Nika Hrazdil

Nika Hrazdil Contact information, map and directions, contact form, opening hours, services, ratings, photos, videos and announcements from Nika Hrazdil, Family Therapist, Bratislava.

✨ Pomôžem vám ŽIŤ, nie len prežívať.
💬 Dohodnúť stretnutie online/osobne na poradenstvo@nikahrazdil.sk
📖 Moje knihy o vzťahoch a manipulácii na www.nikahrazdil.sk/knihy

13/11/2025

Niektoré rodiny roky mlčia o tom, čo bolí.
Nie preto, že by nechceli hovoriť.
Ale preto, že sa to nikdy nenaučili.

Mlčanie, zľahčovanie, vyhýbanie sa konfliktom, to všetko sú spôsoby, ako generácie zvládali emócie, ktoré boli priveľké.
Ale to, čo v jednej generácii pomáhalo prežiť,
v tej ďalšej často spôsobuje odcudzenie.

Prelomiť generačný kruh neznamená obviniť svojich rodičov.
Znamená to rozhodnúť sa mať to inak.
Začať hovoriť.
Aj o veciach, o ktorých sa u nás doma nikdy nehovorilo.

Nie dramaticky, nie s výčitkou, ale s vedomím, že ticho nehojí, len udržiava ranu otvorenú.

Liečivý rozhovor vyzerá takto:
„Nechcem sa hádať, chcem ťa pochopiť.“
„Keď som bola dieťa, chýbalo mi, že sa o tom nerozprávame.“
„Teraz to chcem robiť inak.“

Každá takáto veta mení smer.
Nie len pre nás, ale aj pre naše deti.
Ukazuje im, že blízkosť sa dá budovať aj v zraniteľnosti.

Ak ste prvou generáciou, ktorá sa učí hovoriť o pocitoch, robíte obrovskú prácu.
Nie je to slabosť. Je to odvaha ukončiť ticho, ktoré trvalo celé roky.

V mojej E-knihe KEĎ LÁSKA BOLÍ nájdete kapitoly, ktoré vám pomôžu pochopiť, ako viesť rozhovory, ktoré liečia minulosť a menia budúcnosť.
Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

12/11/2025

Plač, hnev, vzdor, uzavretie… to nie sú prejavy „zlej výchovy“.
Sú to signály emócií, ktoré sú pre dieťa priveľké na to, aby ich zvládlo samo.

A to, ako reagujeme v týchto chvíľach, sa zapíše hlboko. Nie ako spomienka, ale ako presvedčenie:
„Som prijatý, aj keď cítim.“
alebo
„Musím svoje pocity schovať, aby ma mali radi.“

Keď dieťa plače a my ho umlčíme, učíme ho, že smútok je slabosť.
Keď kričí a my odpovedáme hnevom, učíme ho, že emócie sú boj.
A keď sa uzavrie a necháme ho tak, učíme ho, že samota je bezpečnejšia než blízkosť.

Ale ak dokážeme zostať s ním, bez moralizovania, bez hanby, v tichu, v prítomnosti, učíme ho, že pocity nie sú prekážkou lásky.
Že môžu prísť, prejaviť sa a odísť, a pritom zostáva medzi nami spojenie.

Deti nepotrebujú rodiča, ktorý ich vždy chápe.
Potrebujú rodiča, ktorý ich NEOPUSTÍ, KEĎ ICH NEPOCHOPÍ.

Láska sa neukazuje len v ľahkých chvíľach.
Ukazuje sa v tých, keď dieťa plače, kričí alebo sa stiahne a my napriek tomu zostaneme.

Ak chcete vedieť, ako reagovať v týchto situáciách bez kriku, viny či odstupu,
v mojej E-knihe KEĎ LÁSKA BOLÍ nájdete aj informácie o tom, ako premeniť napäté chvíle na momenty dôvery a spojenia.

Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

11/11/2025

Mnohé deti nevedia povedať:
„Som smutný.“
„Som nahnevaná.“
„Cítim sa zranený.“
Nie preto, že by nechceli.
Ale preto, že ich to nikto nenaučil.

Keď dieťa plače a my povieme:
„Neplač, to nič,“
učí sa, že jeho pocity sú prehnané.
Keď sa hnevá a počuje:
„Nehnevaj sa, to sa nepatrí,“
učí sa, že hnev je nebezpečný alebo nesprávny.

