22/12/2025
Spánok je veľmi podstatná, a často zaznávaná oblasť, kľúčová aj pre správne vylučovanie hormónov a celkovú plodnosť 🌿.
Toto zaznievalo mnohokrát aj na Neo Fertility konferencii v Záhrebe, kde prednášali lekári a špecialisti na plodnosť z celého sveta.
Lepší spánok znamená lepší život. Zlepšením kvality spánku vieme pozitívne ovplyvniť azda každý aspekt života. Napriek tomu v dnešnej dobe na spánok často zabúdame – mnohí sa dokonca ešte aj chvália, ako málo spia. To by však nerobil žiadny iný tvor; iba človek si úmyselne skracuje spánok na úkor bdenia. Pritom spánok vôbec nie je „zabitý čas“, práve naopak – je to mimoriadne produktívna aktivita, počas ktorej telo aj mozog intenzívne pracujú na našom zotavení. Spánok skrátka nie je luxus, ale základná biologická potreba. Keď ho dlhodobo skracujeme, vôbec tým neušetríme čas – iba presunieme „ušetrené“ minúty na iné účty: zaplatíme daň v podobe horšieho zdravia, nálady, výkonu a nakoniec aj zvýšenej váhy.
Bez spánku by sme zomreli. Počas spánku sa náš organizmus regeneruje: v mozgu sa konsolidujú spomienky a odplavuje nahromadený „odpad“, obnovujú sa neurotransmitery, opravujú sa svalové vlákna a ladí sa hormonálna rovnováha. Spánok je jednoducho nočná opravárenská dielňa nášho tela – základný pilier fyzického aj mentálneho zdravia, úzko prepojený s rytmom biologických hodín. Nedávne výskumy napríklad zistili, že mozog myší vyplavuje toxíny počas spánku až dvadsaťkrát efektívnejšie než v bdelom stave – umožňuje to dočasné zmenšenie objemu mozgu a zrýchlený prietok čistiacich tekutín. Keď spánok vynecháme, náš mozog zažíva iba slabý „detox“ namiesto dôkladnej očisty.
Spánok ovplyvňuje aktivitu najmenej 20 percent génov v tele a výrazne zasahuje do imunity, metabolizmu, schopnosti rozhodovať sa, komunikovať i udržať si emocionálnu stabilitu. Ak túto potrebu dlhšie zanedbávame, všetky uvedené funkcie sa zhoršujú – trpí obranyschopnosť a mozog horšie využíva glukózu, takže aj bežné denné činnosti nám idú oveľa ťažšie. Naše múdre telo nás pritom včas varuje, že si škodíme. Nevyspatý človek býva podráždený, zabúda, má väčší sklon priberať a klesá jeho schopnosť sústrediť sa a správne rozhodovať. Dôvodom je, že nedostatok spánku rozhádže celý hormonálny „orchester“ – hormóny riadiace hlad a sýtosť sa vychýlia tak, že hlad pociťujeme intenzívnejšie a pocit nasýtenia slabšie. Unavené telo sa zároveň viac opiera o stresové hormóny a zhoršuje sa jeho citlivosť na inzulín, čiže horšie hospodári s cukrom. Nevyspatý mozog potom prahne po rýchlej energii a odmenách, čo vedie k zvýšenej chuti na sladkosti a iné nezdravé jedlá. Niet divu, že chronický spánkový deficit zvyšuje riziko viacerých civilizačných chorôb – od cukrovky 2. typu, obezity, vysokého tlaku a srdcových chorôb až po mozgovú mŕtvicu, demenciu či dokonca niektoré druhy rakoviny.
Spánok je skrátka prírodný zákon, rovnako ako gravitácia. Môžete ho ignorovať, no potom budete len častejšie padať „na hubu“ – vyčerpaním dopadnete zle. Evolučne ide o veľmi starú potrebu: spánok tu bol dávno predtým, než sa na Zemi objavili prvé červy či vôbec mozog. Aj také jednoduché tvory ako hlísty totiž „spia“ a majú svoje vlastné ozubené kolieska – neurotransmitery riadiace striedanie spánku a bdenia – podobné tým našim. Práve vďaka týmto zdieľaným mechanizmom dokážu vedci úspešne študovať spánok na jednoduchších organizmoch a získané poznatky potom aplikovať aj na človeka.
Nepodceňujme preto silu kvalitného spánku. Keď spánok rešpektujeme, naše telo aj myseľ sa nám mnohonásobne odvďačia v podobe lepšej energie, nálady, výkonu aj zdravia. Ako ste na tom vy? Patríte k tým, ktorí kvôli povinnostiam (či lákavej zábave) často odkladajú spánok na vedľajšiu koľaj, alebo si naopak poctivo strážite svoj pravidelný odpočinok? Podeľte sa o svoje tipy a skúsenosti v komentároch. A ak vás téma spánku zaujíma hlbšie, neprehliadnite rozhovor s Veronikou Hubinskou vo Forbes, kde nájdete ešte viac fascinujúcich poznatkov o spánku – odkaz na celý článok prikladám nižšie.
Foto: Marius Bartoň
