16/12/2025
O VZDELÁVANÍ, KTORÉ SA DÁ ŽIŤ
Vo vzdelávaní je pozornosť stále zameraná prevažne na výkon a merateľné dosahovanie výsledkov. Historicky, ale aj z pohľadu logistiky vzdelávania to dáva zmysel. Vnútorné prežívanie vzdelávaného sa mi subjektívne javí akoby v pozadí.
Aj v rozhovoroch s odborníkmi z praxe cítim, že zameranie na vnútorné prežívanie, zmysel a vzťah je systémovo ťažko priechodné a je doménou alternatívnych prístupov, alebo prinajlepšom témou špeciálneho školstva. Výskumy však opakovane dokazujú, že spôsob, akým je učenie „prežívané“, významne ovplyvňuje vzťah k získavaniu informácií, k poznaniu ako takému, ale aj k sebe samému.
V kontexte rýchlych spoločenských zmien a rozvoja umelej inteligencie strácajú tradičné techniky, ako je memorovanie, na význame. Tie najmúdrejšie mozgy súčasnosti predpovedajú neistú budúcnosť, nepodobnú dnešku. Odporúčajú teda pracovať na rozvíjaní schopnosti učiť sa učiť, adaptovať sa, sebaregulovať sa či na schopnosti vytvárať (nielen nachádzať) zmysel.
Javí sa mi ako múdre prepojiť tieto poznatky so svetom vzdelávania a premýšľať, ako ich uviesť do praxe v akejkoľvek forme. To si však dnes od pedagógov, ale aj rodičov, vyžaduje z veľkej časti samoštúdium a prevzatie časti zodpovednosti nielen za výchovno-vzdelávací proces, ale aj za jeho okamžitú premenu.
Dá sa to, ale musíme pracovať a spájať sa s tými, ktorí to vidia podobne a majú zdroje otvárať tieto témy pre širokú verejnosť. Prepokladám, že to budú práve tí, ktorí cítia, že práca s ľuďmi, špeciálne eduákacia detí, je ich vášňou a poslaním.