A keď sa bojí a my sa mu smejeme,
učí sa, že jeho strach nie je hodný pozornosti.

Pritom práve v týchto chvíľach má dieťa šancu naučiť sa rozumieť sebe.
Ale len vtedy, keď mu dovolíme cítiť.

Skúste namiesto hodnotenia použiť zvedavosť:„Čo sa v tebe teraz deje?“
„Čo by ti pomohlo?“
„Chceš byť chvíľu sám, alebo ťa mám objať?“

Keď dieťa cíti, že jeho emócie sú v poriadku,
učí sa, že aj ono je v poriadku.
A z tohto pocitu vzniká sebahodnota.

Emócie NIE sú PROBLÉM, ktorý treba riešiť.
Sú kompasom, ktorý dieťa vedie k sebe,
ak mu dovolíme ho používať.

V mojej E-knihe: KEĎ LÁSKA BOLÍ nájdete aj kapitolu, ktorá vás naučí, ako rozvíjať emocionálnu gramotnosť detí - bez výčitiek, bez moralizovania, bez nátlaku.
Láskavo, zrozumiteľne, cez reálne príklady z každodenných situácií.

Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

10/11/2025

„Nebudem ako moji rodičia.“
Táto veta znie ako sľub, ako hranica, ako nový začiatok. Lenže často zostane len v úmysle.

Možno už nekričíme.
Možno netrestáme.
Možno sa snažíme byť pokojní.
Ale keď sa v nás niečo pohne, nevieme o tom hovoriť.
Zatneme zuby, potlačíme slzy, a povieme si: „Musím to zvládnuť.“

A práve v tom tichu sa minulosť znova ozýva.
Pretože deti nevnímajú len to, čo hovoríme. Cítia aj to, čo nepovieme.
Vnímajú napätie, ktoré sa tvárime, že neexistuje. A učia sa, že pocity sa skrývajú.

Zmena vzorca neznamená len prestať robiť to, čo robili naši rodičia.
Znamená to aj naučiť sa to, čo oni nevedeli:
byť v kontakte so svojimi emóciami, hovoriť o nich, prijať ich bez hanby.

Lebo až keď vieme povedať:
„Teraz som nahnevaná,“
„Teraz sa bojím,“
„Teraz som zranená,“
učíme svoje deti, že pocity sú normálne, že sú súčasťou lásky.

Dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča.
Potrebuje človeka, ktorý dokáže cítiť a o svojich pocitoch hovoriť.

To mu dáva istotu, že aj ono môže cítiť. Bez strachu, že bude odmietnuté.

Ak sa učíte byť iným rodičom než tí, ktorých ste mali vy, v mojej E-knihe KEĎ LÁSKA BOLÍ nájdete kapitoly o tom, ako pracovať s vlastnými emóciami, aby sme ich neprenášali ďalej a ako cez ne budovať skutočné spojenie s deťmi.

Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

Veľmi častá obava rodičov je: “Čo ak so mnou dieťa prestane rozprávať?” Keď sú malé, pusa sa im zvyčajne nezavrie a keď ...
07/11/2025

Veľmi častá obava rodičov je: “Čo ak so mnou dieťa prestane rozprávať?” Keď sú malé, pusa sa im zvyčajne nezavrie a keď vyrastú, začnú sa nám vzďaľovať. Ale to je do velkej miery v poriadku. Teda to, že potrebujú svoj priestor, nájsť seba samých, porozumieť svojej osobnosti, objaviť vlastnú identitu. Na to v určitom období potrebujú odstup od nás rodičov.

To ale neznamená, že nás nepotrebujú.
Len nás potrebujú inak.

Teenageri síce potrebujú priestor, ale zároveň veľmi túžia po prijatí a porozumení, len to nevedia povedať tak priamo, ako kedysi. Vnútorne hľadajú hranicu medzi slobodou a istotou. Preto reagujú citlivo na tlak, kritiku či snahu „vysvetliť im svet“.

