Psychológia pre milujúcich rodičov

01/02/2023

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Janka Bene o úlohe emócií v našich životoch.

“To, k čomu najčastejšie vedieme klientov, je dostať sa k zvedomeniu svojich emócií,” hovorí Jana v podcaste. “Je to dôležité preto, aby sme vedeli, čo sa s nami deje a čo je našou hybnou silou. A aby sme sa mohli rozhodnúť, ako sa chceme hýbať.”

Vo svojej práci sa Jana sústredí predovšetkým na deti a ich rodičov a robí vzdelávanie v témach rodiny a vzťahov a je tiež spoluautorkou knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. V podcaste vysvetľuje, ako sa na svoje prežívanie môžeme začať dívať inak.

“Napríklad emócia hnevu je veľmi zaujímavá, lebo za hnevom sa toho môže veľa skrývať. Môže za ním byť napríklad veľký smútok. Alebo bezmocnosť. Môže tam byť sklamanie, alebo osamelosť, čiže je dôležité dostať sa k jadrovej emócii, ktorá tam môže byť.”

Rozprávajú sa aj o tom, ako prejsť od emócií k rozpoznaniu svojich potrieb a ako nám na ceste k ich naplneniu môže pomôcť dobré stanovovanie hraníc.

Každá emócia má svoj význam

23/04/2022

Má dieťa spať samo? Čo znamená plač? Dá sa aj ročné dieťa rozmaznať? Psychologička a neurovedkyňa vysvetľuje fakty a mýty o výchove Jana Hanulova Basnakova

Jana Bašnáková je spolu s Evou Vavrákovou a Janou Zemandlovou spoluautorkou bestselleru Psychológia pre milujúcich rodičov (Prvý rok s bábätkom). V rozhovore vysvetľuje: prečo nedáva nevyžiadané rady o výchove; či je bonding naozaj taký dôležitý; čo je to detský plač a ako na...

03/04/2022

Rozhovor s Vitalia Bella pre Denník N. Jana Bene

Psychologička Jana Zemandl je spoluautorkou úspešnej knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. Ako hovorí, mnohí rodičia ju vyhľadajú hlavne vtedy, keď majú otázky o vlastnom dieťati. „Potom spolu prídeme na to, že samotného dieťaťa sa na to ani nespýtali,“ hovorí v rozhovo...

03/04/2022

5 minútové čítanie o výchove s Jana Bene

Každý rodič si už aspoň raz v živote povedal „toto som mohol/-la urobiť lepšie“. Netrápte sa, ak ste niekedy vo výchove zlyhali, pretože pravdepodobne zlyháte opäť. No vaše dieťa si vždy bude pamätať viac dobrého ako zlého. Ako sa však môžete stať ešte lepším rodičom...

30/03/2022

Pre mnohých z nás je ťažké prijať, že by sme sa mali starať o svoje potreby, či ich dokonca uprednostniť pred potrebami druhých. Príde nám to sebecké, nevhodné, neslušné...

Ak sa však chceme starať o druhých, či podávať výkon, potrebujeme energiu. Starostlivosť o seba je nevyhnutnosťou, nie luxusom. Je to o tom byť LÁSKAVÝ K SEBE, rovnako ako by sme boli láskaví k ostatným. Je to o rozpoznaní, kedy sa naše ZDROJE míňajú, a o tom, že ich DOPLNÍME včas, namiesto toho, aby sme ich nechali vyčerpať. Je to o tom, ŽE SI DOPRAJEM:

* ZMYSLOVÉ PODNETY – prechádzku naboso v zarosenej tráve; jemné dotyky vody pri kúpaní; vôňu obľúbenej sviečky, či objatie s milovaným človekom.

* MAŤ VZŤAHY – spoločnú večeru s priateľmi; spoznávanie nových ľudí, ale aj odpútanie sa od ľudí, ktorí sú pre mňa toxickí.

* PREŽÍVAŤ POCITY – smiech, ale rovnako aj plač, ak sa mi chce plakať; rozhovor o pocitoch s blízkym človekom.

* dostatočný POHYB, SPÁNOK a JEDLO – beh okolo jazera; tanec pri obľúbenej hudbe; dlhší spánok a pomalé raňajky.

* DUCHOVNÉ NAPLNENIE – umelecký zážitok; čítanie kníh; vďačnosť za to čo mám; prejavy svojej viery a spirituality.

* SEBAREALIZÁCIU – čas na moje hobby; hru na hudobný nástroj, ktorý ma vždy lákal; spoznávanie seba, čo ma napĺňa a na čo mám talent; priestor, kde môžem byť sama so sebou.

