21/10/2025
Sme presvedčení okrem reziliencie a flexibility je pre budúcnosť detí (a nás všetkých) veľmi podstatný aj vzťah k učeniu ako takému. Preto sa v Plameniak - Centrum pre deti tejto téme chceme venovať teoreticky a následne uplatňovať a vzdelávať v praxi. Má to zmysel. Dnes to bude o učení a bezpečí. Ak to pomôže čo i len jednému človeku, zaujímať sa o túto tému viac a klásť otázky, ešte nad tým Facebookom nezlomíme palicu. 🫢
DIEŤA SA UČÍ LEN VTEDY, KEĎ SA CÍTI V BEZPEČÍ.
Keď sa dieťa cíti ohrozené, jeho mozog sa nenene… u…ččí 🥺
1️⃣Americký neurovedec Stephen Porges vo svojej známej polyvagálnej teórii vysvetľuje, že náš mozog neustále sleduje, či je okolie bezpečné alebo nie. Povedzme, že dieťa vníma prostredie ako nebezpečné, tak cíti napätie, hnev alebo hanbu, jeho telo prechádza do obranného režimu: bojuje, uteká alebo zamrzne (fight, flight, freeze). Zjednodušene povedané, v takomto stave centrá mozgu zodpovedné za učenie prestávajú pracovať.
2️⃣Naopak, keď sa dieťa cíti v bezpečí, dokáže sa aj sústrediť. Čo to ale to bezpečie vlastne je? Bezpečie neznamená len absenciu ohrozenia, ale stav nervového systému, v ktorom telo aj myseľ vnímajú prostredie ako predvídateľné, prijímajúce a podporujúce. Takéto prostredie v zásade vytvára rodič, či učiteľ svojim prístupom k dieťaťu, učeniu, aktivite, svojim hlasom, pohľadom, pohybom a podobne.
🫸 VZŤAH JE NÁŠ POMOCNÍK PRI UČENÍ 🫷
3️⃣Neurobiológ Allan Schore tvrdí, že mozog dieťaťa sa vyvíja prostredníctvom vzťahu s opatrovníkom, učiteľom, rodičom a pod. Počas prvých rokov života sa regulácia nervového systému učí práve z rytmu, hlasu a dotyku dospelého, ktorý dieťa opatruje. Dá sa teda povedať, že dieťa “okopíruje” fungovanie nervového systému dospelého, kým si nevytvorí vlastnú schopnosť sebaregulácie. Táto schopnosť regulovať sa v bezpečnom vzťahu je základom tzv. Attachmentu, teda citovej väzby, ktorá výrazne ovplyvňuje aj schopnosť učiť sa a zvládať záťaž. A aby toho nebolo málo, musíme spomenúť aj telo.
4️⃣Výskumy z oblasti neuropsychológie ukazujú, že regulácia emócií prebieha aj cez telo. To znamená pohyb, dýchanie, tlak alebo dotyk pomáhajú nervovému systému sa regulovať. Keď je telo v napätí, z dôvodov, ktoré sme spomenuli vyššie, dieťa sa neučí efektívne. Preto má zmysel zaradiť do učenia prestávky, pohyb, senzorické aktivity a samozrejme, popracovať na kvalite vzťahu a našom prístupe. Skúsme si predstaviť rodiča, alebo učiteľa, samozrejme je to len predstava, nič z toho by sa stať nemohlo. No a ten rodič či učiteľ, krič a hovorí o sklamaní z dieťaťa a tvrdí, že čím rýchlejšie budú mať to učenie obaja za sebou, tým lepšie. V takejto konštelácii asi ťažko očakávať stav bezpečia, o ktorom sme hovorili vyššie, z dôvodov, ktoré sme rovnako spomínali.
5️⃣Budem parafrázovať Stephena Porgesa keď poviem, že pocit bezpečia a prijatia nie je luxusom, ktorý si o siedmej večer pri domácich úlohách nemožno dovoliť. Snaha pomôcť dieťaťu zažívať toto bezpečie je integrálnou súčasťou dlhodobej, efektívnej a pre dieťa prospešnej edukácie a jeho ďalšieho rozvoja. Pretože dieťa sa nikdy neučí iba na písomku, učí sa aj ako vyzerá spolupráca, vzťah, ako zvládať stres či úlohu. A čo je nemenej dôležité, jeho nervový systém sa učí, v akom stave sa tieto tieto aktivity vykonávajú a ako sa pri tom cíti. Myslime na to.
