj u pacientov s ťažko liečiteľnými formami lymfómu, u ktorých predchádzajúce línie liečby zlyhali.

24/01/2026

🤔 "Výstuže" v cievach 🫀

👉 Stent je miniatúrna kovová sieťka v tvare trubičky, ktorá plní funkciu trvalej výstuže v zúženej alebo uzavretej tepne. Zákrok, pri ktorom sa zavádza, sa nazýva angioplastika a prebieha bez potreby veľkej operácie či otvárania hrudníka. Lekár zavedie do cievneho systému tenký vodič (katéter) – napr. cez slabinu – a naviguje ho až k postihnutému miestu napr. na srdci / aorte / cieve. Na konci katétra sa nachádza sfúknutý balónik, na ktorom je zvinutý stent. Po dosiahnutí kritického zúženia sa balónik pod tlakom nafúkne, čím roztiahne cievu a vtlačí aterosklerotický plát do jej stien. Stent sa pri tom rozvinie, uzamkne v novej polohe a po vyfučaní a vytiahnutí balónika ostáva v tepne natrvalo, aby bránil jej opätovnému zrúteniu (elastickému recoilu).

👉 Jednoduchšie povedané: Predstavte si cievu ako tunel, ktorý sa zosúva. Lekári doň zavedú špeciálny balónik s kovovou mriežkou – stentom. Keď balónik nafúknu, mriežka sa roztiahne ako pružina, podoprie steny cievy a ostane tam už navždy.

Výsledok?
Krv môže opäť voľne prúdiť a srdce dostáva potrebný kyslík. Žiadne veľké rezy, žiadne týždne v nemocnici. Technológia, ktorá doslova otvára cesty k životu.

💡 V modernej kardiológii nastal výrazný posun smerom k tzv. radiálnemu prístupu (cez tepnu na zápästí). Pre pacienta je to oveľa komfortnejšie – po zákroku nemusí ležať hodiny s ťažkým vreckom piesku na stehne, aby sa tepna uzavrela, ale môže sa takmer okamžite posadiť a chodiť. Riziko krvácania je pri tomto prístupe výrazne nižšie.

🔬 Revolúciou rokov 2024 a 2025 sú tzv. inteligentné stenty (smart stents). Vedci vyvíjajú stenty so zabudovanými mikroskopickými bezdrôtovými senzormi. Tieto zariadenia dokážu nielen vystužiť cievu, ale v reálnom čase monitorovať tlak krvi priamo v tepne a sledovať parametre prietoku. Ak by sa cieva začala znova upchávať (restenóza), stent vyšle signál do externého zariadenia ešte predtým, ako pacient pocíti prvé príznaky infarktu.

24/01/2026

⁉️ Ako inzulín otvára bunky? 🔬

👉 Inzulínom sprostredkovaný príjem glukózy je sofistikovaný biochemický proces, ktorý pripomína presne načasovanú logistickú operáciu. Inzulínové receptory na povrchu buniek (najmä svalových a tukových) fungujú ako strážne veže. Keď sa na ne inzulín naviaže, nespôsobí to okamžité „zmiznutie“ cukru, ale spustí sa vnútrobunková signalizačná kaskáda (najmä cez PI3K/Akt dráhu). Táto reťazová reakcia vydá povel špeciálnym transportérom, nazývaným GLUT4, ktoré sú za bežných okolností ukryté vo vnútri bunky. Na povel inzulínu sa tieto transportéry urýchlene presunú k bunkovej membráne, kde sa do nej včlenia a vytvoria otvorené kanály. Až cez tieto novovytvorené „brány“ môže glukóza prúdiť z krvi do bunky, kde sa následne využije ako palivo.

👉 Inzulín nie je upratovačka, ale vrátnik 🔑

Mnoho ľudí si myslí, že inzulín v krvi „požiera“ alebo priamo likviduje cukor. Pravda je však iná. Inzulín sa cukru ani nedotkne!

