Ambulancia klinickej psychológie - Mgr. Michaela Sütöová

05/05/2026

Prečo sa na vývin pozerať už v ranom veku

V prvých rokoch života sa deje vo vývine dieťaťa najviac zmien. Mnohé z nich sú jemné, nenápadné – a práve preto sa dajú ľahko prehliadnuť.

Často sa čaká, „či z toho dieťa vyrastie“. Niekedy áno. Niekedy však dieťa len dlhšie hľadá spôsob, ako sa v kontakte s okolím zorientovať – a práve vtedy môže mať veľký význam, keď si to niekto všimne skôr.

Vývinový screening je spôsob, ako sa na tieto drobné signály pozrieť bližšie.
Nie s cieľom hodnotiť alebo určovať diagnózu, ale porozumieť tomu, ako dieťa komunikuje, nadväzuje kontakt, hrá sa a reaguje na svet okolo seba.

Včasné zachytenie prípadných odchýlok neznamená, že „niečo nie je v poriadku“.
Znamená to, že máme priestor reagovať skôr, než sa ťažkosti prehĺbia.

Prevencia v tomto kontexte neznamená hľadanie problémov.
Znamená vytváranie podmienok, aby sa vývin mohol rozvíjať čo najprirodzenejšie – niekedy stačí malá zmena v tom, ako s dieťaťom komunikujeme, hráme sa alebo ako reagujeme na jeho podnety.

Pre mnohých rodičov je takéto stretnutie aj formou uistenia, že vývin prebieha primerane.
A ak sa predsa len objaví oblasť, ktorá si pýta viac pozornosti, dá sa na ňu reagovať včas, citlivo a bez zbytočného tlaku.

Pozrieť sa na vývin skôr neznamená „riešiť problémy“.
Znamená lepšie rozumieť dieťaťu v období, keď sa jeho schopnosti ešte len formujú.

04/05/2026

✏️ Grafomotorika hravo a prirodzene

Vedeli ste, že písanie sa nezačína písmenami, ale obyčajnou čiarkou, bodkou,…? 😊
Každá vlnovka, bodka či kruh je dôležitý krok k budúcemu písaniu 💛

Prinášam vám jednoduchý prehľad, ako podporiť grafomotorický rozvoj detí od 3 do 6 rokov hravo a bez tlaku.

🌿 Vekové hranice sú orientačné, každé dieťa je jedinečné.
V súčasnom inkluzívnom prístupe sa kladie dôraz na individuálny prístup, rešpekt k tempu dieťaťa a radosť z tvorenia. Dôležitý je proces a postupný rozvoj zručností, nie predčasná dokonalosť.

Každý malý ťah sa počíta ✨

02/05/2026

🖍️ Detská kresba nie je len „čmáranica“

Každý ťah má svoj význam.
Dieťa si cez kresbu trénuje ruku, vyjadruje svoje prežívanie a objavuje svet okolo seba.

Niekedy dokáže kresbou povedať aj to, čo ešte nevie vyjadriť slovami. 💛

Možno je to „len“ hlavonožec alebo pár čiar…
👉 pre dieťa je to však veľký krok v jeho vývine.

Skúsme viac vnímať a spýtať sa:
„Povieš mi o svojom obrázku?”

Každé dieťa má svoje tempo.
A je to úplne v poriadku 🌱

30/04/2026

🌈 S príchodom jari sa zjavujú aj nové farby v prírode. Prechádzku či hru vonku môžeme zamerať aj na pomenovanie či hru s farbami.

28/04/2026

VČASNÁ INTERVENCIA: PREČO NEČAKAŤ, KÝM DIEŤA Z TOHO VYRASTIE?

​V posledných dňoch sme tu mali veľké debaty o tom, či je dôležitá diagnóza. Včasná intervencia nie je o papieri, je o vašom dieťati.
​
Nemusíme hneď hovoriť o autizme
Často sa rodičia bránia pomoci, lebo sa boja diagnózy. Ale včasná intervencia tu má byť pre každé dieťa, ktoré v niečom napreduje pomalšie.

