Harmónia pohybu bábätka - Saška Streitová

22/03/2025

Pre tých, ktorí by mali záujem zúčastniť sa🧡.

http://lacademy.sk/chrbtica-som-ja-bmc-workshop-s-a-streitovou-samorin/

13/11/2023

12/11/2023

Počúvať, nasledovať, prijať, zastaviť sa, zdieľať, hľadať spoločné, zamerať sa do vnútra svojho fyzického tela počas uvedomenia si spomienky, ktorá nás negatívne v minulosti zasiahla a ďalším aspektom sme sa včera i dnes venovali ✨

03/10/2023

Odporúčam vrelo.

Už v novembri sa opäť stretneme v rámci projektu Making Connections - Vytváranie spojení, Body-Mind Centering® a romanitosť schopností! Týždeň od 11. do 16. novembra 2023 bude naplnený workshopmi pre rodičov, terapeutov, pedagógov a ostatných profesionálov.

Začneme víkendovým workshopom Alchýmia prijatia, zameraným na traumu, ktorý sa uskutoční 11. a 12. novembra. Je dôležité so súcitom a láskavosťou porozumieť situácii rodín s dieťaťom s rôznorodými schopnosťami, od každodenných výziev až po spoločné skúsenosti, od narodenia po lekárske zákroky, od času stráveného v nemocniciach až po domácu starostlivosť. Keď prežijeme skúsenosť, potrebujeme čas a priestor, aby sme ju potom mohli spracovať. Čím silnejšia skúsenosť je, tým viac poroznosti a času potrebujeme pre tento proces. Traumatické skúsenosti sú zahlcujúce skúsenosti, ktoré sa v danom čase nedajú spracovať, pretože človek nemá zdroje na vyrovnanie sa s touto skúsenosťou. Až neskôr v bezpečných podmienkach a s využitím plných zdrojov môžeme trauma znovu prehodnotiť a integrovať. Spracovanie traumatických udalostí sa deje v komunite, vzájomne sa o seba staráme, cítime sa prepojení, prijatí a vypočutí v našom trápení rovnako ako v radosti.

Alchýmia prijatia je nepretržitý proces hľadania ingrediencií, času a priestoru na integráciu skúseností. Kľúčovým prvkom v tomto procese je pochopenie vplyvu traumy na našu fyzickú pohodu. S nástrojmi prístupu Body-Mind Centering® budeme skúmať pohyb a dotyk, aby sme uvoľnili nové priestory a vytvorili pocit prúdenia v tele, ktorým sa dá váha traumy uvoľniť.

Workshop je súčasťou celého projektu Making Connections 2023, ale dá sa absolvovať aj samostatne.
Ak sa chcete dozvedieť viac a máte záujem sa pripojiť - ozvite sa na angelika@babyfit.sk

12/07/2023

Opäť tu máme jeden vzácny systém v tele, ktorý má svoju cenu, aby sme sa mu venovali. 💝

Z pohľadu pohybového prístupu Body-Mind Centering® sa systém telesných tekutín skladá z ôsmich systémových tekutín –bunková, prechodová a medzibunková tekutina, krv, lymfa, synoviálna tekutina, medziorgánová tekutina, cerebrospinálna tekutina, rovnako ako dve poloviskózne tekutiny – fascie a tuk. Takto sme začali prvý deň kurzu … dotkli sme sa mnohých zaujímavých tém aj námetov na úvahy, zamyslenie, prepojenie so životom a spoločnosťou. Mnohým pri skúmaní buniek v tele, ich organizácii, vzťahov a systémov napadla paralela s životom jednotlivca v spoločnosti. Walburga Glatz priniesla tému rôznej priepustnosti membrán, časovania a rozhodovania pri prechode tekutiny membránou. Anka Sedlačková nás pozvala do pohybového skúmania rôznych aspektov a charakteristík tepnovej a žilovej krvi.
Sašky Streitovej, ktorá má s BMC® dlhoročné skúsenosti a práve ako druhá na Slovensku študuje program BMC® Practitioner, som sa opýtala na jej špecifickú rolu na tomto kurze: Spolu s Peggy z Nemecka a Edith z Rakúska asistujeme učiteľom. Je to pre mňa špeciálna možnosť znovu si kurz zopakovať, čo si veľmi cením. Pri BMC® práci je to vždy nová skúsenosť, pretože naše telo, vnímanie aj vzťahy sa neustále menia. Tiež sme vo vzťahu ku študentom také premostenie a podpora. Pomáhame im vnímať svoje špecifické skúsenosti, sme im k dispozícii pri práci s partnerom a tiež ich možno inšpirujeme pri skúmaní. Sama si pamätám, aké to bolo, keď som s BMC® začínala a asistenti boli pre nás na kurzoch vždy veľkou podporou.

From the point of view of Body-Mind Centering® approach, the body's fluid system consists of eight basic ones - ground fluid, cellular and intercellular fluid, blood, lymph, synovial fluid, periorgan fluid, cerebrospinal fluid. This is how we started the first day of the course ... we touched on many interesting topics and subjects for reflection, connection with life and society. Many have thought of a parallel with the life of an individual in society when examining cells in the body, their organization, relationships and systems. Walburga Glatz brought up the topic of different permeability of membranes, timing and decision-making in the passage of fluid through the membrane. Anka Sedlačková invited us to a movement exploration of various aspects and characteristics of arterial and venous blood.
I asked Saška Streitová, who has many years of experience with BMC® and is the second in Slovakia to study the BMC® Practitioner program, about her specific role in this course: Together with Peggy from Germany and Edith from Austria, we assist teachers. It is a special opportunity for me to repeat the course again, which I appreciate very much. With BMC® work, it is always a new experience, because our body, perception and relationships are constantly changing. We are also such a bridge and support in relation to students. We help them perceive their specific experiences, we are available to them when working with a partner, and we may also inspire them in their explorations. I myself remember what it was like when I started with BMC® and the assistants were always a great support for us on the courses.

