19/01/2026
Vďaka prichádza v rôznych formách🎈 Môže mať podobu úprimného úsmevu, nenápadného gesta, môže byť veselá a radostná, zaplniť emóciami celú miestnosť. Alebo sa môže ukrývať medzi riadkami ďakovného listu, ktorý vznikol v srdciach vďačných pacientov🤍
Takéto momenty nám pripomínajú, prečo má naša práca zmysel.
Bola by škoda nepodeliť sa s vami o rýmy pána Milana Kubinského✒️.. Koniec koncov, posúďte sami:
Ďakovný list píšem, nevhodím do schránky. Oblepím ním všetky stípy, ploty, bránky.
Že tu som z prachu vstal ako fénix bájny,
správa táto svetu, nie je oznam tajný.
Už len snáď veršov pár doplním na papier,
mocné čo sú slovom, silnejším našich pier.
Ten list plný vďaky, láskavých slov, úcty,
povedať chce za nás, s hrdlom mierne úzkym,
že ďakovať chceme za všetko, čo vieme
o schopnosti umu, aj vedy pokroku,
za odvahu ducha, aj slova útechu.
Ďakovný list píšem, no ťažko hľadám rým,
prejaviť tú vďľaku, čo povedať chcem ním.
S nepriazňou osudu v boj nešiel nikto sám,
a tak obdiv, úctu ja teraz tu skladám
za ten zápas ľúty i krutý, čo bol boj,
aby raz každý z nás víťazom len tu bol.
Že tu niečo chýba, že to nie je celé?
To my predsa spolu dávno všetci vieme!
Na tom prázdnom mieste chýba len adresát..
Doplním tajničku, opravím chybu rád!
Veľká naša vďaka patrí tu všetkým vám,
vedeniu, lekárom, sanite, sestričkám,
údržbe, kuchyni, kotolni, vrátničkám...
To vám patria tieto vďaky naše slová,
zamestnanci všetci NRC Kováčová!
V úcte našej veľkej každý sa skláňa vám!
Premožený citmi, hoci to nevzdávam,
proti mojej vôli náhle mi vlhne zrak,
a hoci už Zbohom chcel som tu povedať,
šepkám Dovidenia, bol som tu s vami rád.
