10/03/2026
„Nerozprávam sa s tebou. Malo by ti dôjsť prečo.“
Tri dni. Presne toľko dokázal môj exmanžel mlčať. Tri dni chladu, vyhýbania sa pohľadu a vákua, ktoré sa dalo krájať. Vtedy som ešte netušila, že sa to volá tichý trest.
Mala som pocit, že je to moja chyba. Že som niečo pokazila a teraz musím „vydržať“, kým mi bude odpustené. Možno aj preto, že tento vzorec mi nebol cudzí. Aj moja mama sa so mnou niekedy nerozprávala dlhšie, aby som si „uvedomila, čo som urobila zle“.
Lenže láska nie je rébus. Zdravý a zrelý vzťah nestojí na tom, že musíte vedieť čítať myšlienky. Ak nás niečo zranilo, povieme to. Ak potrebujeme priestor na spracovanie emócií, povieme: „Potrebujem chvíľu pokoj, porozprávajme sa neskôr.“
Ticho, ktoré prichádza bez vysvetlenia, nie je komunikácia. Je to nástroj moci. Je to spôsob, ako vás donútiť cítiť sa malá, neistá a vinná. Je to spôsob, ako vás prinútiť prosiť o kúsok pozornosti.
Nie je vašou povinnosťou lúštiť niečie nálady. Vaša hodnota nezávisí od toho, či sa niekto rozhodne s vami dnes prehovoriť.
O tom, prečo nás ticho tak veľmi bolí a ako z tohto kolotoča von, píšem podrobne v mojej E-knihe LÁSKA NEMÁ BOLIEŤ.
Link nájdete v bio alebo na: www.nikahrazdil.sk/knihy
Zažili ste niekedy ticho, ktoré bolelo viac ako hádka?