22/03/2022

VZŤAH K POHYBU

K článku ma inšpirovala kapitola z knihy POSILOVÁNÍ STRESEM – Cesta k odolnosti od Pavla Kolářa. Názov kapitoly – O osudu se rozhoduje v dětství a mládi - je veľmi výstižná. Myšlienku, že deti si budujú kladný vzťah k pohybu už od dojčiaceho veku, môžem potvrdiť z vlastnej dlhoročnej práce s bábätkami od narodenia. Nie sme dokonalé bytosti, ktoré keď sa narodia, všetko spoznávajú automaticky a vyvíjajú sa harmonicky tým, že sa samé začnú pretáčať na obe strany, cúvať dozadu na brušku, plaziť sa obojstranne vpred a využívať natiahnutie ruky za hračkou miesto priťahovania, loziť na štyroch vzad i vpred a nastúpiť do chôdze s nádherným rozložením váhy na obe nohy. Vymenovala som len pár míľnikov, s ktorými sa rodičia môžu pri svojich deťoch stretnúť.

Moje skúsenosti s prácou na vlastnom tele i z času stráveného s deťmi a ich rodičmi, kedy podporujeme optimálny pohybový vývin, sa objavuje, že podpora z vonkajšieho prostredia je v prvom roku veľmi efektívna. Nastoluje dobré základy pre ich budúce pohybové aktivity a zdravý vývin kostry, svalov i všetkých ostatných telesných systémov, nevynímajúc nervový systém.

Možno vidíte bábätka po narodení, že sú niektoré viac do seba zahĺbené. Vnímajú viac svoje vnútorné pochody. Potom máme také, ktoré ani očká nezavrú a všetko okolo, čo sa deje, ich zaujíma. Čím skôr sa tieto deti začnú hýbať, tým skôr všetko okolo môžu preskúmať.
Nič nie je zlé ani dobré. Každý máme nejaký potenciál, s ktorým sa narodíme. To je však len východisko. Prostredie nás pretvára. Preto je veľmi prospešné sa stretnúť s mnohými možnosťami, aby telo vedelo regulovať. I naše nastavenie z pohľadu nervového systému. Veď nechceme byť stále len v sebe a nevnímať okolie, ani byť ťahaní neustále von do spoločnosti, neustále okolo seba spoznávať nové veci a ľudí.

Veďme telo našich detí, aby si hľadali aj opačné póly ako je u nich nastavený potenciál. A všímajme si, aké to je, u nás rodičov a aké sú naše deti. Aj oni nás učia a nie málo. Pavel Kolář výstižne píše, že k pohybu je potrebné vytvoriť emočný vzťah. A keď niečo v tele nepoznáme, niečo nejde deťom urobiť, nevedia sa pohnúť vpred, príp. sa hýbu s veľkým úsilím, stojí ich to veľa energie, budú mať kladný vzťah k pohybu?

To nie je genetika, mať radosť sa hýbať.

Veď cieľom nie je mať z každého vrcholového športovca, ale tešiť sa z každodenného pohybu, skúmania svojho tela, čo dokáže a čo. My rodičia už od novorodeneckého veku môžeme byť ich sprievodcami na tejto ceste. Množstvo rodín, s ktorými som pracovala a pracovala, je mi potvrdením tohto faktu. Rodičia väčšinou pracujú s deťmi, až sa niečo vyskytne. Keď lekár povie. Prečo už preventívne sa deťom nevenujeme? Lebo nevieme, že práve prvý rok života formuje dieťa telesne i pohybovo. Je to taký kľúč, ktorý otvorí deťom dvere do ľahkého a krásneho pohybu.

Vráťme sa ku knihe. V tej istej kapitole píše: „Predškolský a mladší školský vek je potom dôležitým obdobím, kedy si dieťa svoj vzťah k fyzickej aktivite a športu upevňuje.“ Pozrime sa na predmet telesná výchova na školách. Učiteľ zahlási: „Ideme sa šplhať.“ Koľko inštrukcii sme dostali, aby sme to zvládli? Pamätáte si hodinu telesnej výchovy, keď ste mali šplhať? Niekomu to ide, niekomu nie. Väčšinou sa môžete stretnúť s informáciou od učiteľa, že má dieťa slabé ruky. Ja to vidím trochu inak.
A verím, že aj niektorí učitelia.

Pri šplhaní sa musia ruky priťahovať (krčiť k telu) a to sa učíme v rannom detstve, keď začíname plaziť. Niekedy ma napadne myšlienka, že bolo by dobré robiť taký výskum, či deti, ktoré sa vedia vyšplhať, sa aj plazili, čo sa objavuje vo veku okolo 7.-10. mesiaca. Pravdupovediac si rodičia niekedy nepamätajú, či sa ich dieťa plazilo. A dokonca prichádza otázka, čo je to plazenie? Veď deti sa posúvajú vpred aj priťahovaním oboch rúk, prípadne nohy len ťahajú za sebou. Nemyslím tento spôsob plazenia, ale riadny striedavý, kde sa pravou nohou dieťa odtlačí od zeme a tou istou rukou sa natiahne vpred za niečím a váhu presunie na druhú stranu a urobí to isté. Ľavým chodidlom a palcom sa odtláči a ľavú ruku natiahne vpred. Následne príde aj k pritiahnutiu paže.