Tri vety, ktoré ich spoľahlivo vytočia, hoci sú často myslené dobre:
👉🏻 „Ja som v tvojom veku…“ – porovnávame miesto počúvania.
👉🏻 „Ty ničomu nerozumieš.“ – znevažujeme ich pohľad na svet.
👉🏻 „Kým bývaš pod mojou strechou…“ – berieme im pocit rešpektu.

A ako to povedať inak?
❤️ „Zaujíma ma, ako to vnímaš ty.“
❤️ „Pomôž mi pochopiť, čo pre teba znamená…“
❤️ „Nesúhlasím, ale chcem, aby si vedel, že ťa počúvam.“

Aj o tom, ako s našimi deťmi nestratiť kontakt, len možno zmeniť jeho formu, sa budeme rozprávať v nedeľu 9.11. v čase 16:00-18:00 v Auparku v BA, kde budem hosťom diskusie o období puberty spolu s (mimochodom, my dve máme dokopy 12 detí 😉)

Teším sa na vás ❤️

06/11/2025

Niektoré rozhovory s rodičmi nás v okamihu vrátia späť do detstva.
Stačí tón hlasu, pohľad, veta, ktorú sme počuli tisíckrát a v tele cítime to isté, čo kedysi: napätie, vinu, bezmocnosť.

A keď sú pri tom naše vlastné deti, je to ešte ťažšie. Chceme byť pokojní, zrelí, dospelí.
Ale v nás sa ozýva vnútorné dieťa, ktoré stále čaká, že bude pochopené.

Ak máte rodiča, ktorý vás emocionálne tlačí, skúste si zapamätať toto:
NEMUSÍTE REAGOVAŤ HNEĎ.
Zhlboka sa nadýchnite. Váš pokoj je priorita, nie dôkaz slabosti.

Nie všetko si zaslúži vysvetlenie.
Keď niekto opakovane znevažuje, obviňuje alebo vás vtiahne do hádky, môžete jednoducho povedať:
„O tomto sa teraz nechcem rozprávať.“
alebo
„Toto nie je rozhovor, ktorý by mi robil dobre.“

Vaše deti sledujú, ako reagujete.
Neučia sa len z vašich slov, ale z vašich hraníc.
Keď vás vidia, že dokážete zachovať pokoj a rešpekt aj v ťažkom rozhovore, učia sa, že láska nemusí znamenať prispôsobenie sa.

Nie je vašou úlohou presvedčiť rodiča, ktorý nechce počúvať.
Vašou úlohou je ochrániť pokoj svojho vnútorného aj vonkajšieho sveta.

Ak vás tieto situácie vyčerpávajú, ak sa po rozhovoroch s rodičmi cítite unavení,
v mojej E-knihe KEĎ LÁSKA BOLÍ nájdete kapitolu o tom, ako rozpoznať manipulatívnu komunikáciu, nenechať sa do nej vtiahnuť a pritom nestratiť dôstojnosť ani láskavosť.

Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

05/11/2025

Môžeme ukázať prstom na manipulatívneho rodiča.
Ale oveľa ťažšie je pozrieť sa do zrkadla a priznať si, že niekedy používame rovnaké vzorce, len možno v jemnejšej forme.

Nie preto, že by sme chceli ubližovať.
Ale preto, že tak reaguje naše zranené vnútorné dieťa.

Manipulácia často nevyzerá na prvý pohľad ako jasná manipulácia.
Vyzerá ako starostlivosť, ako „výchova“, ako „robím to pre tvoje dobro“.
Ale ak sa za našimi slovami skrýva potreba kontroly, strach z odmietnutia alebo túžba, aby sa dieťa správalo „tak, ako potrebujem ja“, nie je to láska, je to vzorec.

Napríklad keď hovoríme:
„To ti bolo jedno, že som sa snažila?“
alebo
„Ak to spravíš, budem smutná.“
učíme dieťa, že za našu emóciu nesie zodpovednosť ono.

A to je bremeno, ktoré dieťa uniesť nevie.
Naučí sa preto potláčať svoje potreby, len aby zachovalo pokoj.
A z takých detí vyrastajú dospelí, ktorí nevedia povedať „nie“, lebo sa boja zraniť druhých.