Čo je to včasná intervencia a pre koho je?
​Včasná intervencia je odborná pomoc určená rodinám s deťmi od narodenia do cca 7 rokov. Nie je to len cvičenie pre dieťa, je to systém podpory pre celú rodinu. Každé dieťa má svoje vlastné tempo a včasná intervencia rešpektuje jeho jedinečnosť, nesnaží sa ho natlačiť do tabuliek.

• ​Pre koho? Pre deti s diagnostikovaným PAS, ale aj pre deti, ktoré majú oneskorený vývin, problémy s rečou, motorikou alebo senzorikou.

Prečo je včasnosť taká dôležitá? (Sila plasticity)
Mozog dieťaťa v prvých troch rokoch života je ako plastelína nesmierne prispôsobivý. Vytvárajú sa v ňom miliardy nervových spojení.

• ​Čím skôr začneme so správnou stimuláciou, tým ľahšie dokážeme tieto spojenia vymodelovať.

• ​Ak čakáme do 5 či 6 rokov, kedy sa problémy naplno prejavia v škole, strácame najvzácnejšie obdobie, kedy je učenie najprirodzenejšie.

​Čo včasná intervencia prináša v praxi?
• ​Podpora rodiny: Intervencia nie je len o dieťati, ale aj o vás rodičoch. Učíme vás, ako s dieťaťom komunikovať, ako mu rozumieť a ako zvládnuť každodenné situácie bez stresu.

• ​Rozvoj komunikácie: Nečakáme, kým dieťa začne samo hovoriť. Hľadáme cestu (gestá, obrázky, znaky), aby sa dieťa vedelo vyjadriť a nebolo frustrované.

• ​Sociálne zručnosti: Pomáhame dieťaťu vnímať okolie a zapájať sa do sveta, ktorý mu možno pripadá chaotický.

• ​Prevencia vyhorenia: Keď viete, čo robíte a prečo to robíte, váš strach z budúcnosti sa zmenšuje.

​Prečo je taká dôležitá?
​Nečakáme, kým dieťa z problémov vyrastie. Pomáhame mu porozumieť svetu hneď teraz, aby sa priepasť medzi ním a rovesníkmi neprehlbovala. Intervencia učí rodiča, ako sa s dieťaťom hrať, ako s ním komunikovať a ako zvládnuť afekty. Je to prevencia.

V ideálnom svete by včasná intervencia začala v momente, keď rodič vysloví prvé podozrenie. V slovenskej praxi však narážame na tvrdú realitu: mnoho odborníkov odmieta pracovať s dieťaťom, kým nemá v ruke oficiálnu diagnózu.

Realita na Slovensku: Začarovaný kruh
​Tu narážame na problém. Hoci odborná literatúra hovorí riešte to hneď, slovenská prax často hovorí počkajte na papier.

• ​Stopka bez diagnózy: Mnohí štátni odborníci a centrá odmietajú s dieťaťom pracovať, kým nemá oficiálny kód diagnózy v správe.

• ​Čakanie na zázrak: Diagnostické termíny sú u nás o 6 až 12 mesiacov. Pre 2-ročné dieťa je rok čakania v nečinnosti celá večnosť.

• ​Systém vs. Dieťa: Rodič sa ocitne v pasci vie, že dieťa pomoc potrebuje, ale systém ho bez pečiatky nevidí.

​Ak vaše dieťa neukazuje prstom, nerozpráva alebo sa nehrá s rovesníkmi, nepotrebujete potvrdenie od psychiatra na to, aby ste s ním začali pracovať na očnom kontakte alebo jemnej motorike.
​
Hľadajte odborníkov (súkromných špeciálnych pedagógov, centrá včasnej intervencie), ktorí sú ochotní pracovať s dieťaťom na základe jeho aktuálnych potrieb, nie na základe diagnózy. Mozog vášho dieťaťa totiž nečaká na termín vyšetrenia on sa vyvíja každú jednu sekundu.

