11/04/2022
Svetový deň Parkinsonovej choroby – 11. apríl
James Parkinson, londýnsky lekár a paleontológ, ako prvý vo svojej Eseji o trase v roku 1817 opísal prejavy progresívneho chronického ochorenia neurologického pôvodu, pri ktorom v tele postupne pomaly a nadmierne odumierajú nervové bunky v štruktúrach mozgu, ktoré produkujú dopamín. Už v tomto čase bol schopný rozoznať prejavy typické pre parkinsonizmus od bežných prejavov starnutia a rozpoznal aj asociáciu typických príznakov Parkinsonovej choroby ako klinickú jednotku. Jeho predchodcom sa nikdy nepodarilo dokázať súvislosť medzi symptómami s nevedeli tak opísať celý syndróm.
Jeho rozsiahla práca a štúdie boli, žiaľ, docenené až po jeho smrti a preto si od roku 1997 v deň jeho narodenia pripomíname Svetový deň Parkinsonovej choroby, dovtedy nazývaný ako Európsky deň Parkinsonovej choroby.
Čo teda Parkinsonova choroba je?
Parkinsonova choroba je ochorenie neurologického pôvodu, pri ktorom dochádza k problémom s ovladaním pohybov a to kvôli tzv. zániku buniek v mozgu. Je to dlhodobé a postupujúce ochorenie, najčastejšie postihuje ľudí po 60. veku života. Ľudia s týmto ochorením mávajú ťažkosti, ktoré sa postupne zhoršujú, napr. ťažkosti s ovládaním tela, človek trpiaci touto chorobou postupne bohužiaľ stráca schopnosť vykonávať každodenné, bežné úlohy.
Aké sú príznaky Parkinsonovej choroby?
K už vyššie spomínaných motorickým príznakom, ktoré súvisia s pohybom, zahŕňame tras, svalovú stuhnutosť, poruchy rovnováhy, pomalosť pohybu. Choroba sa však nemusí prejaviť iba na motorike tela, a teda nenesie len motorické príznaky. Parkinsonova choroba sa môže prejaviť aj na symptómoch ako sú demencia, depresia, poruchy autonómnych funkcií tela, ako sú trávenie, či krvný tlak ale aj ako poruchy spánku. Všetky z týchto uvedených príznakov, žiaľ, prispievajú aj k záťaži ochorenia. Keďže táto choroba je jedným z ochorení, ktorých priebeh je postupujúci, s časom sa existujúce príznaky môžu pomaly zhoršovať ale objaviť sa môžu aj nové príznaky. Ľudia od diagnostikovania tohto ochorenia môžu žiť ešte v rozmedzí 15 až 2O rokov, čo znamená, že toto ochorenie nie je smrteľné a preto sa považuje za jedno z chronických ochorení.