Rozpoznať manipulatívny vzorec v sebe si vyžaduje odvahu.
Ale v tom momente sa stávame slobodnejšími.
Učíme sa hovoriť:
„Som nahnevaná, lebo som unavená,“
namiesto:
„Pozri, čo si mi spravil.“

Učíme sa rozlišovať medzi našou emóciou a dieťaťom, ktoré ju len spustilo.
A tým mu dávame obrovský dar - BEZPEČIE.

Ak cítite, že sa chcete naučiť rozpoznávať a meniť tieto staré vzorce, viac súvislých informácií nájdete v mojej E-knihe: KEĎ LÁSKA BOLÍ.

Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

04/11/2025

Niektoré slová z detstva v nás znejú aj po desaťročiach.
„Sklamal si ma.“
„Prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra?“
„Nechcem ťa teraz ani vidieť.“

Slová, ktoré možno nezneli kruto, ale zanechali po sebe ticho, plné hanby, viny a osamelosti.

Vina a hanba sú dva neviditeľné nástroje, ktorými rodičia často (nevedome) formujú správanie dieťaťa. Fungujú rýchlo, dieťa sa prispôsobí, aby nestratilo lásku.

Ale za cenu vlastnej autenticity.
Začne potláčať pocity, maskovať chyby, báť sa zlyhania.

Rozdiel medzi zrelým a manipulatívnym vyjadrením je v tom, či útočíme na dieťa, alebo opisujeme situáciu.

👉🏻 Keď povieme:
„Som smutná, že si ma klamal,“
učíme ho empatii.

👉🏻 Keď povieme:
„Si klamár,“
učíme ho hanbe.

Deti nepotrebujú, aby sme boli dokonalí.
Potrebujú, aby sme boli skutoční a pravdiví.

A aby sme dokázali ODDELIŤ ich hodnotu od ich správania.

Môžeme im povedať:
„Nie som spokojná s tým, čo sa stalo, ale stále ťa mám rada.“
Alebo:
„Vidím, že sa hneváš. Poďme spolu zistiť, čo za tým je.“

Takto im dávame správu:
„Si v poriadku, aj keď niečo pokazíš.“
A to je veta, ktorá dokáže uzdraviť celé detstvo.

Ak chcete vedieť, ako rozpoznať a preformulovať vety, ktoré v deťoch vyvolávajú vinu a hanbu, a ako namiesto nich hovoriť rečou, ktorá podporuje sebahodnotu, nájdete konkrétne príklady v mojej E-knihe KEĎ LÁSKA BOLÍ.
Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

03/11/2025

Nie všetka manipulácia kričí.
Niektorá šepká.
A niektorá mlčí tak “hlasno”, že dieťa cíti vinu, aj keď nič neurobilo.

Jemné formy manipulácie sú tie, ktoré sa ťažko pomenúvajú, pretože sa dejú v tóne, v pohľade, v mlčaní.

Keď rodič povie:
„Dobre, rob si ako chceš,“
ale v hlase je cítiť urazenosť.
Alebo keď sa odmlčí, aby dieťa „pochopilo samo“. Keď vyžaduje, aby dieťa hádalo, čo je správne, namiesto toho, aby to povedal nahlas.

Dieťa sa vtedy neučí porozumieť svojim pocitom, učí sa čítať nálady druhých. Nie je vedené k autenticite, ale k opatrnosti. A vyrastie z neho človek, ktorý sa ospravedlňuje za to, že cíti.

Tón hlasu je často silnejší než slová.
Pretože to, ako niečo povieme, rozhoduje o tom, či dieťa cíti prijatie alebo hanbu.

👉🏻 Keď hovoríme podráždene, učíme ho báť sa našich reakcií.
👉🏻 Keď hovoríme ticho, ale chladne, učíme ho, že lásku si musí získať.

Ak sa v tom spoznávate, nie je to o vine.
Je to o vedomí.
Každý z nás občas hovorí tónom, ktorý vychádza z únavy, frustrácie, bolesti.
Dôležité je, že si to všimneme a že sa učíme reagovať inak.