Predstavte si svoje bunky ako zamknuté domy a glukózu (cukor) ako hostí, ktorí čakajú vonku na ulici (v krvi).
👉 Inzulín funguje ako kľúč.
👉 Príde k dverám (receptorom), odomkne ich a až vtedy môžu hostia vstúpiť dnu.

Bez inzulínu môžu byť vaše bunky hladné a bez energie, aj keď máte v krvi cukru na rozdávanie. Problém nie je v nedostatku paliva, ale v zamknutých dverách.

💡 Kým svaly a tukové tkanivo sú na prežitie závislé od inzulínu (bez neho glukózu neprijmú), mozog má "VIP vstup". Neuróny používajú iný typ transportéra (GLUT3), ktorý je trvalo otvorený a na inzulín nečaká. Je to evolučná poistka – mozog ako najdôležitejší orgán musí mať prísun energie zabezpečený neustále, aj keď hladina inzulínu klesne. To vysvetľuje, prečo pri hypoglykémii (nízkom cukre) nastupujú závraty a zmätenosť tak rýchlo – mozog čerpá cukor priamo z krvi a ak tam nie je, nemá ho odkiaľ vziať.

🔬 Začiatkom roka 2025 vedci publikovali v prestížnom časopise Science prelomovú štúdiu o tzv. molekulárnych lepidlách. Ide o novoobjavené malé molekuly, ktoré dokážu napodobniť funkciu inzulínu. Tieto zlúčeniny sa vedia naviazať na inzulínový receptor a zmeniť jeho tvar tak, aby sa "otvoril" a vpustil glukózu dnu, a to aj v situáciách, keď je telo voči vlastnému inzulínu rezistentné. Tento objav by mohol v budúcnosti viesť k vývoju tabletkovej formy liečby cukrovky, ktorá by nahradila injekčný inzulín.

24/01/2026

👉 Kalcifikácia Achilovej šľachy, odborne nazývaná 👉 kalcifikujúca tendinopatia, je obrannou, no patologickou reakciou organizmu na dlhodobé mikrotraumy. Keď je šľacha vystavená chronickému preťaženiu, ktoré presahuje jej regeneračné schopnosti, v jej štruktúre vznikajú drobné trhliny.
👉 Telo sa v snahe o „opravu“ týchto poškodení môže uchýliť k chybnému hojivému procesu: namiesto pružného kolagénu začne do poškodených miest ukladať vápenaté soli. Tento proces vedie k premene mäkkého tkaniva na tkanivo podobné kosti (metaplázia), čo znižuje elasticitu šľachy, spôsobuje bolesť a zvyšuje riziko jej pretrhnutia. Hoci sa tento stav často spája so zápalom, moderná medicína ho chápe komplexnejšie ako zlyhanie adaptačných mechanizmov buniek šľachy na mechanický stres.

👉👉 Zjednodušene povedané, telo sa snaží opraviť mikroskopické poškodenia šľachy, no zvolí si na to nesprávny stavebný materiál. Namiesto pružných vlákien začne do tkaniva ukladať vápnik. Výsledkom sú tvrdé ložiská vo vnútri šľachy, ktoré spôsobujú bolesť a obmedzujú pohyb.

👉 Kto je ohrozený?
Najčastejšie profesionálni športovci a ľudia, ktorí nárazovo zaťažujú nohy (napr. pri behu alebo skákaní) bez dostatočnej regenerácie.

💡 Achilova šľacha je najsilnejšou a najhrubšou šľachou v ľudskom tele – pri behu dokáže absorbovať silu rovnajúcu sa až 8-násobku telesnej hmotnosti. Paradoxne je však najzraniteľnejšia v oblasti približne 2 až 6 cm nad pätovou kosťou. Táto oblasť sa nazýva „kritická zóna“ a má najhoršie cievne zásobenie, čo je hlavný dôvod, prečo sa práve tu vápnik ukladá najčastejšie a prečo sa šľacha v tomto mieste tak ťažko hojí.