27/04/2026

Vývin dieťaťa si môžeme predstaviť ako PYRAMÍDU. A tak ako pri každej pyramíde - najdôležitejší je PEVNÝ ZÁKLAD.

Dieťa sa totiž neučí všetko naraz. Jeho mozog postupuje ZDOLA NAHOR. Najprv si buduje základné schopnosti a až na nich môže stavať zložitejšie zručnosti.

🔸ZÁKLAD PYRAMÍDY - SENZORICKÝ SYSTÉM
Úplný základ je centrálna nervová sústava a zmysly:
☑️ zrak, sluch, čuch, chuť a hmat
☑️ rovnováha a orientácia v priestore (vestibulárny systém)
☑️ vnímanie tela a pohybu (propriorecepcia)

👉 Dieťa najprv potrebuje cítiť svoje telo, vedieť, kde sa v priestore nachádza, zvládať rovnováhu a vedieť spracovať a zaregistrovať zmyslové podnety.

🔸 SENZOMOTORICKÁ ÚROVEŇ - ZMSLY + POHYB
Keď je základ pevný, zmysly sa spájajú s pohybom a rozvíja sa:
☑️ hrubá motorika
☑️ schéma tela, stabilita a rovnováha
☑️ koordinácia tela
☑️ zrelosť reflexov
☑️ motorické plánovanie

👉Ak sa dieťa musí sústrediť na to, aby dokázalo sedieť, nezostáva mu energia na rozprávanie či učenie.

🔸 PERCEPČNO-MOTORICKÁ ÚROVEŇ
Tu sa spája vnímanie s pohybom.
Rozvíja sa:
☑️ koordinácia oko-ruka
☑️ očné riadenie (sledovanie riadku - základy čítania a písania)
☑️ pozornosť
☑️ sluchové spracovanie a porozumenie reči

👉 Preto ak má dieťa ťažkosti v škole, potrebujeme sa vrátiť na nižšiu úroveň - tzn. že potrebuje viac lezenia či balančných hier, nie viac pracovných listov.

🔸 VRCHOL PYRAMÍDY - KOGNÍCIA A UČENIE
Až úplne na vrchole sú:
☑️ pamäť a pozornosť
☑️ myslenie
☑️ školské zručnosti (čítanie, písanie, počítanie)
☑️ bohatá a plynulá reč
☑️ regulácia správania
☑️ každodenné činnosti (schopnosť zvládnuť ich samostatne)

👉 Tieto schopnosti sa efektívne rozvíjajú len vtedy, ak sú nižšie úrovne dostatočne pevné.

💡 PREČO JE TO PODSTATNÉ?
Ak dieťa ešte:
– nemá istotu v pohybe
– nedokáže sa sústrediť
– ťažko spracúva zmyslové podnety

potom nepotrebuje trénovať vrchol pyramídy (farby, písmená, počítanie).

Nie preto, že by na to nemalo schopnosti. Ale preto, že jeho mozog práve pracuje na budovaní základov.

🩷 ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE RODIČOV?
Niekedy máme pocit, že dieťa by už "malo vedieť" farby či počítať do desať.

Ale ak ešte zápasí so základmi, je úplne v poriadku venovať sa najmä:
🤸‍♀️pohybu
🧩 hre na zemi
👀 budovaní pozornosti
💬 jednoduchej komunikácii.

Keď chceme silný vrchol, musíme najprv spevniť základ. 🏆🥇

25/04/2026

Jak poznat, že dítě potřebuje logopeda? 👶🗣️
(signály podle věku)

Každé dítě se vyvíjí jiným tempem – a to je v pořádku ❤️
Ale někdy nám dává jemné signály, že by se hodila podpora odborníka.

👉 Mrkni na přehled podle věku v obrázku a zkontroluj, jestli se tě něco netýká.

💡 Pamatuj:
Včasné řešení = jednodušší cesta.
Čím dřív se začne, tím větší pohoda pro dítě i rodiče.