Buďme deťom sprievodcami nielen vo výchove, ale aj k ich pohybu. Pomôžme ich telu sa plne rozvinúť v období, ktoré je najsenzibilnejšie. Mozog sa učí od tela a nové informácie si uloží. Prvý rok života, resp. obdobie do nástupu chôdze, je veľmi silným obdobím budovania harmonického zdravého tela. Môžu sa objaviť efektívne, ale i neefektívne pohybové vzorce. V dospelosti trvá oveľa dlhšie obdobie, kým staré a nefunkčné vzorce zmeníme.

Ja sama som sa venovala dlhé roky koordinačným športom na výkonnostnej úrovni , ale až po vzdelávaní v prístupe Body-Mind Centering® (BMC® prístup) som zistila, že moje telo má stále nejaké dysbalancie a všetky sa pravdepodobne upevnili v mojom prvom roku života. Niektoré sa zmenili počas tréningov, ale veľa z nich ani nie. A to sú tie najdôležitejšie, ktoré mi vybudovali telo so všetkými telesnými systémami. A ten obsah v tele, ktorý máme a nevidíme, vieme formovať celý život, len nám to dlhšie potrvá než malým deťom.

Na záver sa vrátim ešte ku knižke, ktorú vyššie spomínam. „Pokým sami (deti) nedostali šancu poznať príjemné prežitky spojené s pohybovovou aktivitou od rodičov (tí rozhodujú), je dôležité ich presvedčiť o ich dôležitosti, aby ich ponúkli svojim deťom alebo vnúčatám, a zvýšili tak ich šancu na „lepší“ život.“

Kniha je nielen o malých deťoch, ale o nás všetkých a z rôznych pohľadov našej existencie. Je výborná na zamyslenie sa, s čím sa naše telo stretáva a ako reaguje. Dáva návody pre kvalitnejší život. Otvára našu myseľ, aby sme sa na svet pozerali komplexnejšie. A začali rozumieť súvislostiam.

11/03/2022

ČAS JEDENIA, ČO NÁM PRINÁŠA A O ČO NÁS OBERÁ
(Nervový systém)

Najprv si skúste spočítať, koľko času vám zaberajú raňajky, desiata, obed, olovrant a večera. Koľko minút, či hodín to je? Možno nie dlho, ale možno tento čas by sme mohli predĺžiť, ak sa pozrieme na naše jedenie inak.

Dnes by som chcela venovať pozornosť nám dospelým i vašim deťom. Rada by som vás inšpirovala, či lepšie povedané, podporovala myšlienku, že rozvíjať deti môžeme aj cez seba, cez svoje vnímanie, pozorovanie svojich vzorcov správania a konania a uvedomovanie si návykov, ktoré sme si vybudovali. Sú pre nás pre nás a deti prospešné? Ak nie, každý návyk môžeme vždy zmeniť, ak chceme. Potrebujeme byť len viac trpezliví, dôslední, ale i tolerantní. To sú nádherné vlastnosti, však?

Každý z nás vie, že my, rodičia, sme najväčším vzorom našich detí v rannom veku. Nemusíme sa o to ani snažiť, jednoducho nás deti pozorujú a robia to, čo vidia u nás. Vieme však, či to, čo robíme, je to optimálne? Je to prospešné pre naše telo? Uvedomujeme si, že možno sa od svojho tela odkláňame, pričom by sme mohli byť sami sebe väčšou oporou a podporovať seba i deti, ak sa budeme pozerať na to, čo robíme s nadhľadom a plnou pozornosťou?

Buďme konkrétni. Z vlastných skúsenosti s mojimi deťmi, keď boli ešte malé, i s deťmi a ich rodinami, s ktorými pracujem na ich pohybovom vývine a rozvoji, sa stretávam so zaujímavým pozorovaním.

Všímam si, že deti, keď prídu do veku lozenia (štvornožkovania) a chodenia, majú problém obsedieť a najesť sa v pokoji. Keďže chceme, aby jedli, lebo jesť je potrebné pre ich rast a zdravý vývin, urobíme všetko preto, aby sa najedli. Dieťatku dáme hračky na hranie, pustíme rozprávku, príp. druhý rodič ho zatiaľ zabáva a my ho rýchlo kŕmime, aby sa dobre najedlo. Jedno tým dosiahneme, je najedené.

Ale….

Pozrime sa však na to aj z iných pohľadov, viac do budúcna, čo z toho bude telo mať alebo nie.

Možno ste sa stretli s tým, že pre naše telo je podstatné, keď prijímame potravu, aby sme boli plnou pozornosťou, prítomnosťou pri našom žuvaní potravy v ústach, vnímaní chute, prehĺtaní a trávení. Náš nervový system v tele má 2 vetvy: sympatický a parasympatický nervový system. Práve ten druhý – parasympatický nervový system sa zapína pri spánku, pri trávení, aby nasmeroval krv miesto do svalov, do tráviacich orgánov. Tak vzniknú lepšie podmienky na trávenie, čo telo príjme.