🔬 Najnovšie výskumy z rokov 2024 a 2025 sa zameriavajú na molekulárnu úroveň tohto problému. Vedci identifikovali špecifický proteínový komplex nazývaný NLRP3 inflamazóm, ktorý hrá rozhodujúcu úlohu pri spúšťaní zápalu a následnej kalcifikácii v šľachách. Aktuálne štúdie naznačujú, že použitie inhibítorov tohto komplexu (napríklad liečiva glyburid) by mohlo v budúcnosti byť možnosťou liečby, ktorá by nielen tlmila bolesť, ale priamo blokovala proces ukladania vápnika....

24/01/2026

👍🌹🍀

🪷 Lotos 🪷

Alchýmia klíčenia a rastu cez tmu.

Život lotosu začína na dne, v úplnej tme a lepkavom bahne. Aby uvidel slnko a rozkvitol,musí urobiť takmer nemožné – prerásť cez vrstvu kalnej vody. Zámer a cieľ má jeden. Svetlo a rozkvitnutie.

Ale najpozoruhodnejšie na ňom je jeho fenomenálna životaschopnosť. Semená lotosu môžu ležať v zemi viac ako 1000 rokov. Trpezlivo čakajú na svoju chvíľu celé storočia, aby jedného dňa predsa len vyklíčili.

🧠 Z psychologického hľadiska môže byť ´lotos ´ jedným z ideálnych symbolov nášho Ja.

🪷Bez ohľadu na to, ako hlboko ste „zakopaní“ v kríze, v bahne cudzích očakávaní alebo osobných traumách, váš vnútorný potenciál nezaniká. Nemôže sa „pokaziť“ ani zmiznúť. Jednoducho čaká na svoju rezonanciu.🪷

23/01/2026

👉 Cievna mozgová príhoda, ľudovo nazývaná porážka či mŕtvica, predstavuje akútny stav, pri ktorom dochádza k náhlemu prerušeniu dodávky okysličenej krvi do určitej časti mozgu. Tento výpadok je najčastejšie spôsobený krvnou zrazeninou, ktorá cievu upchá (ischemická príhoda), alebo prasknutím cievy a následným krvácaním do mozgového tkaniva (hemoragická príhoda).
👉 Bez prísunu kyslíka a živín začínajú nervové bunky v postihnutej oblasti v priebehu niekoľkých minút odumierať, čo vedie k strate funkcií, ktoré daná časť mozgu riadi – či už ide o reč, pohyb končatín alebo videnie.
👉 Hlavným faktorom pre minimalizáciu trvalých následkov je preto rýchlosť poskytnutia odbornej lekárskej pomoci, keďže moderná medicína dokáže v určitom časovom okne zrazeninu rozpustiť alebo mechanicky odstrániť.

🔬 Vedecký pokrok v oblasti regeneratívnej medicíny prináša nádej na zvrátenie následkov mŕtvice aj po dlhšom čase. Výskumníci v nedávnych štúdiách demonštrovali, že transplantácia neurálnych kmeňových buniek môže pomôcť regenerovať poškodené "mozgové obvody". Tieto bunky nielen nahrádzajú stratené neuróny, ale pomáhajú obnoviť synaptické spojenia, čo v experimentálnych podmienkach viedlo k zlepšeniu motorických funkcií, ktoré sa predtým považovali za stratené

23/01/2026

👉 Vitamín C, známy aj ako kyselina askorbová 👇
Keďže si ho ľudské telo nedokáže samo syntetizovať, musí ho prijímať z potravy.

🎯 Hlavné biologické úlohy vitamínu C v organizme a jeho vplyv na zdravie:

1. Silný antioxidant a ochrana buniek

Vitamín C pôsobí ako vysoko účinný antioxidant, ktorý daruje elektróny na neutralizáciu voľných radikálov.
Týmto spôsobom:
- Chráni makromolekuly (proteíny, lipidy, sacharidy a nukleové kyseliny) pred poškodením oxidačným stresom.
- Regeneruje iné antioxidanty, napríklad vitamín E (alfa-tokoferol), späť do ich aktívnej formy.
- Chráni pľúca a iné tkanivá pred oxidantmi zo znečisteného ovzdušia a tabakového dymu.

