08/06/2023
Denne počujem od mojich klientov, akí sú pokazení, keď sa trápia tým, že ich prežívanie je hodnotené, že také by nemalo byť a následne sú kritickí sami k sebe. Ja to poznam tiež, tiež nájsť lásku a porozumenie sebe samej je tvl už niekoľko ročná robota a furt viem byť na seba zlá.
Nejde len o klientov, ale aj o mojich blízkych kamošov, keď niekedy vidím ako sa im záleju oči slzami a napríklad sa tvária, že majú alergiu lebo ukázať bolesť by znamenalo ísť do blízkosti, ktorá môže opätovne vyvolať zranenie - môžem tu veriť, ukázať svoju mäkkosť a krehkosť? A bude ta druha strana natoľko citlivá, že nepukne moje srdce v ich dlaniach? Má ta druhá strana takú kapacitu, že som pre nich významný/á? Môžem sa tu rozliať a druha strana to ustojí? To sú otázky, ktoré si často môžeme klásť, keď sa chceme otvoriť
Na druhej strane sa môžeme pýtať Mám ja kapacitu to ustáť? Dávam druhej strane ozajstný záujem? Milujem? Viem byť nežný ale zároveň úprimný? Budem necitlivý, keď poviem, že na toto nemám?
A mnoho ďalších otázok, ako sa vôbec približovať.
Čo bolo zranené vo vzťahoch sa dá vyliečiť len vo vzťahoch. Avšak nie v jednom ale v celom komplexe vzťahov.
Nemusíme si niesť 30 kilový batoh bolesti so sebou. Aj keď sa mi mudruje a tiež niekedy pustiť veci a vôbec dôverovať je téma jak hovado aj u mňa :)