Často však u seba vidíme, že popri jedle pracujeme, čítame, pozeráme do mobilu, rozprávame sa. Vždy nejakým spôsobom dávame do popredia náš mozog a pri tom rozmýšľame. Na jednej strane si povieme, že sme super efektívny. Avšak krv viac smeruje do mozgu, aby dobre fungoval a menej do orgánov trávenia ako sú napr. pažerák, žalúdok, žlčník, tenké črevo.

A uvedomujeme si vtedy ako jedlo chutí? Dominantnými zmyslami sa stávaju sluch, zrak a čuch a chuť sú jemne posunuté na “vedľajšiu koľaj”. Na jednej strane si všímajme, že fungujú viac iné orgány (napr. svaly, keď deti kopú nohami pod stolom) ako tie, ktoré potravu trávia.

Naša pozornosť sa obracia von do okolia miesto dnu, do nášho fyzického tela. Sluch a zrak sú naše zmysly, cez ktoré sa orientujeme von z nášho tela, a odsúvajú našu pozornosť od vnútorného tela.

Čuch a chuť naopak, keď jeme a sme prítomní, uvedomujeme si, čo jeme a vnímame ako nám to voní a chutí, pripravujeme tráviace orgány na kvalitné spracovanie potravy. Nemusím ani hovoriť, že nám telo samo oznámi včas, kedy má dosť a sme najedení. Informácia do mozgu zo žalúdka prebehne rýchlejšie, žalúdok sa ohlási počas jedenia a nie až po pol hodine po najedení sa, že je preplnený.

Preto vás pozývam sa zamyslieť. Bolo by dobré pestovať pri kŕmení detí príjemný návyk? Jesť, vnímať nosom vôňu jedla, vnímať chuť jedla, uvedomovať si, že zuby rozomieľajú potravu – doslovne pozývať enzýmy v ústach, aby začali potravu tráviť. Žalúdok môže mať menej práce, keď sa potrava do neho presunie v inej konzistencii. Dieťatko sa môže učiť prepínať svoj nervový systém z vlastného aktívneho pohybu, kedy sa zapája sympatický nervový system, na pokoj – jedenie – vnútorný proces, vlastné telo. Otvoríme krásne cestu parasympatickému nervovému systému, čiže tráveniu – aktivite tráviacich orgánov v tom správnom čase. A koľko času ste napočítali, že vám trvá, kým sa vy alebo vase deti najedia ráno, na obed a večer?

Čo tým získame? K akému záveru môžeme dospieť?

1. Živiny sa lepšie z tenkého čreva transportujú cez membrány ďalej do tela. Tam sú potrebné a črievko zostáva čistejšie. V klkoch nemusí zostať veľa nestrávených zvyškov. Dieťa sa učí vnímať, kedy má dosť, je najedené a povie alebo ukáže, že mu stačí. Ak nie je hladné, nech sa hýbe, skúma priestor a potom opäť ho posaďme a ponúknime mu jedlo.

2. Učíme dieťatko byť v dvoch stavoch – byť aktívne, v pohybe a byť v pokoji, kľude, kedy vníma svoje telo zvnútra ako svoj domov. Tento process prepínania neskôr môže využívať v škôlke, škole, v práci, v tréningu, doma.

3. Naučí sa prepínať medzi svojou vonkajšou a vnútornou pozornosťou (okolím a sebou). To je veľký bonus do budúcna každého z nás, v čase, kedy nás situácia v okolí úplne pohlcuje. Vidíme to u seba, keď sme neustále aktívní, v pohybe, pracujeme, rozmýšľame, konáme, riešime a neuvedomujeme si, že naše telo potrebuje zastavenie, prepnutie pozornosti dnu. Môžeme vtedy cítiť frustráciu, únavu, nespoojnosť. A stačí málo.

Uvedomujme si ten pomyselný GOMBÍK, ktorým môžeme náš sympatický nervový system prepnúť na parasympatický, nielen keď spíme, cvičíme jógu, meditujeme, ale v bežnom dennom živote. Neskôr budeme môcť ľahšie pracovať aj s našimi myšlienkami v mozgu, ktoré sa ľahšie zastavia a podporíme mozog prijať stav čistého bytia v prítomnosti – tu a teraz. Vráťme sa domov do nášho tela ako to malé bábätko, ktorým sme boli, keď bolo spokojné, napapané, vyspinkané. Vtedy sme to vedeli byť v sebe a periférne vnímať istotu a prítomnosť svojich rodičov, blízkych.

Ak ste zabudli, hoci v podvedomí to však máme, občas si všimnite bábätká okolo vás, čo robia.

Kedy sú v sebe, vnímajú svoje telo, čo sa deje vnútri neho a kedy pozornosť presunú do vonkajšieho prostredia, do okolia.

26/01/2022

SPÁJAJME MYSEĽ A MOZOG PO NOVOM alebo CHCEME VYUŽÍVAŤ SVOJ MOZOG A NECHCEME, ABY ON VYUŽÍVAL NÁS.

Keď sa narodíme, srdce a pečeň máme rovnaké, ako keď umierame. Mozog však nie, neustále sa vyvíja a zdokonaľuje počas nášho života. Čo tak sa zamyslieť nad týmto poznatkom. 🧐

Aký je rozdiel medzi základným fyzickým mozgom a super mozgom? Ľudský mozog je veľmi prispôsobivý a môže hrať všetky štyri nižšie role.

