02/04/2026
Dnes je Svetový deň povedomia o autizme. 🧩💙
Dalo by sa veľa písať o autizme, jeho prejavoch a o mieste autistov a ich rodín v spoločnosti. Namiesto toho som sa však rozhodla upriamiť vašu pozornosť na príbeh jedného mladého chlapca na spektre.
Jeho meno je Dara McAnulty a priznám sa, že som o ňom nepočula, kým mi v kníhkupectve neskočila do ruky jeho (zlacnená) kniha “Deník mladého přírodovědce”. Dara túto knihu písal medzi svojimi 14. a 15. narodeninami a zachytáva 1 rok jeho života naplnený zážitkami z divokej prírody a jeho snahami vyrovnať sa s vykorenením z domova, zo školy aj so svojim duševným zdravím. Kniha získala niekoľko prestížnych cien v kategóriách venovaným prírodopisnej literatúre a literatúre faktu.
Darov štýl písania je na jeho vek až neuveriteľne vyspelý napriek tomu, že jeho rodičom kedysi povedali, že nikdy nebude schopný porozumieť písanému textu. Píše o tom, koľko frustrácie a bolesti mu v minulosti prinášala nepredvídateľnosť (aj keď išlo len o nepredvídateľné prilietanie drozda na ich záhradu v rôznych častiach roka). Píše aj o tom, aké ťažké je preňho dívať sa ľuďom do očí a potláčať svoje prirodzené prejavy, aby v škole nevyčnieval. O senzorickom preťažení z “hluku sveta” a liečivej sile prírody. Píše o divokých labutiach, o drobných suchozemských kôrovcoch a o mnohých ďalších živočíšnych druhoch, o ekologickom aktivizme a o ochrane prírody.
Dara má dnes 22 rokov, študuje na univerzite prírodné vedy, je ambasádorom britskej Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva a bojuje za to, aby boli školské systémy priateľskejšie k autistickým deťom.
Nie z každého dieťaťa na spektre vyrastie prírodovedec. Pre niekoho môže byť veľkým víťazstvom jedna pokojná noc alebo zvládnutý nákup v obchode. V každom jednom dieťati sa však skrýva svet, ktorý stojí za to rešpektovať, aj keď mu možno úplne nerozumieme. Dajme im šancu nie byť géniami, ale vyrásť do vlastnej jedinečnosti. 🥰
“Miluju ten pocit, když držím zvíře v ruce. Nejde ani tak o spojění, ktoré cítim, ale o to, jak ukojí mojí zvědavost. Okamžik, kdy se na tvora podívate zblízka, vás vcucne. A ten okamžik je dokonalý, pokaždé, znovu. Z prostoru kolem vás zmizí veškeré ostatní zvuky. Přiblížim se k trávě a něžně přiložím prst ke stéblům - stínka zmizí v podrostu.”
