01/12/2025
Terapia ako bezpečné miesto, „záhrada“ (ako Gerdina záhrada na začiatku jej putovania za Kajom z rozprávky Snehová kráľovná)
Dieťa môže „zabudnúť na bolesť“ – ale nie tak, že by ju popieralo, ale že v bezpečí získa silu ju raz znovu cítiť.
Môže sa ponoriť do hry, do imaginácie, do farieb, do príbehov – kde platia iné zákony.
Terapeut ako záhradník neláme kvety, len ich s láskou pozoruje a prihovára sa im.
Záhrada nie je konečný cieľ. Ale bez nej by cesta ďalej nebola možná.
Preto je spomalenie liečivé samo o sebe – možnosť ísť až do regresu, až do veku, kde sa bolesť zapúzdrila, je často prvý prežitok dôvery, že svet môže byť bezpečný.
A možno raz...
..sa aj v tej záhrade objaví ruža, ktorá chýba. Tá, ktorá pripomenie, že niekde tam vonku je ešte niečo, po čom duša volá.
A vtedy sa dieťa vydá na cestu – nie preto, že by ho niekto tlačil, ale preto, lebo je pripravené ísť.
Je to hlboký transformačný proces – návrat k životnej energii, ktorú trauma „zmrazila“.
Keď sa roztápa ľad v duši dieťaťa:
Nie je potrebné „liečiť“ – stačí nevytvárať ďalšiu bolesť.
Nie je nutné učiť – dieťa si znova spomenie, objaví sa zvedavosť a túžba po poznaní a objavovaní sveta.
Nie je potrebné tlačiť na vývoj – ak sa cíti v bezpečí, vývoj sa sám znova rozbehne.
Nie je treba rozprávať o traume – stačí, že je tu niekto, kto počúva, aj keď sa nehovorí nič.
Trauma je ako zima – ale zima, ktorá sa dá prečkať.
A keď príde teplo bezpečia, začne sa roztápať ľad:
Hravosť sa vráti ako prvý jarný prúd.
Fantázia ako prvý kvet.
Spontánnosť, zvedavosť, záujem o druhých…
To všetko nie sú „výsledky liečby“. To sú prirodzené pohyby života, ktoré boli dočasne pozastavené.
V tejto záhrade sa nerozkvitá na povel. Tu sa len čaká, až sa ľady roztopia.
Tu sa ticho stáva bezpečím – a bezpečie návratom k sebe."
To je sila vzťahovej práce. A to je to tajomstvo. A keď začne svet dieťa volať, keď cíti znova vôňu ruže a túžba po vzťahoch je silnejšia ako strach. Tak záhradu opustí a úlohou záhradníka je dobre vnímať túto pripravenosť a dieťa vyprevadiť, otvoriť bránku a uistiť ho, že keď to bude potrebovať, do záhrady si znova môže prísť oddýchnuť, načerpať sily, porozumieť. Záhrada a záhradník niekde je, ostáva.
