06/03/2026
Výskum publikovaný v roku 2022 v The American Journal of Occupational Therapy (AJOT).
Tím vedený Dr. Lorie Richards chcel zistiť, či existuje súvislosť medzi neintegrovanými primitívnymi reflexmi a ťažkosťami s písaním u detí vo veku 7 až 9 rokov.
Do výskumu sa zapojilo 74 školákov z jedného školského okresu.
Každé dieťa absolvovalo:
✍️ test rukopisu – hodnotila sa čitateľnosť písmen a slov (pomocou ETCH testu),
👁️ dotazník o zrakových ťažkostiach,
🦵 test troch reflexov – ATNR, STNR a TLR (podľa Goddardovej metodiky).
🔍 Výsledky boli prekvapivo jednoznačné:
• Takmer polovica detí (47 %) mala známky retencie jedného alebo viacerých reflexov.
• Deti, ktoré mali tieto reflexy neintegrované, dosahovali výrazne horšiu čitateľnosť písma – písali menej čitateľne, pomalšie a robili viac chýb.
• Štatisticky sa ukázalo, že čím vyššie skóre retencie reflexov, tým nižšia čitateľnosť písania – aj keď výskumníci zohľadnili možné zrakové ťažkosti.
Autori teda uzatvárajú:
Pretrvávajúce primitívne reflexy môžu byť jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú schopnosť písania u detí.
Intervencie zamerané na integráciu reflexov by preto mohli byť prínosnou súčasťou terapie písania.
🧩 Čo to znamená v praxi?
V odbornej praxi sa dnes často sústredíme na trénovanie písania samotného – úchop pera, postoj, rýchlosť, vizuomotoriku.
No ak má dieťa stále aktívne primitívne reflexy, jeho telo môže nevedome „bojovať proti sebe“.
Napríklad pri písaní sa mu ruka môže nechtiac napínať alebo hlava otáčať – len preto, že reflex ATNR sa úplne neintegroval.
Z pohľadu terapie to prispieva k potrebe venovať sa u týchto detí aj inhibícii primitívniych reflexov ako súčasti terapie (nie len) rukopisu.
Niektoré pracovné a pohybové cvičenia môžu pomôcť mozgu „prepísať“ staré reflexné dráhy a uvoľniť tak priestor pre plynulejšiu motoriku a koncentráciu.
Ale pozor – výskum má aj svoje hranice
Autori sami upozorňujú, že ide o malú vzorku (74 detí) z jedného regiónu. Tento faktor vnímame často vo výskumoch primitívnych reflexov aj my.
Výsledky sú teda zaujímavé, no je potreba ich overiť na väčšej výskumnej vzorke.
Okrem toho meranie reflexov je čiastočne subjektívne – závisí od skúseností hodnotiteľa.
✅ Zhrnutie: čo si z tohto výskumu odniesť
Plusy (prínosy):
• prináša vedecký dôkaz o prepojení medzi neurologickými základmi pohybu a školským výkonom,
• poukazuje na význam reflexnej integrácie v ergoterapii a pedagogike,
• môže pomôcť lepšie pochopiť, prečo niektoré deti napriek snahe stále „bojujú“ s písaním.
Mínusy (limity):
• malá, regionálne obmedzená vzorka,
• korelačný (nie príčinný) dizajn,
• subjektívne hodnotenie reflexov.
💬 Záver
Tento výskum nám pripomína, že vývin dieťaťa nie je len o tom, čo sa učí v škole, ale aj o tom, ako sa jeho nervový systém vyvíjal dávno predtým.
Ak sa niektoré reflexy nevypli tak, ako mali, môžu ešte v školskom veku „zamiešať karty“ – a my ich môžeme pomôcť odhaliť a cielene podporiť.
Copyright Centrum Avare, 2025