❗ Nejčastější chyba? Čekání ve stylu „ono se to spraví samo“.
Někdy ano… ale často ne.

👉 Pokud máš pochybnosti, konzultace s logopedem nic nepokazí – naopak ti dá jistotu.

Ulož si pro později 🔖
Pošli dál rodičům, kterým to může pomoct ❤️

24/04/2026

OZNAM!

Milí klienti,

rada by som Vás informovala o dôležitej zmene – moja súkromná psychologická prax sa mení na zdravotnícke zariadenie – Ambulanciu klinickej psychológie.

Zároveň by som chcela priblížiť aj to, čomu sa v ambulancii venujem.

Dlhodobo sa zameriavam najmä na diagnostiku vývinových ťažkostí u detí a adolescentov, vrátane diagnostiky porúch autistického spektra (s využitím štandardizovaných nástrojov, ako je ADOS-2).

V rámci ambulancie zároveň otváram priestor aj pre špecifické formy pomoci a terapie pre deti s neurovývinovými ťažkosťami – vrátane práce s deťmi s PAS, aj neverbálnymi deťmi prostredníctvom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie (VOKS).

Okrem toho sa venujem aj:
• úzkostným a depresívnym stavom
• problémom v správaní a emočnej regulácii
• školským ťažkostiam a adaptácii
• podpore detí v náročných životných situáciách

Táto zmena pre mňa znamená posun v rámci odborného ukotvenia, ale v jadre zostáva to isté – práca s každým klientom postavená na individuálnom pláne, rešpektujúcom prístupe a bezpečnom priestore.

20/04/2026

KONIEC MÝTU O JEDNEJ ČIARE: NOVÝ VÝSKUM ODHAĽUJE 4 TYPY AUTIZMU

​Keď sa povie autizmus, väčšina ľudí si predstaví jednu líniu od ľahkého po ťažký. Tento obraz je ale zastaraný. Najnovšia prelomová štúdia (Litman, Sauerwald a kol., 2025), ktorá pracovala s dátami viac ako 5 000 detí, potvrdila to, čo sme tušili. Autizmus nie je jedna diagnóza, ale minimálne štyri rôzne biologické trajektórie.

​Prečo je to dôležité? Pretože každá skupina potrebuje úplne iný prístup, inú terapiu a iné pochopenie.

​PODROBNÝ SPRIEVODCA: 4 TYPY AUTIZMU PODĽA NOVEJ ŠTÚDIE (2025)
​1. Sociálna a behaviorálna skupina: „Nenápadní, ale vnútorne vyčerpaní“
​Toto je najpočetnejšia skupina detí na spektre. Často sú to práve tie deti, ktoré okolie vníma ako len trochu zvláštne alebo veľmi talentované.

• ​Raný vývoj: Do 2-3 rokov sa javia úplne normálne. Reč nabieha včas, motorika je v poriadku. Rodičia často nemajú žiadne podozrenie.

• ​Kedy prichádza zlom: Problémy začínajú rásť s nárokmi kolektívu (škôlka, škola). Dieťa nezvláda sociálne nuansy, iróniu, hluk v triede.

• ​Kľúčové znaky: Extrémne maskovanie. Dieťa v škole drží, doma vybuchuje. Majú silné, vyhranené záujmy.

• ​Pridružené diagnózy: Najviac z celého spektra trpia na úzkosti, depresie a poruchy pozornosti (ADHD). Ich nervová sústava je neustále v stave „prehriatia“.

​2. Kombinovaný typ s oneskoreným vývojom: „Pomalý štart, stabilnejšia psychika“
​Tieto deti majú jasnejšie viditeľné črty od útleho veku, čo rodičov skôr navedie k odborníkom.

• ​Raný vývoj: Oneskorenie v míľnikoch. Dieťa neskoro sedí, neskoro začína chodiť, reč prichádza s výrazným meškaním alebo je dlho nefunkčná.

• ​Správanie: Ich autistické prejavy sú „čitateľnejšie“ (stereotypné pohyby, rituály).

