Neuromotorická nezrelosť a terapeutické poradenstvo

18/01/2026

"Najskôr vytvorte vzťah a až potom vyučuje." Niki Elliott

09/01/2026

Vypočujte si zaujímavý rozhovor

Hosťom podcastu je fyzioterapeut Róbert Baumann s dlhoročnou praxou, ktorý sa fyzioterapii venuje od roku 2000. Aktuálne je študentom osteopatie, čo umožňuje...

05/01/2026

"Nie je dôležité, aby žiaci vedeli, koľko má pavúk nôh, ale aby mu ich netrhali." Renáta Halaxová

Zaujímavá prednáška, napriek časovému odstupu, stále dôležitá z pohľadu toho ako sa učíme, učia deti..čo spolu tvoríme.

Záznam prednášky Vladimíra Burjana. Konferencia: Má byť formálne vzdelávanie formálne? 27. 3. 2015, Bratislava. Organizátor: Človek v ohrození.

04/01/2026

Psychiater a traumatológ Bessel van der Kolk vo svojej práci opakovane poukazuje na to, že správanie, ktoré zvonka pôsobí ako sebadeštruktívne, má často hlboký regulačný význam. Ľudia, ktorí si ubližujú, napr.sa režú, často nehovoria o túžbe zomrieť, ale o snahe zastaviť neznesiteľné vnútorné napätie. Intenzívna fyzická bolesť im prináša krátkodobý pocit úľavy, „návratu k sebe“.

Ukazuje sa, že jadrom nie je samotné správanie, ale narušený vzťah k vlastnému telu a pocitu bezpečia. Ak sa terapia sústreďuje výlučne na potláčanie prejavov bez toho, aby sa dotkla telesného prežívania a vzťahovej skúsenosti, symptómy sa často len presunú o iných foriem sebapoškodzovania, rizikového správania alebo chronických ťažkostí.

Deti ešte len dozrievajú v schopnosti rozpoznať, niesť a regulovať vnútorné napätie. Nervový systém si prirodzene hľadá spôsoby, ako sa ukotviť cez pohyb, tlak, rytmus, blízkosť alebo opakovanie. To, čo u dospelých vidíme ako extrémne stratégie regulácie, má často svoje korene v raných telesných a vzťahových skúsenostiach.
Práca s telom a pohybom u detí preto nemusí byť chápaná ako „náprava“ či prevencia problémov, ale skôr ako citlivá podpora dozrievania nervového systému. Ide o vytváranie skúseností, v ktorých sa dieťa učí, že napätie sa dá zvládnuť bezpečne, že telo môže byť zdrojom stability a že vzťah s dospelým zostáva zachovaný aj v nepohode.

Regulácia nevzniká z kontroly, ale zo skúsenosti. A práve v každodennom pohybe, hre a telesnom kontakte má dieťa možnosť zažiť to, čo je pre psychickú odolnosť dôležité, pocit, že som v tele doma a že v tom nie som sám.

In: Bessel van der Kolk, The Body keeps the score, Penguin Books, 2014
Photo: pixabay

02/01/2026

"Počas katastrof si malé deti zvyčajne berú príklad zo svojich rodičov. Pokiaľ ich opatrovatelia zostávajú pokojní a citlivo reagujú na ich potreby, deti často prežijú hrozné udalosti bez vážnych psychologických následkov." Bessel Van Der Kolk

31/12/2025

Zaujímavé videjko Iana Watermana, ktorý stratil zmysel propriocepcie po vírusovom ochorení.

Propriocepcia, často nazývaná šiesty zmysel, je schopnosť tela cítiť samo seba: polohu, pohyb, napätie a vzťah k priestoru, bez toho, aby sme sa museli pozerať. Je základom prirodzenej stability, koordinácie aj pocitu „som vo svojom tele“.

S propriocepciou sa dá veľmi účinne pracovať z pohľadu neuromotorickej nezrelosti. Je možné ju rozvíjať cielene cez pohyb, tlak, oporu a dozrievanie nervových dráh.
Z pohľadu polyvagálnej teórie má kvalitná propriocepcia priamy vplyv na pocit bezpečia, reguláciu nervového systému a schopnosť zostať v kontakte, so sebou aj s okolím.