1️⃣ Ako VODCA vydávame každý deň príkazy svojmu mozgu.
✔️Čo tak byť kreatívnejší a vybrať si niečo nové z možností. Nenechajme sa prevalcovať našimi zlozvykmi alebo ak sa už objavia, zbavme sa ich. Improvizujme. Nenuďme sa. Vieme, že keď sa niečo opakuje, smerujeme k n**e. Nové veci, hurá, poďme na ne.

2️⃣ Ako UČITEĽ smerujeme svoj mozog k novým zručnostiam.
✔️Zvedavosť je najlepší spôsob učenia. Pre mozog sme žiakom i učiteľom, zdrojom mnohých nových inšpirácii. Buďme odborníkmi aspoň v jednej oblasti, zaujímajme sa o vzdelávacie programy a prednášky, svoje pevné stanoviská meňme a akceptujme. Stále na sebe pracujme.

3️⃣ Ako VYNÁLEZCA vytvárame v mozgu nové spojenia, ktoré ešte včera neboli.
✔️Ako? Celý život máme na to, aby sme sa rozvíjali. Buďme aktívni. Keď sa naučíme niečo nové, zdokonaľujme sa v tom ďalej. Adaptujme sa na zmeny, veď celý život je o zmenách, ak chcem ísť vpred. Keď nám niečo nejde na prvý krát, nevadí, netrápme sa, berme to ako výzvu na posun vpred.

4️⃣ Ako UŽÍVATEĽ mozgu sme zodpovední za jeho udržovanie v dobrom a funkčnom stave.
✔️Nevhodné pre mozog sú psychické stavy ako stres, depresia, zlosť, strach, toxické látky ako alkohol a tabak,... Každodenný stres uzatvára prefrontálny kortex – predný mozog. Ten je zodpovedný za opravovanie chýb, rozhodovanie a hodnotenie situácie. V rannej dopravnej špičke vidíme dôkaz, akoby jazdili šialenci.  Majme kontrolu nad všetkým okolo, zmeňme spôsob uvažovania svojej mysle. Buďme v dobrej nálade. Verme, že život sa uberá tam, kam si želáme.

Cieľom je prekonať tieto štyri role, ktoré hrajeme s mozgom. Staňme sa tichým a bdelým pozorovateľom, ktorý v kľude sleduje všetko, čo náš mozog robí.

🧠„Plod tesne pred narodením vytvára 250 000 nových mozgových buniek sa minútu, čím vznikajú za rovnakú dobu milióny nových synaptických spojov.“ (s. 21)

MYSEĽ A MOZOG

Dôležité je prepájať myseľ a mozog novým spôsobom. Sám sa rozhodnúť, snaha, trpezlivosť, zámer a nádej ovplyvňujú tento podstatný vzťah.

Máme schopnosť pozorovať mnohé úrovne vnímania ako deti v rannom veku to vedia. Neskôr sa zameriame len na jednu úroveň ako je chôdza, spánok a pod. Myseľ a mozog sú v interakcii cez obrazy, chute, zvuky, štruktúry.

Pôvodom vedomia nie je mozog, ale myseľ.

Aby sme sa posunuli, potrebujeme prepájať dva svety, biológiu a zážitky. Iba tak poznáme sami seba. Chceme využívať svoj mozog? Nechceme, aby on využíval nás.

LIMITY MOZGU?

Limity mozgu stanovujeme my sami. To je veľmi podstatné vedieť. Sama som sa zamýšľala nad otázkou: „Aký mám vzťah ku svojmu mozgu?“. Možno pre niekoho to je jednoduchá otázka, pre niekoho veľmi čudná, ak si myslí, že mozog je on/ona sama, pre ostatných dobrá na precítenie, uvedomenie si, že je to náš nástroj, ktorý môžeme viesť smerom, ktorým chceme, aby nám slúžil pre najvyššie dobro. Vieme, že keď si stanovíme vyššie ciele, prídu lepšie výkony.

Mozog neustále počúva našim myšlienkam. Môže robiť len to, čo si myslí, že dokáže. Keď nastolíme limity, budeme mať obmedzený mozog. A čo keď ho budeme sprevádzať k tomu, aby nemal žiadne limity?

Odpovedzme si KAŽDÝ SÁM.

Ak prekročíme naše limity, mozog sa môže stať bránou do našej budúcnosti, akú chceme.

Kniha je predovšetkým praktickou príručkou a pomáha riešiť rôzne problémy ako úzkosť, nadváhu, osobnú krízu, dlhovekosť i samoliečenie.

( z knihy: Deepak Chopra a Rudolph E. Tanzi: SUPERMOZEK)

30/08/2021

IKIGAI – PRÍSTUP K DLHOVEKOSTI

Často sa v článkoch venujem pohybu a ako môžeme budovať harmóniu tela cez rôzne telesné štruktúry, ale nemôžeme zabúdať ani na našu myseľ a to ako pristupujeme k nášmu každému dňu. Sú to malé drobnosti v živote, o ktorých aj vieme, ale často v určitej situácii zabúdame. Môžete si ich pripomenúť kedykoľvek, keď budete chcieť sa uvoľniť, keď máte toho priveľa, keď prídu starosti.

Určite ste počuli o ostrove Okinawa, kde sa spomínalo, že tam žije 25 storočných osôb a vedci sa zaujímali, ako žijú, čo je to kľúčové v ich životoch. Mám pre vás pár tipov, ktoré využívajú títo ľudia a hovoria, že vďaka nim, žijú zdravo a šťastne aj v takom vysokom veku.