• ​Prekvapivý fakt: Hoci je ich štart ťažší, podľa štúdie majú menej psychických problémov (ako depresie či úzkosti) v porovnaní s prvou skupinou. Sú vo svojom svete spokojnejšie, ak im okolie rozumie.

• ​Profil: Často ide o kombináciu neurologických odlišností, ktoré zasahujú nielen sociálno, ale aj motorické centrá mozgu.

​3. Miernejšia forma: „Pod radarom diagnózy“
​Toto sú deti, ktoré dlhé roky prechádzajú systémom ako „len introverti“ alebo „tvrdohlavé deti“.

• ​Raný vývoj: Všetko prebieha podľa tabuliek. Žiadne oneskorenie reči ani pohybu.

• ​Znaky: Typické črty autizmu (potreba predvídateľnosti, slabý očný kontakt, doslovné chápanie) sú prítomné, ale v tak jemnej forme, že ich okolie prehliada.

• ​Riziko: Často nemajú žiadne iné diagnózy, čo spôsobuje, že nedostávajú žiadnu podporu. Tieto deti sa cítia iné, ale nevedia prečo, čo v dospelosti vedie k hlbokému pocitu osamelosti.

​4. Široko zasiahnutá skupina: „Najväčšia záťaž, najskoršia pomoc“
​Ide o najmenej početnú skupinu (biologicky najkomplexnejšiu), kde je zasiahnutých mnoho oblastí mozgu naraz.

• ​Raný vývoj: Odmalička je jasné, že vývoj ide inou cestou. Výrazné komunikačné bariéry (často neverbálne deti).

• ​Správanie: Silné senzorické hľadanie alebo vyhýbanie sa, intenzívne repetitívne správanie, nízka adaptabilita na zmeny.

• ​Zdravotné pozadie: Táto skupina má silné genetické pozadie a často sa pridružujú aj iné neurologické ťažkosti (napr. epilepsia alebo poruchy spánku) a výrazné poruchy nálad.

• ​Diagnóza: Vďaka jasnosti prejavov majú tieto deti najrýchlejší prístup k rannej intervencii a asistentom.

​Prečo je toto rozdelenie pre vás ako rodiča dôležité?
• ​Stop porovnávaniu: Ak máte dieťa z 1. skupiny, prestanete sa cítiť zle, že vaše dieťa je predsa šikovné, tak prečo má také strašné amoky. Jeho mozog jednoducho spracováva emócie inak ako mozog dieťaťa zo 4. skupiny.

• ​Cielená terapia: Dieťa z 1. skupiny potrebuje hlavne prácu s úzkosťou a emóciami. Dieťa z 2. skupiny potrebuje logopéda a fyzioterapiu.

• ​Pochopenie genetiky: Štúdia potvrdzuje, že to nie je chyba výchovy. Sú to štyri rôzne biologické nastavenia.

Pri type 1 a 3 často narážate na vetu: "Veď mu nič nie je, len je nevychovaný.'" Nový výskum je vaším štítom dokazuje, že ich ťažkosti sú neurologicky podložené, aj keď ich na prvý pohľad nevidieť.

Prestať porovnávať deti na spektre nie je len naša dobrá vôľa, ale vedecký fakt. Každá z týchto skupín má iné genetické pozadie. To znamená, že to, čo funguje na dieťa z druhej skupiny, môže byť pre dieťa z prvej skupiny úplne zbytočné.
​
Naša cesta k pochopeniu sa práve zmenila. Už sa nepýtame, ako veľmi je dieťa autistické, ale akým spôsobom sa jeho autizmus prejavuje. Funkčnosť dieťaťa totiž nie je jeho fixná vlastnosť je to výsledok toho, ako veľmi mu prostredie rozumie a či mu dáva podporu šitú na mieru jeho trajektórii.
​
Prijmime fakt, že každé dieťa v spektre bojuje na inom fronte. A my, dospelí, musíme byť tými, ktorí im dodajú tie správne zbrane.

