30/01/2026
Dnes sa mi podarilo spojiť dve pracovné vášne dokopy. Supervíziu a prírodu.
Dnes sa ma klientka opýtala, či môže svoju tému supervidovať na prechádzke popri riečke, či to zvládnem. Moja odpoveď bola: “jasné”.
Nebolo to také obyčajné “jasné🙂”, ale poriadne nadšené “🤩 JASNÉ🤩 potvrdené tým, že som asi najrýchlejšie v živote obliekla kabát a obula topánky. Skôr než si to rozmyslí.
Baví ma kombinovať pracovné štýly a prostredia. A tak sme na brehu rieky Bystřice hľadali spôsoby, ako vyladiť nároky lekárskej práce v hospici s osobným životom.
Už dlho nerobím len walk-and-talk. Ale podporujem klienta, aby sa pripojil i k prostrediu, v ktorom pracujeme, pozval prírodu do procesu.
Klient určuje smer, ja kladiem otázky, príroda pomáha nachádzať odpovede.
Krásny proces.
Klientka si dnes pre seba objavila v pomaly plynúcej, polozamrznutej riečke kvalitu “mäkkosti”. Nenásilnosti. A pripomenula si silu zastavenia, schopnosti kotviť sa v prítomnom okamihu. Tešilo ma vidieť, ako sa za krátky čas uvoľnila. Ako ju rozjasnilo uvedomenie, že sa takto môže zdrojovať i vo svojom zamestnaní, v ktorom má do prírody veľmi blízko.
Moc jej fandím v jej náročnej práci.
A vlastne jej i ďakujem, že ma pozvala k experimentu, z ktorého mi vychádza:
Supervízia sa dá robiť i vonku.
Pracovať sa dá i v zime.
Supervízny proces a príroda si dobre rozumejú.
Som zvedavá, kto bude ďalší a čo sa bude diať ďalej.