2. Kofaktor pre enzýmy a syntéza dôležitých látok

Vitamín C je nevyhnutným kofaktorom pre rodinu enzýmov (monooxygenázy a dioxygenázy), ktoré sa podieľajú na:
- Tvorbe kolagénu: Stabilizuje terciárnu štruktúru kolagénu, ktorý je základným stavebným kameňom pokožky, kostí, ciev, chrupaviek a ďasien.
- Syntéze karnitínu: Táto molekula je potrebná na transport mastných kyselín do mitochondrií na tvorbu energie.
- Produkcii neurotransmiterov: Podieľa sa napríklad na premene dopamínu na noradrenalín.
- Regulácii génov: Ovplyvňuje transkripciu génov a bunkovú signalizáciu.

3. Podpora imunitného systému

Vitamín C prispieva k obranyschopnosti organizmu podporou viacerých funkcií vrodenej aj získanej imunity:
- Biele krvinky: Podporuje tvorbu a funkciu lymfocytov a fagocytov (neutrofilov a monocytov). V týchto bunkách sa vitamín C akumuluje v koncentráciách 50- až 100-krát vyšších, než sú v plazme.
- Epiteliálna bariéra: Podporuje bariérovú funkciu pokožky proti patogénom a urýchľuje hojenie rán.
- munitné mediátory: Podporuje produkciu interferónov a protilátok.

4. Metabolizmus železa

Vitamín C zohráva dôležitú úlohu v prevencii anémie (chudokrvnosti):
- Zlepšuje vstrebávanie nehémového železa z rastlinnej potravy. * Pomáha udržiavať železo v rozpustnej forme, ktorá je ľahšie absorbovateľná v čreve.
- Reguluje príjem železa do buniek stimuláciou syntézy feritínu (zásobný proteín železa).

5. Vplyv na zdravie a prevenciu ochorení

- Prechladnutie: Pravidelné užívanie môže skrátiť trvanie a zmierniť príznaky bežného prechladnutia, hoci neznižuje frekvenciu ochorenia u bežnej populácie.
- Zdravie očí: Vyšší príjem je spojený s nižším rizikom vzniku sivého zákalu (katarakty) a makulárnej degenerácie.
- Kardiovaskulárny systém: Môže pomáhať rozširovať cievy a priaznivo ovplyvňovať krvný tlak prostredníctvom zvýšenia biologickej aktivity oxidu dusnatého.
- Kožné zdravie: Pomáha chrániť pokožku pred UV žiarením, pôsobí proti zápalom (akné, rosacea) a môže redukovať hyperpigmentáciu.

➽ Závažný nedostatok vitamínu C vedie k ochoreniu známemu ako skorbut, ktoré sa prejavuje únavou, krvácaním ďasien, vypadávaním zubov, bolesťami kĺbov a narušeným hojením rán, čo môže byť bez liečby smrteľné.

22/01/2026

👉‍‍ Tichá obeta pre dobro celku 👉‍‍ Apoptóza ... .. je proces, ktorým sa organizmus zbavuje nepotrebných, poškodených alebo nebezpečných buniek. Na rozdiel od nekrózy, ktorá je dôsledkom traumatického poškodenia a vedie k vyliatiu obsahu bunky do okolia, čím vzniká zápal, apoptóza prebieha diskrétne. Bunka sa doslova zbalí zvnútra: jej jadro kondenzuje, DNA sa rozštiepi a celá bunka sa rozpadne na malé, membránou obalené vačky – 👉‍‍ apoptotické telieska. Tie sú okamžite rozpoznané a pohltené imunitnými bunkami (makrofágmi) alebo susednými bunkami skôr, než by stihli vyvolať akúkoľvek obrannú reakciu okolia. Tento proces je nevyhnutný pre homeostázu – rovnováhu vnútorného prostredia.