Znecitlivenie tohto zmyslu býva nenápadné, môže sa prejavovať ako nemotornosť, rýchla únava, vnútorný nepokoj, potreba silných podnetov alebo naopak odpojenie od tela.

Meet Ian Waterman, who has lost his sense of proprioception. He has great difficulty maintaining posture, moving his limbs, and even using his hands to gest...

31/12/2025

Nie znamená nie. Pre rodičov odkaz: zároveň rozmyšlajte či to nie je naozaj nutné ešte predtým kým ho vyslovíte
https://www.facebook.com/share/1AZBpxqMLk/

Bezpečná vazba nevzniká z bezbřehé volnosti ani z neustálého přizpůsobování se dítěti. Vzniká tam, kde je přítomný dospělý, který unese odpovědnost za vedení vztahu. Dítě pak nemusí řídit svět kolem sebe. Může být dítětem.

Odkaz na článek je v prvním komentáři...

12/12/2025

"Svatý otec se jí zeptal: „Je pravda, že ve vašich školách se děti nebijí, ani když neposlouchají?“ Montessori klidně odpověděla: „Ano, Svatosti. Protože ony poslouchají. Ne mě, ale samy sebe.“

Výjimečná lékařka a vizionářka Maria Montessori vyvinula metodu, jež staví na respektu k individualitě dítěte a na prostředí, které podporuje jeho samostatnost. Její pedagogické principy ovlivnily vzdělávání po celém světě a zůstávají nadčasově aktuální... https://www.stoplusjednicka.cz/o5Q

01/12/2025

Zaujímavý článok https://najmama.aktuality.sk/clanok/8SQfEd5/neprehliadajte-ich-4-znaky-ako-dieta-dava-najavo-ze-mu-nevenujete-dostatocnu-pozornost-su-to-presne-tie-za-ktore-ich-my-rodicia-v-spravani-casto-skor-trestame/?utm_source=facebook&utm_medium=social&utm_campaign=najmama-page-post&fbclid=IwdGRjcAOaqNtjbGNrA5qolWV4dG4DYWVtAjExAHNydGMGYXBwX2lkDDM1MDY4NTUzMTcyOAABHrdga9SYACWvo6blLGtUL7RUuaOJghPb_BbbNByxZXUtLIxBx35J530dkSRe_aem_oHZo1a_n_H2j-Km4gzjbrw

Chýbajúce napojenie a pozornosť sú pre vývoj dieťaťa deštruktívnejšie, než sme predpokladali, čo dokazuje lekár Gábor Maté.

17/11/2025

Ľudia sú sociálne bytosti. Náš nervový systém sa vyvíjal milióny rokov tak, aby sa upokojoval v prítomnosti iných. Dieťa sa reguluje v náručí rodiča.
Dospelí sa regulujú v bezpečných vzťahoch.Terapeutické prostredie ponúka podobnú reguláciu – cez hlas, tvár, postoj a prítomnosť terapeuta."
Stanley Rosenberg

12/11/2025

Vo svojej praxi sa často stretávam s tým, že si matky vyčítajú, ak z nejakého dôvodu bezprostredne po pôrode nemohli byť so svojím dieťaťom. Vnímajú, že tzv. bonding, prvotné naladenie matky a dieťaťa, sa „neuskutočnil včas“.
Zdá sa mi škodlivé, keď sa pôrod prezentuje ako traumatizujúci akt a zároveň sa preceňuje jediná chvíľa po pôrode ako rozhodujúca pre celý vzťah matky a dieťaťa.

Bonding je nepochybne dôležitý, no nie je to jednorazový moment, ale proces. Ako výstižne hovorí neurovedkyňa C. Sue Carter, vzťahová väzba sa nevytvára len v jednej chvíli po pôrode, ale v opakovaných momentoch vzájomného vzťahovania sa, dotyku, pohľadu, hlasu a spoločnej prítomnosti. Každý z týchto okamihov môže posilňovať pocit bezpečia, dôvery a prepojenia medzi rodičom a dieťaťom.

Bezpečie dieťaťa sa odvíja od prežívaného bezpečia rodiča.