Nie šport, ale PRÍJEMNÁ KAŽDODENNÁ POHYBOVÁ AKTIVITA ako prechádzka, práca v záhradke, manuálna pomoc blížnemu, susedovi, pomáha udržiavať telo v dobrej fyzickej kondícii.

Nepozerať sa späť, čo sa stalo, ale mať uši a oči otvorené pre krásu okolo nás, podporovať ZVEDAVOSŤ z detstva, čítať noviny, vnímať, čo sa deje okolo nás, podporuje nás zostať v prítomnosti.
Uvedomovať si prichádzajúci stres, ktorý nechávame plynúť v sebe niekedy zbytočne, miesto toho, aby sme hľadali, za čo v živote môžeme byť vďační, čo máme v živote a čo pekné je vôkol nás. Buďme PROSPEŠNÍ DRUHÝM a POMÁHAJME SI NAVZÁJOM. VYTVÁRAJME NIEČO KRÁSNE, v čom sme dobrí, s čím súzni naše srdce a posúvajme to ďalej ostatným.

Dávajme svojmu životu zmysel. Duchovný konflikt je často pre nás prospešný, pretože hľadáme liek na neho, aby sme dospeli k životnému uspokojeniu. Človek nepotrebuje pokoj, ale výzvu, cez ktorú môže rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti. Každý z nás je tu na to, aby bol prospešný pre svoje okolie s láskou v srdci.

ZMYSEL ŽIVOTA NEVYTVÁRAME, ALE HO OBJAVUJEME a máme na to celý život. Nie je to pekné vnímať túto neohraničenosť? Zmysel života môžeme meniť koľkokrát uznáme za vhodné alebo ho môžeme úplne zmeniť.

Hľadajme nové ciele, ktoré by našim životom dali nový zmysel. Tak náš život získa hlbší význam.

PRIJÍMAJME SVOJE POCITY. Podporia naše konanie. Konanie je príčinou zmeny, preto nepokúšajme sa naše myšlienky a pocity meniť. Žime v súlade s nimi. A položme si otázku: „ČO POTREBUJEM UROBIŤ TERAZ?“. A čo tak si klásť aj otázku: „Čo chcem práve teraz robiť?“

Niekedy ukazujeme na druhých, ako nám ublížili. Neukazujme na ostatných. Odpovedzme si radšej na tieto tri otázkya za XY si dajte meno človeka, ktorého riešite:

• Čo som dostal od XY?
• Čo som dal/dala osobe XY?
• Aké problémy som spôsobil/spôsobila osobe XY?

Majme na mysli, že svet ako i my - ľudia, sme nedokonalí. Svet je však plný možností rastu a sebarealizácie. Akceptujme sa a buďme k sebe úprimní a otvorení.

FLOW – PLYNUTIE - TOK

Plyňme s našimi aktivitami. Známe slovo FLOW – TOK. Nachádzame sa v ňom, keď niečo robíme radi, baví nás to, keď zabudneme na starosti a čas nám plynie pri aktivite rýchlo. Hľadajme tieto aktivity, kde sa PONÁRAME DO ČASU ŽIVOTA, KEDY NÁS NIČ INÉ VTEDY NEZAUJÍMA.

Ako vieme, že sme vo FLOW? Keď sme plne sústredení na jedinú konkrétnu činnosť a nič iné nás nevie rozptýliť. 🌸

Dávajme si výzvy, ani ľahké, ani príliš ťažké úlohy. Také, ktoré nás rozvíjajú a trochu i potrápia. VYSTÚPME VŽDY TROŠKU ZO SVOJEJ KOMFORTNEJ ZÓNY.

MAŤ JASNÉ CIELE je prvým krokom, aby sme začali plynúť. Na druhej strane je dobré ich pustiť, ak sme už v nejakej akcii. STAŇME SA VTEDY FLEXIBILNEJŠÍMI.

Druhým krokom je PLNÉ SÚSTREDENIE sa na jedinú činnosť. V dnešnej dobe už robíme naraz aj tri veci: večeriame, čítame a ešte riešime naše deti. FLOW sa tu nemôže prejaviť. Preto si nájdime vhodné prostredie na to, čo robíme, aby sme neboli rušení a majme NEUSTÁLU KONTROLU NAD TÝM, ČO ROBÍME. Internet je prvý silný stimul, ktorý nás z nášho FLOW ľahko vytrhne. Je však dobrým učiteľom, nedajme sa ním nerozumne ovplyvňovať. ☺

Na sústredenie poznáme nápomocnú techniku POMODORO. Venujme sa 25 min práci a 5 min oddychujme alebo 50 min pracujme a 10 min si vyčleňme na oddych. Takto striedajme tento rytmus práce a oddychu pri akejkoľvek činnosti. Budeme aj efektívnejší. Meňme priestor, kde pracujeme, učíme sa, ak vidíme, že naša pozornosť klesá.

Na RUTINNÉ VECI si vyčleňme špeciálny čas, kedy ich urobíme. Buďme dôslední a NEODKLADAJME ICH, lebo si zbytočne zaťažíme myseľ neustálym pripomínaním, že to urobiť musíme. Och, ten myslený „kameň zo srdca“ potom ľahšie spadne, a aj nudné, ale potrebné veci, nakoniec vybavíme. A budeme sa cítiť spokojne.

MINI MEDITÁCIA

V dnešnej dobe sa často spomína MEDITÁCIA. Pomáha precvičovať mozog, ukľudňuje myseľ, pomáha sústrediť pozornosť na niečo malé a konkrétne a POZORUJEME PRI NEJ SVOJE EMÓCIE A MYŠLIENKY. Ak nás myšlienky príliš pohlcujú, skúsme sa zamerať na naše dýchanie cez vnímanie nosných dierok.