📌 Apoptóza funguje ako „sochár“ nášho tela ešte pred narodením. V ranom štádiu embryonálneho vývoja máme ruky a nohy, ktoré pripomínajú plutvy. Prsty sa vytvarujú až vďaka tomu, že bunky v kožných riasach medzi nimi dostanú signál na apoptózu a cielene odumrú. Ak tento proces zlyhá, rodia sa deti so zrastenými prstami (syndaktýlia).

🔬 Hoci sa apoptóza dlho považovala za nezvratný proces (bod, z ktorého niet návratu), výskumy publikované v roku 2024 a začiatkom roka 2025 intenzívne skúmajú fenomén zvaný anastáza (z gréckeho „vstanie z mŕtvych“).

Vedci zistili, že bunky, ktoré už spustili proces apoptózy a začali sa fragmentovať, dokážu tento proces za určitých podmienok zastaviť, opraviť poškodenia a prežiť. Tento objav je kľúčový pre onkológiu – ukazuje sa totiž, že rakovinové bunky môžu anastázu zneužívať na prežitie chemoterapie. Namiesto toho, aby po liečbe odumreli, len dočasne „spustia“ smrť, následne sa zregenerujú a stávajú sa ešte agresívnejšími a odolnejšími voči ďalšej liečbe

22/01/2026

❤️ Atletické srdce: Efektivita ukrytá v rytme

👉‍‍ Srdce vytrvalostného športovca prechádza komplexnou prestavbou, ktorú odborne nazývame excentrická hypertrofia. Na rozdiel od patologického zväčšenia srdca pri chorobách, u športovcov ide o funkčnú adaptáciu: steny ľavej komory mierne zhrubnú, no predovšetkým sa zväčší jej vnútorný objem. Táto zmena umožňuje srdcu pojať a následne vypudiť do obehu výrazne väčšie množstvo krvi v rámci jedného sťahu (tzv. systolický objem). Keďže orgány potrebujú pre svoje fungovanie konštantný prísun kyslíka, efektívnejšie srdce s veľkým vývrhovým objemom nemusí biť tak často. Pokles pokojovej tepovej frekvencie pod 60 úderov za minútu (sínusová bradykardia) je teda priamym dôsledkom tejto zvýšenej „hydraulickej“ výkonnosti pumpy a zvýšeného tonusu parasympatikového nervového systému, ktorý srdce v pokoji tlmí.

👉‍‍ Srdce športovca teda nepracuje menej, pracuje len „múdrejšie“ a šetrí si údery na momenty, keď príde skutočná záťaž.

👉‍‍ Jednu z najnižších nameraných pokojových frekvencií u zdravého človeka mal legendárny cyklista a päťnásobný víťaz Tour de France, Miguel Indurain. Jeho srdce v pokoji tlklo frekvenciou iba 28 úderov za minútu. Jeho srdce bolo také veľké a výkonné, že pri maximálnej záťaži dokázalo prečerpať až 50 litrov krvi za minútu (bežný človek prečerpá pri námahe cca 20 – 25 litrov).

❤️ Najnovšie výskumy v oblasti športovej kardiológie a genetiky (publikované koncom roka 2024 a v 2025) ukazujú, že samotný tréning nie je jediným faktorom vzniku atletického srdca. Štúdie potvrdili, že miera, do akej sa srdce dokáže prestavať (remodelovať), je silne geneticky podmienená.

🔬 Vedci identifikovali špecifické genetické markery, ktoré určujú „tvárnosť“ srdcového svalu. To vysvetľuje, prečo dvaja športovci s identickým tréningovým plánom môžu mať úplne odlišné výsledky v zväčšení srdca. Zároveň sa skúma súvislosť medzi vytrvalostným tréningom a génom hTERT (kľúčový pre enzým telomeráza), čo znamená, že tento typ adaptácie môže na bunkovej úrovni spomaľovať biologické starnutie srdcového tkaniva.