21/01/2024
S Rhodiolínom bez stresu
MUDr. Vojtech Pálházy
V starovekom gréckom meste Kroton žil v 6. storočí pr.n.l. chlapec Milon, ktorý bol slabý a nemal žiadnych kamarátov. Každý sa mu posmieval, pretože vtedy bol všeobecne uznávaným mužským ideálom typ statného bojovníka. Keď už toho mal nešťastník Milon dosť, rozhodol sa, že utečie do hôr a nechá sa tam zožrať vlkov. Cestou narazil na skupinu pastierov, ktorí ho požiadali o pomoc pri pasení dobytka. Milón súhlasil. O dva roky sa z neho stal statný mladík, vrátil sa domov a na ramenách si so sebou priniesol veľkého kŕmneho býka. Všetci sa tomu podivovali. Myslíte, že sa mu potom ešte niekto odvážil posmievať?
Pozrime sa na to, čo Milonovi pomohlo. Bola to pozitívna motivácia, trpezlivosť a pravidelná fyzická námaha po dostatočne dlhú dobu. Moderní „stresológovia“ rozlišujú medzi pozitívnym a negatívnym stresom, hovoria o eustrese a distrese a majú pravdu, aj keď treba vziať do úvahy aj to, čo hovoril už Shakespeare ústami Hamleta: „Nič nie je zlé alebo dobré samo o sebe. Všetkému dáva vlastnosti naše myslenie.“
Profesor Hans Selye, zakladateľ teórie stresu, mal odlišný pohľad na stres v porovnaní s väčšinou dnešných odborníkov. Tvrdil, že bez stresu by sme ešte stále žili na stromoch, pretože stres je hnacím motorom vývoja. V jeho revolučnej knihe "Stres života" podrobne vysvetlil koncept "adaptačného syndrómu" ako kľúčovej fázy stresu.
Skúsme to pochopiť na každodennom príklade. Predstavte si, že každé ráno cestujete do práce mestským autobusom a zastávka od domu k zamestnaniu vám trvá pokojnou chôdzou 10 minút. Náhle sa zmení cestovný poriadok a váš autobus prichádza na zastávku o 5 minút neskôr. Ak nechcete vstávať o 40 minút skôr a cestovať skorším autobusom, musíte pridať do kroku. V prvých dňoch to možno nebude fungovať, ale po 7-10 dňoch sa pravdepodobne prispôsobíte novým podmienkam. Táto pozitívna skúsenosť vám potom môže pomôcť v ďalších stresových situáciách, ktoré sa bežne vyskytujú v živote.
Profesor Selye objavil, že tzv. generalizovaný adaptačný syndróm je univerzálny mechanizmus platný v celej biologickej ríši. Preto ľudia na všetkých kontinentoch a všetkých kultúrach hľadali a využívali liečivé rastliny, ktoré im pomáhali úspešne skracovať čas potrebný na adaptáciu na nové konfliktné situácie. Tieto rastliny sa nazývajú adaptogénne rastliny, a medzi ne patrí aj rozchodnica ružová (Rhodiola rosea), ako dokazujú záznamy z tibetských kláštorov starých viac ako 1200 rokov.
Tibetania, ktorí sa dožili viac ako 100 rokov, používali rozchodicu ružovú. Táto rastlina obsahuje dôležité adaptogény, ako sú napríklad rozavín, rozarín a salidrosid, ktoré sa nenachádzajú v iných rastlinách. Adaptogény pomáhajú organizmu rýchlejšie sa prispôsobiť novým faktorom stresu, zatiaľ čo účinné látky patriace do skupiny antistresorov zmierňujú negatívne prežívanie stresu a jeho sprievodné javy, ako sú búšenie srdca, mdloby, pocit slabosti, nespavosť a strach.
Z učenia profesora Selyeho by sme mali pochopiť, že cieľom nie je život bez stresu (vyhýbanie sa problémom za každú cenu), ale využívať možnosti, ktoré nám poskytuje generalizovaný adaptačný syndróm. Takto môžeme systematicky posilňovať svoje zdravie s pomocou týchto "koreňov storočí".
Hlavná zložka týchto kapsúl rozchodnice ružová (Rhodiola rosea) je adaptogénna rastlina. Jej účinné látky majú priaznivé účinky na centrálny nervový systém, a to je dôvodom, prečo môže zvyšovať koncentráciu a fyzickú a mentálnu výkonnosť. Rhodiolín môže byť účinný v prípade štúdia, športu a pri vyrovnávaní sa so stresom. Znižuje mentálnu únavu a môže prispieť k lepšej celkovej kondícii. Tým, že je doplnený zinkom, zlepšuje odolnosť tela voči chorobám, znižuje aj stres a príznaky spôsobené napätým spôsobom života.
https://www.previtalitu.sk/rhodiolin/
