11/11/2025
V článku „Pane doktore a paní magistro: Proč jazyk zdravotnictví neumí mluvit rovnocenně?“ autor Pavel Boháček poukazuje na význam jazyka v zdravotníctve, konkrétne na to, ako spôsob oslovenia profesionálov reflektuje a podporuje mocenské štruktúry.
Autor upozorňuje, že oslovenia ako „pane doktore…“ a „sestřičko, pojďte…“ nie sú len formálne či jazykové drobnosti, odrážajú nerovnosť medzi odborníkmi a ovplyvňujú zložky tímovej spolupráce, sebareflexie a profesijnej dôstojnosti.
V kontexte ošetrovateľstva v Slovenskej republike sa tým otvára dôležitá téma: ako vnímame sestry a ako im hovoríme. Oslovenie „pani bakalárka, magisterka, doktorka, pán bakalár, magister, doktor“ by mohlo byť jedným z krokov k vyjadreniu odbornosti a rovnocennosti v týme so sestrami, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie.
Z pohľadu SK SaPA túto tému považujeme za dôležitú. Jazyk nie je len komunikácia, ale aj kultúrna a profesijná výpoveď. Uvedomme si, že tak ako sa navzájom oslovujeme, prispievajme k prostrediu, kde sa sestra, ako aj každý zdravotnícky pracovník či pracovníčka, cíti uznaný/á ako kompetentný partner v zdravotnej starostlivosti.
Prečítajte si názor tu:
https://meninnursingcz.blogspot.com/2025/11/pane-doktore-pani-magistro-proc-jazyk.html?fbclid=IwY2xjawOAMVVleHRuA2FlbQIxMABicmlkETFTVnNreVhFNVdWRWpwaDFrc3J0YwZhcHBfaWQQMjIyMDM5MTc4ODIwMDg5MgABHifLloUw8HtP-wMTpeKtnMsmuHzs0VrOYwOly_wAIP5Q4pcfuAQyjB6SlCFp_aem_94Y8b96bQ1QPF2fLZN3pVQ
Po publikovaní článku o jazykovej rovine profesijného uznania v zdravotníctve sa rozprúdila živá diskusia.
Autor Pavel Boháček vo svojom pokračovaní vysvetľuje, že problém nie je v titulovaní, ale v kultúrnom a mocenskom modeli, ktorý sa vo vzťahu k odborným zdravotníckym pracovníkom udržiava desaťročia.
Hierarchická kultúra zdravotníctva, symbolika bieleho plášťa či akademického titulu – to všetko sú spôsoby, akými sa prenáša nerovnosť a mocenské rozloženie medzi profesiami.
Ako pripomínajú sociologické štúdie (Davies 1995, Witz 1992, Allen 2001, Kuhlmann 2006), vzdelávanie sestier a akademizácia ošetrovateľstva nepredstavuje boj o moc, ale úsilie o uznanie odbornosti, kompetencií a rovnocenné postavenie v tíme.
V krajinách, kde bolo ošetrovateľstvo uznané ako samostatná akademická disciplína – napríklad vo Fínsku, Kanade či Írsku sa potvrdilo, že rovnocenná komunikácia a partnerský prístup zlepšujú nielen pracovné vzťahy, ale aj kvalitu starostlivosti o pacienta.
🧭 Jazyk, ktorý používame, teda nie je len formálnou zdvorilosťou, je odrazom kultúry rešpektu a profesijnej identity.
Každá sestra a pôrodná asistentka si zaslúži oslovenie, ktoré vyjadruje jej odbornosť a dôstojnosť.
Z dravotnictví stojí na spolupráci, ale jazyk, kterým o něm mluvíme, tu spolupráci rozděluje. Lékař je „doktor“, sestra je „sestra“ – i kdy...
