12/01/2025
Všetci sme počuli o príbehu „vianočného prímeria“ z roku 1914, keď počas prvej svetovej vojny nemeckí a britskí vojaci, ktorí mesiace mrzli v zákopoch, na Štedrý večer prerušili paľbu a ponad zákopy, v nemčine a angličtine začali spievať vianočné koledy. Potom opatrne vyliezli zo zákopov, začali si podávať ruky, vymieňať cigarety a neskôr došlo aj na „priateľský“ futbalový zápas, hoci velitelia z oboch strán zúrili a nechceli veriť svojim očiam, že vojaci kašlú na ich rozkazy a bratajú sa s nepriateľmi, po ktorých by mali strieľať...
Menej je už známy podobný príbeh z druhej svetovej vojny o 30 rokov neskôr. Po ardenskej ofenzíve v decembri 1944 sa na frontovej línii medzi Nemcami a Britmi ocitlo niekoľko stratených vojakov. Na Štedrý večer 1944 traja americkí vojaci v lese neďaleko dediny Monschau zabúchali na dvere loveckej chaty, v ktorej sa svietilo. Otvorila im Nemka Elisabeth Vincken, ktorá bola v chate aj so svojím 12-ročným synom Fritzom. Američania im lámanou francúzštinou vysvetlili, že sa stratili a poprosili ich, či by tam nemohli prespať. Elisabeth prikázala synovi, aby došiel po Hermanna. Hermann bol kohút, vykŕmený na Vianoce (pomenovaný po Hermannovi Gőringovi). Keď sa kohút dopekal, opäť sa ozvalo zakopanie. Pred dverami stáli ďalší traja premrznutí vojaci, takmer ešte deti, tentokrát v uniformách Wehrmachtu. Žiadali ju, či môžu v dome prečkať do svitania. Elisabeth sa postavila do dverí a povedala: „Môžete počkať a môžete sa aj najesť, ale v dome sú už traja iní vojaci ... sú to Američania a jeden z nich je zranený... Ale je Svätá noc a v tomto dome sa na Svätú noc strieľať nebude... Zabudnite na vojnu, nechajte si zbrane pred domom ...Večera je na stole.“ Šesť nepriateľov a matka so synom spolu strávili Štedrý večer. Nemecký vojak, ktorý mal za sebou pár semestrov medicíny, americkému vojakovi ošetril nohu. Počas večere sa Elisabeth pomodlila, aby všetci prežili vojnu. Ráno si vojaci rozobrali svoje zbrane a nemecký desiatnik Američanom vysvetlil kadiaľ majú ísť a venoval im kompas. Po vojne sa títo vojaci stretli a navzájom si poďakovali za záchranu života i za veľmi užitočný kompas...
(Zdroj: Fritz Vincken, Truce in the Forest,” Readers Digest, 1973, pp 111-114. Ilustračné foto je z hraného filmu “Silent night, 2002, ktorý bol natočený podľa tohto príbehu.)