Skúste zamerať pozornosť na prúdenie vzduchu nosnými dierkami. Je studený, či teplý? Je to príjemné? Už týmto vnemom pozastavíme príval myšlienok, ktorých máme aj 60 000 za deň. Uvedomme si každú myšlienku, ktorá prichádza a potom ju skúsme vypustiť do priestoru ďaleko, nech si plynie vzduchom a vzďaľuje sa od nás. Tieto myšlienky nesúďme ani neodsudzujme, len ich nechávajme prejsť našou mysľou a telom von. Nech si ďalej letia bez našeho súdenia.

Myšlienky pochádzajú z knihy: Héctor García (Kirai) – Francesc Miralles: IKIGAI – šťastný a dlhý život. LEDA 2017

22/08/2021

Hrtan

Hrtan je “hlasová schránka”, ktorej hlavnou funkciou je tvorba intenzity a výšky hlasu. V hrtane sa nachádza aj hlasová membrána. Jej dva voľné okraje tvoria hlasivky. Otvárajú sa počas dýchania a približujú sa k sebe, aby vibrovali počas zvučania. Úplne sa roztvoria počas zívania a naopak úplne sa zatvoria počas úvodnej fázy zakašlania. Zaujímavé, že hlasivky trénujeme aj počas zívania a pri kašlaní.
Funkciou hlasovej membrány je kontrolovať intenzitu a výšku zvuku, ktorý vydávame. Hlasivky sú vpredu preojené so štítnou chrupavkou a vzadu dvomi arytenoidnými chrupavkami.

Bežným problémom býva napätie v oblasti hlasovej membrány. Vtedy sa hlasivky iba čiastočne otvárajú pri dýchaní a čiastočne zatvárajú pri zvučaní.

🔎 Poďme trochu do praxe, ako môžeme trènovať hlasivky.

🎤 Vyberte si jednu samohlásku (A,E,I,O,U) a vyslovte ju. Uvedomte si, akou intenzitou ste ju povedali.

➡️ Zmeñte intenzitu - hlasnejšie, potom tichšie. A zamerajte pozornosť na priestor v oblasti hrdla. Ako sa šíri zvuk, keď hovoríte samohlásku hlasnejšie?

⬅️ Akú zmenu vnímate vo svojom hrdle, keď znížite intenzitu - poviete ju tichšie?

🌸 Všímajte si predozadné šírenie zvuku v oblasti hlasiviek.

🌺 Všímajte si intenzitu hlasu u svojich blízkych a detí.

🌻 Hrajte sa s rôznymi intenzitami s deťmi. Malé bábätká tiež radi opakujú po nás, dospelých, aj vďaka zrkadlovým neurónom, ktoré máme v našom múdrom tele. Urobme niečo dobré pre rozšírenie repertoáru svojich hlasiviek.

Pre tých, čo chcú ísť hlbšie vizuálne, odporúčam knihu: John T. Hansen: Netterův vybarvovací anatomický atlas. Cpress, 2013. Obrázok nájdete na s.91.

09/08/2021

ROZVÍJAJTE SVOJU VŠÍMAVOSŤ K TELU A POHYBU SVOJHO DIEŤATKA

Ak chceme byť sprievodcom bábātka v pohybe, najlepšou cestou je naučiť sa porozumieť tomu, čo robí, čo vie. Vidieť to. A naopak uvedomiť si, čo by ďalej mohlo robiť, ale z nejakého dôvodu mu to nejde. Čo vie jeho telíčko?

Chcete byť na tejto nádhernej ceste spolu so mnou? Budem vás, maminky, veľmi rada sprevádzať. ✍️Začnime jednoducho. Napíšte, 1. koľko mesiacov má vaše dieťatko 2. aký pohyb v tom veku dokáže. 3. všimli ste si, čo by ďalej rado urobilo, ale nevie ako? 👁 Dám vám tip, na čo sa máte zamerať, aby ste postupne našli v sebe spôsob ako hravo môžete podporiť jeho posun vpred ( od dvíhania nožičiek h**e v ľahu na chrbte až po chôdzu).

🥁Vychádzajme zo základných vývinových stupňov, ktoré asi poznáte, ale hlbšie ich rozoberám v FB skupine: Záhady pohybu bábätka objavujme spoločne (https://www.facebook.com/groups/ babatko), do ktorej vás pozývam, ak tam ešte nie ste.

Teším sa na vaše prvé postrehy pri sledovaní vášho dieťatka.

06/08/2021

PANVOVÉ DNO

Niektorý tento pojem poznáte, niektorým nie je až tak blízky. Častokrát sa stretávajú ženy po pôrode s oslabeným panvovým dnom. Niektorí odborníci radia sťahovať vonkajšie zvierače, ktoré predstavujú kruhové svaly v súvislosti s močovým mechúrom. Ak len tieto zvierače začneme posilňovať, vnútorné svaly panvového dna sa budú naopak, oslabovať. Preto je dôležitejšie venovať pozornosť práve najhlbšej vrstve.

