Plameniak - Centrum pre deti

05/03/2026

Jeden mladý muž mi dnes počas hodiny povedal veľmi pekný opis nášho centra:

"Tu je všetko moderné ale aj staré. Také, ako babka. Taká čo má vlasy." 😅♥️

04/03/2026

Vykonávajme s deťmi aj aktivity, ktoré nám veľmi prirodzene kopírujú náš život a náš denný režim. Vhodným zapojením do spoločných aktivít vieme posilniť vzťah a zároveň dieťa rozvíjať. Učíme ho, že deň, ale aj samotná aktivita má štruktúru, že sa na nej zúčastňujeme spoločne a že, hoci to nie je vždy ľahké, aktivitu dokončíme ( v prípade potreby si spoločne pomôžeme) a dieťa zažije pocit úspechu. Budujeme tak jeho zručnosti, kompetencie a autonómiu, tak veľmi potrebnú pre život.

Neobjavujme teplú vodu (:

Na fotke je nám všetkým známa aktivita, priamo zo života. ♥️
Na papier sme kreslili. Neskôr sme ho použili na trhanie, krčenie a hádzanie. Nakoniec sme rozhádzané papiere poupratovali.

Precvičovali sme tieto oblasti:

* jemná motorika
* hrubá motorika
* koordinácia oko–ruka
* senzorické vnímanie
* pozornosť a sústredenie
* plánovanie pohybu..

Takéto "retro" aktivity patria medzi moje najobľúbenejšie. Vhodne zvolené a načasované sú dobrou prípravou na grafomotoriku a prácu za stolíkom. Ako som už spomínal veľa krát, pri spoločných aktivitách, posilňujeme vzťah, dieťa má možnosť vidieť, ako aktivity vykonávame, ako sa pri tom správame a ako sa s tým vyrovnávavame... To je tiež učenie a veľmi dôležité 🙂.

01/03/2026

25/02/2026

V Plameniak - Centrum pre deti sa venujeme deťom so špeciálnymi potrebami, deťom na autistickom spektre, s problémami s učením a všetkým deťom, ktoré potrebujú podporu v niektorej z oblasti vývinu.

Pre bližšie informácie nás neváhajte kontaktovať telefonicky na čísle 0904 002 029, mailom na info@plameniak.sk alebo správou na sociálnych sieťach.

Naše centrum nájdete v Košiciach, na Mäsiarskej 55.

Za team Centra Plameniak: Mgr. Nina Gabriková, Bc. Pavol Gabrik, Mgr. Sofia Herčková.

Tešíme sa na Vašu návštevu. ❤️

24/02/2026

Krátka poznámka o pohybe:

Potrebujeme sa dívať na pohyb aj inak. Nie je to len nesúrodý beh hore-dole medzi spánkom a učením. Alebo nebodaj súťažná, výkonový aktivita. Pohyb slúži tiež na reguláciu nervového systému: zlepšuje sústredenie alebo pomáha deťom lepšie sa sústrediť.

Existuje veľa “typov pohybu”, napr: ťah, tlak, jemné pohyby, hojdanie, točenie, skákanie, fúkanie alebo zámerná nehybnosť! Pohyb je rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší, ako sústredenie sa na učenie.

Potrebujeme si vytvárať čo najkomplexnejší obrázok a zistíme že veci sú iné, ako sa nám na prvý pohľad zdali.

23/02/2026

Ty autista! (Alebo akákoľvek iná "nálepka")

Správna diagnóza je kľúčom od skrinky plnej administrácie, byrokracie, podporných opatrení, celého vesmíru vedomostí k danej problematika a pod. Je nástrojom!

Nálepka ale tiež zvádza k redukcii človeka na pojem, podporuje sebanaplňujúce sa proroctvo, zjednodušuje.
Nálepka odvádza pozornosť od vzťahového rámca, či významu prostredia človeka.

Nálepka fixuje človeka v statickej polohe pojmu, diagnózy.
Človek je ale dynamický, vzťahový, sociálny, neustále sa meniaci.
Nálepky sú v prospešným nástrojom.

Človeka možno ale spoznať iba vo vzťahu. Nálepka nenálepka.

18/02/2026

Nie všetko v správaní či prežívaní, musí byť emočný či vzťahový problém. Keď chceme dobre vyhodnocovať správanie či pochopiť človeka/dieťa, musíme hovoriť aj o senzorickom spracovávaní.

