24/01/2026
Dnes konečne prišla na radu tvorba prednášky na kongres v Prahe na tému "Dieťa s poruchou autistického spektra v zubnej ambulancii". Okamžite môj zámer podporila jedna maminka, ktorá mi poslala tieto fotky z vyšetrenia.
Keď som si ich pozerala, uvedomila som si, že hoci každé jedno vyšetrenie PAS dieťaťa je úplne iné, ideme si ho podľa základného rámca: Adaptácia - vyšetrenie - odmena. A každá z týchto častí je obrovsky iná v porovnaní s normotypickým dieťaťom.
U autistu priebeh adaptácie ovplyvní úplne všetko, čo kedy v našej ambulancii bude nasledovať. Pokoj, čas, dôvera...to sú veci, ktoré musí to dieťa nasávať od prvého momentu. "Nechajte ho, nech si behá, nech to chytí, nech to ovonia, nech to olíže, nech ma chytá za vlasy, nech na to vylezie, nech sa obleje, nech mňa obleje... nech zmapuje." To je len niečo z mála slov, ktoré hovorím rodičom, keď sa snažia dieťa zabrzdiť.
Ak si ma uloží medzi bezpečných ľudí, je to pocta. Je to privilégium, ktoré sa nedostane každému a ja z neho viem čerpať počas celej doby nášho vzťahu lekár - pacient. Veľmi rada využívam to, že si k dieťaťu sadnem na zem. Nie som v ničom nad ním: som len iná. Ale som ochotná a schopná hľadať to miesto, kde sa spolu stretneme.
Zistila som, že tých 45 minút mi bude na tú prednášku šeredne málo 😀. Mám pocit, že o ničom by som nedokázala toľko rozprávať, ako o tejto téme. Netuším, ako si ma to našlo. Ale viem, že je to dar môcť byť súčasťou ich životov. A každý rodič dieťaťa s PAS by mi dal za pravdu :).