Čo to, naopak, naopak, nie je? Ak sa do niečoho nútime, pretože to treba alebo musíme spraviť. Ak pri športe alebo zdravom životnom štýle presahujeme vlastné limity, aby sme si niečo (alebo druhým) dokázali. Ak sa izolujeme od ľudí. Ak kvôli úspechu v práci obetujeme vzťahy alebo svoje hobby. Ak na úkor spánku ponocujeme. Ak kvôli druhým nemáme čas pre seba.

Postarať sa o seba neznamená sebeckosť. Je to spôsob, ako si chránime svoje duševné zdravie.

11/03/2022

Priatelia, sme vyčerpaní Covidom a vystresovaní vojnou na Ukrajine. Ako si pomôcť, keď zažívame strach a úzkosť?

V dnešnej náročnej dobe mnohí z nás prežívajú úzkosť, či strach. Prinášame zopár tipov, ako si môžeme sami pomôcť a ako podporiť našich blízkych.

Zdieľajte, prosím.

14/02/2021

Všetkých, ktorí sú pozitívni pozývame dnes na milú diskusiu na tému, ktorá je v čase pandémie ešte aktuálnejšia! Tešíme sa na vaše otázky. Dnes o 18.00 na Clubhouse. 

25/09/2020

Tancujete občas so svojím partnerom, alebo partnerkou? 💃🏻🕺
Sue Johnson pomenovala veľmi častý partnerský jav “protestná polka”. Je iným tancovaním, ako vám v prvom momente asi napadlo. Je menej romantický a intimitu a blízkosť spoľahlivo zabíja.
Je možné, že ste ho tancovali aj vy, môže prebiehať napríklad takto:
👩🏻‍🦳 “Nikdy nie sme spolu, ako sa potom môžeme porozprávať o problémoch v našom vzťahu”.
🧔🏻 “Neviem o akých problémoch hovoríš, sme v pohode. Veď každý občas prejde nejakým ťažším obdobím”.

Problém nastáva, keď:
✅ Je dlhodobo jeden z partnerov iba “prenasledovaný” a druhý väčšinou “prenasleduje”.
✅ Jeden „nikdy nemá problém“ a druhý „má stále nejaký problém“.

Výskum potvrdil, že v tomto prípade platia stereotypné rodové predstavy: muži vo výskumnom súbore reagovali vo väčšej miere odpojením a vzdialením sa a ženy sa zväčša pokúšali dostať k partnerovi bližšie.

☀️ Liek na “protestnú polku” je jednoduchý a ťažký zároveň: viesť „emočne inteligentnejší dialóg”, kde si partneri dokážu povedať viac o svojich potrebách. Ťažké je však neskĺznuť do komunikačného stereotypu a nacvičiť si nové komunikačné vzorce.
V tom vie pomôcť praktický nácvik - sprevádzanie páru psychológom, ktorý ich pridrží pri každom nebezpečnom slove a pomôže im pred svojim partnerom “rozmeniť na drobné” svoje potreby autonómie, slobody a blízkosti. Vytvoria sa dlhodobo udržateľné návyky, ktoré dajú kvalitný základ vášmu vzťahu.
❗️Podľa dlhotrvajúceho výskumu Johna Gottmana vie byť takýto tanec veľmi deštruktívny a ak sa fixuje v prvých rokoch spolužitia, je dobrým prediktorom rozchodu/rozvodu do 5-tich rokov.

Viete o akom tanci hovoríme? Nenechajte si ho rozohrať, doprajte si podporu a píšte andrej@milujucirodicia.sk

16/09/2020

Ďakujeme za recenziu!

16/09/2020

Chceš podporiť schopnosť svojho dieťaťa "čítať" emócie druhých?
Dopraj mu menej času pred obrazovkou a viac času „pred inou tvárou“.

Rozumieť emóciam iných je jedna z kľúčových výbav v živote.
Posilňuje úspechy v sociálnych vzťahoch, v práci, lepšie zvládanie stresu, využitie intelektového potrenciálu a celkovú spokojnosť.
Dá sa pomôcť deťom posilniť túto schopnosť?

Školáci z verejnej školy v Los Angeles sa zúčastnili na päťdňovom tábore, kde bolo striktne obmedzené používanie elektronických médií. Deti trávili dni tak, že spolupracovali na tímových projektoch, chodili na túry a trávili všetok čas v interakcii s inými. Doma trávili tieto deti priemerne 4,5 hodiny denne pred obrazovkou počíta, tabletu, alebo televízora.
Výskumný tím pod vedením Yaldy Uhls testoval schopnosť školákov čítať emócie druhých pred táborom a po ňom. 51 detí z ročníka, ktoré sa tábora zúčastnili, porovnávali so skupinou rovesníkov z tej istej školy, ktoré do tábora nešli. Obe skupiny testovali s 5-dňovým rozostupom. Ich úlohou bolo čítať emócie z tvárí na fotografiách a neverbálne signály vo videonahrávkach. V druhom testovaní sa mýlili obe skupiny o niečo menej, keďže testovú metódu už poznali. Avšak deti, ktoré boli počas 5 dní v tábore, sa zlepšili významne viac než deti v kontrolnej skupine. Rozdiely neboli veľké, ale dostatočné na to, aby ich nebolo možné vysvetliť ako náhodné.