Budeme o tom písať viac, ale prvým krokom je zvedomenie si, že niečo ako senzorika vôbec existuje a že naše prežívanie prirodzene ovplyvňuje.

Senzorika je schopnosť nášho nervového systému prijímať, spracovávať a vyhodnocovať informácie z vonkajšieho aj vnútorného prostredia prostredníctvom zmyslových receptorov. A to je téma široká, bohatá a dôležitá.

Pochopenie, ako senzorika funguje, nám dáva možnosť lepšie pomáhať a riešiť celý rad problémov a odpovedať si na množstvo otázok, ktoré nás, prirodzene, trápia.

07/02/2026

30/01/2026

28/01/2026

Niekedy je dôležitejšie VIDIEŤ ako VEDIEŤ 👁️✨

Rodič, pedagóg, dospelý... všetci potrebujeme byť predovšetkým dobrými pozorovateľmi. Nielen dieťaťa, ale aj seba samých a čo je úplne kľúčové, musíme byť pozorovateľmi kontextu, v ktorom sa veci dejú.

Celkom ľahko sa môžeme stratiť v rade metód, odborných názvov pre diagnózy alebo v snahe správne pomenovať aktuálne priority. Písanie? Čítanie? Pozdraviť? Jesť aj mrkvu? Spať samostatne? Pritom to najdôležitejšie máme priamo pred očami!

Čo je to ten „kontext“?
Sú to tzv. neviditeľné nite, z ktorých vzniká sieť, ktorá spája každú situáciu, každú hádku, preťaženie ale aj úspech či radosť. Ak si začneme všímať napríklad správanie v kontexte, tak dieťa nie je už len „dieťa, ktoré nevie napísať úlohu“. Je to dieťa, ktorému v kuchyni hučí digestor a je predráždené.

Pozorovať však musíme aj seba.
„Nekričím teraz preto, čo urobilo dieťa, ale preto, že ja som unavený a pod obrovským tlakom.“

Byť prítomný znie ako banálna, takmer zbytočná, luxusná aktivita. Avšak práve pozorovaním týchto drobných javov začíname vidieť súvislosti. Prestávame súdiť, nálepkovať, robiť závery a začíname rozumieť.

Kontext nás ale hlavne nabáda pýtať sa. A správne položené otázky sú vždy začiatkom skutočného poznania a kvalitného vzťahu.

27/01/2026

PRACUJETE S DEŤMI? (ALEBO DOSPELÝMI)

Prídu do školy, na terapiu, krúžok, tréning atď...a vy:

Netušíte, aký mali deň, ani noc.
Netušíte, čo sa v škole stalo alebo nestalo.
Netušíte, aká bola cesta autom alebo autobusom.
Netušíte, čo presne v ich správaní je projekcia a čo je reakcia na vás tu a teraz.
Netušíte, koho si do vás nevedome premieta – učiteľa, rodiča, autoritu, atď.
Netušíte, aké skúsenosti s dospelými si so sebou nesie.
Netušíte, aké očakávania, obavy alebo sklamania si do stretnutia prináša.
Netušíte, čo vo vašom správaní vníma ako ohrozujúce alebo hodnotiace.
Netušíte, aký “príbeh” si o vás už stihol vytvoriť a neustále vytvára.
Netušíte, aký má dnes prah tolerancie na stres a frustráciu.

Samozrejme, možno ho poznáte trochu lepšie, ale celý obrázok nikdy nevidíme. Máte svoj plán, x rozvojových aktivít a hlavne, očakávania. Vidíte však dieťa a jeho prejavy: očný kontakt, tempo reči, pohyb, mimika a pod.

Ak tieto prejavy nevieme čítať, môžeme mať akýkoľvek dobrý plán, či úmysel, stále budeme pracovať na niečom inom, nie na tom čo dieťa skutočne teraz potrebuje. Tak trochu na slepo. Apropo, potrebuje. Čo potrebuje? A kedy prebieha učenie? A je pri ňom dôležitý vzťah? A čo do kelu, je tá projekcia?

Práca s deťmi (aj dospelými) začína vo vzťahu. A vo vzťahu sa toho deje veľmi veľa. Nie je to len o teoretickom zvládnutí spomenutých pojmov. V podstate, je to neustála neistota, vzdelávania sa, hľadanie a pýtanie sa.

A teraz si predstavte, čo sa deje na tej druhej strane. U detí. Myslím, že predstaviť si niečo, je prvým krokom k porozumeniu.