Panvové dno pozostáva z 11.tich svalov. Najhlbšiia vrstva je ohraničená štyrmi kosťami, ktoré vytvárajú kosoštvorec. Vpredu je to lonová kosť, vzadu kostrč a na oboch stranách sedacie kosti. Sedacie kosti sú tie, ktoré nás tlačia, keď si sadneme na bicykel. Prepojením lonovej kosti a kostrče a oboch sedacích kostí vzniká priesečník a v tomto bode sa nachádza perineálne teliesko. A keď si toto teliesko, bod, predstavíme ako magnet, ktorý priťahuje všetky 4 spomínané kosti, môžeme týmto spôsobom posilňovať panvové dno. Pocit, že perineálne teliesko je magnet, ktorý priťahuje 4 vyššie spomínané kostičky, vytvára mikropohyb, ktorým budujeme silu panvového dna. Práve predstava magnetu, ktorý priťahuje lonovú kosť, kostrč, pravú a ľavú sedaciu kosť súčasne, sa môže stať našim efektívnym každodenným tréningom, či už čakáme v obchode, na zastávke, sedíme, či ležíme. Postupne tento mikropohyb si začnete uvedomovať.

Panvové dno:
👉 súvisí s činnosťou močového ústrojenstva
👉 je základom správneho držania tela
👉 je súčasťou pôrodných ciest
👉podporuje polohu vnútorných orgánov v spodnej časti nášho tela
👉 je východiskom opory končatín o zem pri prvom postavení sa, posúvaní sa pri nábytku a vykročení do priestoru.

Zostaňme pri poslednom bode. Nie držanie dieťatka za ruky, ale práve panvové dno a jeho uvedomenie pomáha dieťatku sa samo postaviť.

Prvýkrát si ho bábätko môže uvedomovať napr. pri zdvíhaní nožičiek v ľahu na chrbte. Neskôr si vytvára vzťahy medzi sedacími kosťami, a to pri pohybe panvy počas plazenia a v polohách, ktoré plazeniu predchádzajú. Pri rôznych druhoch sedov si dieťa buduje rôzne vzťahy medzi vyššie spomínanými 4 kosťami, ktoré vytvárajú tvar panvového dna, ktorý sa pohybmi tela a dýchaním mení.

Panvové dno by malo byť a zostať pružné. Jeho pružnosť môžeme vnímať aj pri našom dýchaní. Pri nádychu sa panvová membrána vyklenie smerom h**e k bránici. Bránica, ktorá je vlastne hrudnou membránou a upína sa o spodné rebrá, naopak smeruje dole k panvovému dnu. Pri nádychu sa stredy oboch týchto membrán (panvového dna a bránice) približujú k sebe a naopak pri výdychu sa vzdaľujú od seba. Pohyb oboch membrán masíruje aj naše vnútorné orgány pod rebrami a v panvovej oblasti. Táto masáž podporuje aj pohyblivosť nášho tela v tejto oblasti vo všetkých smeroch.

Pružnosť panvového dna uvoľňuje aj vystreté kolienka dieťaťka v stoji a vytvára kvalitnú oporu chodidiel do zeme-gravitácie a tým stabilný stoj.

Častokrát vidím, že rodičia, starí rodičia podporujú chôdzu tak, že deti držia za ruky, ktoré sú povyše ich ramien. Týmto spôsobom naopak oddiaľujeme nástup chôdze, pretože dieťa hľadá oporu a stabilitu v rukách miesto v oblasti panvového dna a chodidiel. Postavenie panvy, jej naklonenenie vpred alebo vzad vychádza z polohy lonovej kosti a kostrče. A táto poloha ďalej ovplyvňuje polohu hrudníka, ramien a hlavy. Tak sa formuje tvar chrbtice, ktorý neskôr ovplyvňuje celú kostrovú sústavu a samozrejme aj ostatné telesné systémy ako napr. orgány. A to sme my, náš postoj tela, na ktorý sme si zvykli. Už z diaľky niekedy rozoznáte známeho podľa postoja tela a/alebo tipu chôdze.

Aj deti si vytvárajú návyky, ktoré v rannom detstve vieme ľahšie pozmeniť k optimálnemu postaveniu chrbtice a telesných systémov okolo nej. Chôdza môže byť ľahšia, prirodzenejšia a efektívnejšia.

Kostra vytvára vonkajšiu štruktúru nášho tela a v nej máme obsah. Patria sem napr. orgány ako sú pľúca, tenké a hrubé črevo a priestor okolo nich. Ak máme dostatočný priestor okolo orgánov, zabezpečia nám lepšiu funkciu. Pri pľúcach sa tak zväčšuje rozsah pre náš nádych. Prijmeme viac kyslíku, ktorý sa dostáva do každej našej bunky tela, či už kožnej, kostnej, svalovej, nervovej, atď. Pri čreve sa zlepšuje trávenie a peristaltika. To je však už ďalší krásny príbeh v našom tele, ktorému sa budeme venovať inokedy.

Keď nám záleží na zdravom telesnom rozvoji dieťatka, efektívnej a ľahkej chôdzi, venujme mu čas doma od narodenia a podporujme postupne všetky jeho vývinové stupne ako sú napr. pretáčanie do oboch strán, plazenie, lozenie (štvornožkovanie), rôzne druhy sedov s ľahkosťou a citom. Podporujeme tým aj panvové dno, ktoré tvorí základ opory celého tela pre vykročenie do nášho sveta, do chôdze.

Prístup Body- Mind Centering je prístupný každému. Okrem harmonického rozvoja, buduje aj krásny vzťah rodiča k dieťatku, lebo ho plne rešpektuje a s úctou podporuje jemnÿm dotykom k jeho pohybovému napredovaniu.