Láskavá komunikácia nezačína tým, že hovoríme dokonale.
Začína tým, že si uvedomíme, keď zraníme a povieme: „Prepáč. Skúsme to znova.“

V mojej E-knihe: KEĎ LÁSKA BOLÍ nájdete kapitolu o tom, ako rozoznať manipulatívne vzorce v komunikácii s deťmi a ako ich nahradiť jazykom, ktorý lieči.
Objednať si ju môžete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

02/11/2025

Stužkovali sme ❤️ a bolo to skvelé. Emocionálne, nostalgické, príjemné, radostné, plné ďalších očakávaní…

Mnohí z nás si nesú do rodičovstva spôsoby, ktoré sme sa naučili v detstve. Nie preto, že by sme chceli, ale preto, že i...
31/10/2025

Mnohí z nás si nesú do rodičovstva spôsoby, ktoré sme sa naučili v detstve. Nie preto, že by sme chceli, ale preto, že iné sme nepoznali.

“Keď láska bolí” nie je len o bolestivých vzťahoch s rodičmi, ale aj o tom, ako sa tieto vzorce prenášajú ďalej… na naše deti, partnerov, aj na nás samých.

Michaela napísala, že vďaka knihe dnes reaguje pokojnejšie, viac počúva a menej hodnotí.
A práve to je začiatok liečenia ❤️

E-knihu: “Keď láska bolí” nájdete na www.nikahrazdil.sk/knihy 📚

30/10/2025

To, ako hovoríme o tele a jedle, je pre deti jeden z najhlasnejších hlasov ich detstva.
Hlas, ktorý sa zmení na vnútorný komentár v dospelosti.

Keď dieťa počúva, že mama sa necíti pekná, že si musí „odpykať“ koláč alebo že „musí schudnúť“, učí sa, že telo je problém, ktorý treba riešiť.
Nie dar, o ktorý sa môžeme starať.

Rodič často nechce ublížiť, chce inšpirovať, chrániť, viesť.
Ale ak pritom používa jazyk hodnotenia, hanby alebo extrému („toto by som si nikdy nedala“, „to nie je zdravé“, „musíš viac jesť, aby si bol dobrý chlapec“), dieťa sa neučí zdravo jesť.
Učí sa spájať jedlo s emóciami.

Vyrastajú z neho dospelí, ktorí sa prejedajú, keď sú smutní, alebo hladujú, keď sa cítia vinní.
Dospelí, ktorí sa na seba pozerajú očami svojich rodičov a hľadajú chyby namiesto vďaky.

Zdravý vzťah k jedlu a telu nezačína v chladničke.
Začína v rozhovoroch.
Vtedy, keď povieme:
„Toto jedlo mi robí dobre,“
namiesto:
„Toto by som nemala.“

Keď si dieťa všimne, že si dáte koláč a poviete:
„Je to sladké potešenie, ktoré si vychutnám,“
učí sa, že jedlo nie je nepriateľ, ale súčasť života.

A keď mu poviete:
„Tvoje telo je silné. Staraj sa oň, lebo ti slúži každý deň,“
učíte ho rešpektu, nie hanbe.

Tento obsah vznikol v spolupráci s Magistrátom mesta Bratislava v rámci projektu, ktorého cieľom je podporiť dostupnosť psychologického poradenstva pre ľudí s narušeným vzťahom k jedlu, poruchami príjmu potravy a súvisiacimi ťažkosťami na území hlavného mesta.

Address

Bratislava

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Nika Hrazdil posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Practice

Send a message to Nika Hrazdil:

Share

Share on Facebook Share on Twitter Share on LinkedIn
Share on Pinterest Share on Reddit Share via Email
Share on WhatsApp Share on Instagram Share on Telegram

Denník mamy 8 detí

Som mama. Osemnásobná. Okrem toho som manželka aj podnikateľka. V prvom rade som však žena.

Mám rada všetko krásne, rada počúvam aj rozprávam. ​Milujem, čo robím a robím, čo milujem.

Keď som napísala prvý článok o tom, ako vyzerá môj deň, prečítalo si ho takmer 18000 ľudí. Vtedy som sa definitívne rozhodla písať. Trvalo mi však niekoľko rokov, kým som otvorila tento blog, aby ste si mohli aj vy prečítať slová, ktoré som dala na "papier". ​ Píšem len tak o živote. O tom, ako ho vidím ja. Delím sa o reálne skúsenosti a reálny život. Bez zbytočného prikrášľovania. ​Len tak pre radosť. Moju a možno aj vašu.