17/04/2025
Pohľad z druhej strany: Pacienti zneužívajú urgent a chodia k nám často s banalitami. Za jednu službu mám aj 130 pacientov! Z nich patrí na urgent maximálne 20 percent…
Od Vás: Nie som lekár, nie som ani pracovník urgentného príjmu. Som niekto, kto stojí v pozadí, no aj tak priamo v centre diania – som rádiologický technik. Pracujem v nemocnici, slúžim 24-hodinové služby.
Denne sa stretávam s pacientmi, ktorých k nám posiela urgentný príjem. Niekoľko desiatok, niekedy kľudne 130 pacientov za jednu službu – najmä z traumatológie. A čím ďalej, tým viac si uvedomujem, ako veľmi sa zmenilo vnímanie pojmu urgentné. Čo kedysi bolo otázkou života a smrti, je dnes často len otázkou pohodlia.
Príklady? Zakopol som a bolí ma prst. Spadol som na koleno a ide mi trochu krvi. Udrel som si hlavu o dvere. Alebo – moje dieťa má boľavú nôžku, ale v pohode si po svojich dokráča na RTG. Občas kríva. Bolela ho ručička, ale teraz ňou hýbe. Pršteky? Tie natiahne úplne normálne.
Rodičia, ktorí podľahnú panike, okamžite miera na pohotovsť, pri každej menšej bolesti či úraze, len „pre istotu“. Dospelí si s každým drobným úrazom myslia, že potrebujú okamžitú diagnostiku, aj keď by stačilo pár dní oddychu.
To najviac šokujúce je, ako rýchlo ľudia siahnu po „riešení“ – pohotovosť. A keď už tam sú, RTG vyšetrenie je samozrejmosť. Veď žiarenie nebolí. Hlavne že je rodič spokojný.
Povedali by ste si, že to predsa má posúdiť lekár – a ak pacienta na vyšetrenie odošle, je to určite to najlepšie možné riešenie. Realita je však iná. Lekári čoraz menej rozhodujú o tom, čo pacient skutočne potrebuje. Čoraz častejšie si to pacient “naordinuje” sám, podľa svojich predstáv. A keď veci nejdú podľa neho, nasledujú sťažnosti, urážky, vulgarizmy či dokonca napádanie…
Vždy si v duchu kladiem otázku – kedy sa nám vytratil zdravý úsudok? Prečo máme pocit, že nemocnica je ako supermarket, kde si vyberieme vyšetrenie podľa chuti?
Nejde mi o to, aby som zľahčovala bolesť, ani aby som niekoho obviňovala. Sú úrazy, kde je neodkladná pomoc nevyhnutná. Zlomeniny, krvácanie, akútny úraz hlavy a podobne… Áno, vtedy je na mieste volať sanitku, či prísť okamžite. Ale ak niečo bolí dva týždne, prečo čakať na nedeľu na obed, kedy si zavolám RLP a zablokujem starostlivosť niekomu, kto ju práve vtedy naozaj potrebuje?
Z tých 130 pacientov denne je skutočne urgentných možno 15 až 20 %. Zvyšok? Pacienti, ktorí potrebujú len pokoj, čas, alebo možno obyčajnú radu – navštívte svojho všeobecného lekára v pondelok.
A najhoršie je, že systém to akceptuje. Bojíme sa odmietnuť, bojíme sa sťažností. Zdravotníci sú pod tlakom, lekári zastrašovaní, technici preťažovaní. Len aby sme vyhoveli požiadavke pacienta – nech už je akákoľvek.
Nesťažujem sa na svoju prácu. Robím ju rada. Ale nerada robím zbytočné vyšetrenia. Pretože aj RTG má svoju cenu – nie len v čase, nákladoch, ale aj v žiarení, ktoré zbytočne dostávajú najmä deti. A hlavne – pretože zbytočné vyšetrenia často blokujú tých, ktorí urgentnú pomoc naozaj potrebujú.
Nemocnica nemá byť miestom, kam sa chodíme uistiť, že „to nič nie je“. Má byť miestom, kde sa zachraňujú životy. Skúsme to nezabudnúť.
(Foto je ilustračné)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Ministerstvo nezdravotníctva Slovenskej republiky
