13/10/2022
Dnes viacerí z nás cítia smútok, bezmocnosť, hnev ale aj strach a ohrozenie.
Chodí ku mne veľa tínedžerov vo veku 11-19 rokov, ako im hovorievam, sú to “moje decká”. Veľa z nich si prechádza fázou spoznávania samého seba, hľadania svojej identity a objavovania vlastnej sexuality. Tieto decká sú tak úžasné, múdre, kreatívne a inšpiratívne, že je radosť sa s nimi rozprávať a počúvať ich. Podporujú inakosť, individualitu, sú láskavé a veria v dobro.
Prijať inakosť neznamená s ňou súhlasiť. Vieme sa ale rozhodnúť rešpektovať aj to, s čím nesúhlasíme a budovať tým spoločnosť, v ktorej sú ľudia sebaistí a veria si natoľko, aby sa nepotrebovali s druhými porovnávať a kompenzovať si vlastné nedostatky.
Dnes i napriek smútku, ktorý v sebe mám, vás priatelia povzbudzujem k tomu, aby ste verili v lepší zajtrajšok a položili si otázku “Čo viem urobiť, aby sa druhí pri mne cítili skutočne rešpektovaní?”
My sme kľúčom k lepšej budúcnosti, nikto to za nás nespraví.