19/04/2026

Milí rodičia,

dávam do pozornosti Deň otvorených dverí na Základnej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením.

Ak hľadáte pre svoje dieťa bezpečné, podnetné a prijímajúce prostredie, môže to byť pekná príležitosť prísť sa pozrieť, spoznať pedagógov a získať viac informácií.

27/01/2026

27/01/2026

Prečo majú deti s PAS problémy so spánkom?

Hodiny ukazujú 23:00, 01:00, 03:00... Vaše telo kričí od únavy, hlava vás bolí z nedostatku kyslíka a v tme detskej izby sa ozýva smiech, poskakovanie alebo plač vášho dieťaťa. Cítite beznádej, možno aj hnev, za ktorý sa hneď potom hanbite.

Problémy so spánkom patria medzi najčastejšie ťažkosti detí s poruchou autistického spektra a nie, nie sú spôsobené „zlým režimom“ ani nedôslednosťou rodiča.
​
Prestaňte si vyčítať, že ste niečo zanedbali.
Vaše dieťa vás netýra schválne. Jeho mozog v noci prechádza búrkou, ktorú nevie zastaviť.

1. Melatonínová pasca: Keď telo nevie, že je noc
U detí na spektre je cirkadiánny rytmus (biologické hodiny) často „rozbitý“. Ich epifýza netvorí melatonín tak ako u bežných detí. Zatiaľ čo váš mozog sa pri zotmení vypína, mozog dieťaťa s PAS môže byť uprostred biologického dňa. On nemá „zlý zvyk“ on jednoducho nedostáva signál na spánok. Je to ako keby ste od niekoho chceli, aby zabehol maratón so zaviazanými nohami.
​
2. Neurologické dozvuky: „Pretekár“, ktorý nevie zabrzdiť
Mozog s PAS je počas dňa ako špongia, ktorá nasáva všetky vnemy bez filtra. Hluk auta, svetlo v obchode, pachy... Všetko toto sa večer v hlave dieťaťa „triedi“. Unavené dieťa s PAS sa neupokojí, naopak dostáva sa do stavu hyper-vzrušivosti. Čím viac je vyčerpané, tým viac mu v tele koluje kortizol (stresový hormón), ktorý mu bráni zaspať. Výsledkom je to nepochopiteľné večerné behanie, búchanie alebo nekontrolovaná energia.
​
3. Senzorický poplach v tichu
Keď zhasnete svetlo a dom stíchne, pre nás nastáva pokoj. Pre dieťa s PAS však ticho „kričí“. Zrazu počuje bzučanie elektriny v stene, cíti švík na pyžame ako reznú ranu, alebo má pocit, že v tme stráca orientáciu vo vlastnom tele. To, čo my voláme „vymýšľanie“, je pre neho reálny boj o zmyslové prežitie.

4. Potreba bezpečia a kontroly
Spánok znamená oddelenie a stratu kontroly nad okolím. Pre dieťa s PAS to môže vyvolávať stres. Ak sa necíti bezpečne, jeho telo spánok jednoducho „nepustí“.
​
Pre vás, milí rodičia...
Viem, že ste na pokraji síl. Že tá večerná „beznádej“ ničí vaše vzťahy aj zdravie. Vyhorenie rodiča v rodine s PAS sa začína práve v týchto prebdenych nociach.

Ak vaše dieťa zaspáva dlho, budí sa v noci alebo má prerušovaný spánok, nie ste zlyhaním. Spánok u detí s PAS nie je otázkou výchovy, ale regulácie nervového systému a pocitu bezpečia.

Keď rodičia porozumejú prečo sa to deje, prestanú so spánkom bojovať. A práve vtedy sa často začnú objavovať prvé zmeny.

Spánok sa dá zlepšiť. Nie silou, ale porozumením, rešpektom a podporou jedinečnosti dieťaťa. Spánok nie je luxus, je to liek a vaša duševná rovnováha stoji na tom, aby ste sa konečne vyspali.