12/10/2025
ČO NARCISTI NENÁVIDIA NAJVIAC?
Na prvý pohľad pôsobia sebavedomo, vyrovnane a neotrasiteľne.
Ich slová sú presné, ich úsmev kontrolovaný, ich prítomnosť dominantná.Ale čím bližšie sa pozriete, tým jasnejšie zbadáte, že to, čo sa navonok javí ako sila, je v skutočnosti obranný pancier hanby a strachu.
Narcistická osobnosť nenávidí nie vás – ale to, čo vo vás vidí.
Nenávidí zrkadlo, v ktorom sa ukazuje jej vlastná krehkosť.
Kritika – zrkadlo, ktoré láme ilúziu
Narcista nevníma kritiku ako spätnú väzbu, ale ako útok na samotnú identitu.
Podľa výskumov Pincusa a Lukowitského (2010) má narcistická osobnosť dvojúrovňovú štruktúru: na povrchu grandiózne, všemocné ja, a pod ním krehké, hanbou poznačené jadro.
Keď čelí kritike, aktivuje sa „narcistická rana“ (narcissistic injury), ktorá vyvoláva prudkú emočnú reakciu – hnev, znevažovanie, projekciu viny alebo tichý trest.
Morf a Rhodewalt (2001) popisujú narcizmus ako „nestabilnú stratégiu regulácie sebahodnoty“, v ktorej človek potrebuje neustále potvrdenie svojej dôležitosti. Ak mu ho vezmete, vníma to ako zrútenie celého systému.
Pre zdravú osobnosť je kritika nástrojom rastu.
Pre narcistu je to ohrozenie existencie.
Hranice – koniec ilúzie kontroly
Hranice sú pre narcistu neprijateľné, pretože ohrozujú jeho potrebu mať nad vami psychologickú kontrolu.
Podľa Campbell a Foster (2007) narcistické správanie vychádza zo silnej potreby udržať kontrolu nad tým, ako ho ostatní vnímajú a ako reagujú.
Keď prestanete byť predvídateľní, keď začnete hovoriť „nie“, narcista cíti stratu dopamínovej odmeny – jeho mozog zvyknutý na moc, pozornosť a reakciu zrazu nemá prísun energie.
Výsledkom je agresia, devalvácia, alebo naopak – manipulatívne zmäkčenie a snaha získať vás späť.
Strata kontroly je pre narcistu niečo ako psychická smrť.
Ignorovanie – psychologická prázdnota
Podľa výskumov Krizan & Johar (2012) má narcistická osobnosť nízku toleranciu na frustráciu a prázdno.
Ignorovanie, ticho alebo neúčasť na dráme vytvára stav „psychologického hladu“.
Bez reakcie druhej osoby stráca narcista svoju seba-definíciu, pretože celé jeho ja je postavené na spätnej väzbe zvonka.
Preto aj ticho vníma ako urážku.
A preto sa po období ignorovania často vráti – nie z lásky, ale z potreby znovu oživiť zrkadlo, ktoré odráža jeho existenciu.
Pravda – ich najväčší nepriateľ
Pravda je pre narcistu smrteľná zbraň.Nie preto, že by ju nevedel pochopiť, ale preto, že sa jej nevie emocionálne dotknúť bez pocitu hanby.
Ako ukazuje výskum Ronningstam (2020), narcisti často používajú mechanizmus „defenzívnej racionalizácie“ – rozprávajú o faktoch, ale popierajú emócie, aby sa nemuseli konfrontovať s bolesťou.
Preto bude skresľovať realitu, meniť príbeh, prepisovať minulosť – len aby prežil v ilúzii, že on je ten správny.
Nie preto, že je zlý, ale preto, že je závislý od vlastnej konštrukcie ja.
Neisté jadro – sebavedomie ako maska
Za maskou sebavedomia sa skrýva chronická neistota.
Podľa výskumov Dickinson & Pincus (2003) narcistické sebavedomie nie je pevné, ale reaktívne – závislé od obdivu a potvrdenia okolia.Ak mu ich okolie neposkytne, objavuje sa úzkosť, depresívne prežívanie a vnútorná prázdnota.
Narcista teda nie je „silný človek“.
Je to emocionálne dieťa v tele dospelého, ktoré sa naučilo prežiť cez kontrolu, očarenie a popieranie.
🩵 AM AUTENTICKÁ MYSEĽ
To, čo narcista nenávidí najviac, je presne to, čo vás uzdravuje:
Kritické myslenie – pretože zrkadlí realitu.
Hranice – pretože chránia vaše duševné územie.
Ticho – pretože ruší jeho závislosť na vašej reakcii.
Pravda – pretože vás oslobodzuje.
Vaša sila nie je v boji, ale v tom, že už nebojujete.
Že mlčíte, keď by ste kedysi vysvetľovali.
Že kráčate ďalej, aj keď by ste kedysi ostali.
A že viete, že ich nenávisť k vašej sile je dôkazom vášho uzdravenia.
Psychológia, vzťahy, sebapoznanie.
AM Autentická Myseľ — miesto, kde sa učíte myslieť slobodne.
👉 YouTube | Antonia Morgan
👉 www.bezpodmienecnyzivot.sk
📚 Použité odborné zdroje:
Campbell, W. K., & Foster, C. A. (2007). The narcissistic self: Background, an extended agency model, and ongoing controversies. In C. Sedikides & S. J. Spencer (Eds.), The self (pp. 115–138). Psychology Press.
Dickinson, K. A., & Pincus, A. L. (2003). Interpersonal analysis of grandiose and vulnerable narcissism. Journal of Personality Disorders, 17(3), 188–207.
Krizan, Z., & Johar, O. (2012). Narcissistic rage revisited. Journal of Personality and Social Psychology, 102(6), 1378–1389.
Morf, C. C., & Rhodewalt, F. (2001). Unraveling the paradoxes of narcissism: A dynamic self-regulatory processing model. Psychological Inquiry, 12(4), 177–196.
Pincus, A. L., & Lukowitsky, M. R. (2010). Pathological narcissism and narcissistic personality disorder. Annual Review of Clinical Psychology, 6, 421–446.
Ronningstam, E. (2020). Narcissistic personality disorder: New diagnostic and clinical perspectives. Psychiatric Clinics of North America, 43(1), 59–72.