Krátkodobý efekt intenzívnej sociálnej interakcie v kombinácii s vylúčením digitálnych médií zlepšil schopnosť školákov porozumieť neverbálnym emočným prejavom.

Každopádne, ak sa výsledky prejavili už po 5 dňoch bez médií a v intenzívnej sociálnej interakcii, stálo by za skúmanie, aký efekt by podobné podmienky mali v horizonte mesiacov či rokov.

Pre nás, milujúcich rodičov, sú implikácie jednoznačné. Pozitívny vplyv sociálneho kontaktu bol potvrdený aj na bábätkách a ich schopnosti učiť sa. Vo svetle tohto výskumu môžeme minimálne povedať, že rozhodne nič nepokazíme, ak deťom zabezpečíme kvalitné sociálne interakcie a obmedzíme čas strávený pred telkou, ipadmi, či akýmikoľvek inými obrazovkami.

12/09/2020

„Nechala som svoje dieťa vyplakať.”
“Mala som počúvať svoju intuíciu, ale bola som taká vyčerpaná.”
„Bolo to hrozné a teraz mi je to ľúto.”

Plačúce dieťa počas spánkového tréningu v jednej izbe. V tej druhej rodičia s hrčou v hrdle a slzami na krajíčku.

S bábätkami nejde všetko podľa plánu. Choroby, absolútne vyčerpanie, depresie... každý z nás, rodičov, má momenty, ktoré si predstavoval a naplánoval inak. Ale nie je v našich ľudských silách vyhnúť sa zaváhaniam a chybám. Rodič nie je a ani nemá byť dokonalý. Alebo inak - dokonalí rodičia nie sú tí, čo robia všetko podľa príručky, ale tí, ktorí sa napriek zaváhaniam dokážu vždy znovu naladiť na svoje deti a ich potreby, a sprevádzať ich tu a teraz.

Nechať bábätko vyplakať neodporúčam, ale ak sa stane niečo, čo nabúra dôveru medzi dieťatkom a vami, dôležitejšie ako výčitky je odpustiť si a vrátiť sa do prítomnosti.

Každý vzťah sa skladá z množstva malých momentov, v ktorých sa dôvera vytvára a posilňuje. A z iných, keď sa oslabuje a stráca. Aj keď niektoré situácie vzťah naštrbia, deti sú „naprogramované” tak, aby nám dôverovali. Znovu a znovu hľadajú našu bezpečnú náruč. Oveľa dôležitejšie, ako vyčítať si nedokonalosti, je dôverovať si v tom, že vo väčšine našich spoločných chvíľ reagujeme na potreby našich detí s vrelosťou a láskou. Že keď sa večer obzrieme späť, vidíme za sebou to dobré, čo pre svoje deti robíme, a koľko nádherných momentov dôvery zažívame.
🙏🏻 Odpusti si a poďakuj za to, aká si dobrá mama. Poďakuj si za to, aký si otec.
A buď so svojím dieťaťom „tu a teraz” nič menej a nič viac.

11/09/2020

Mnohých nás, rodičov, trápi spánok (a nespánok) našich detí.
Jedna z klasických metód, ktorá má svojich zástancov i v odborných kruhoch, je Metóda vyplakania.
Možno ste už počuli radu: „Dve noci si poplače a potom už bude zaspávať sám/sama." Možno ste to aj vyskúšali.
Naozaj to funguje!

V roku 2012 bol však publikovaný výskum, ktorý ozrejmuje, „čo môže byť za tým". 25 detí vo veku 4 - 10 mesiacov sa zúčastnilo päťdňového tréningového programu, kde boli deti ponechané plakať, až kým zaspali samé. Ako sa očakávalo, mamičky a deti mali v prvých dňoch podobnú (vysokú) úroveň stresového hormónu kortizolu na začiatku uspávania, ako aj počas plaču, keď mamy čakali, kým bábätká zaspia. Mamy aj deti prežívali stres. Na tretí deň sa počas zaspávania ukázalo, že nebolo v súlade to ako sa správali, s tým ako reagovali fyziologicky. Úroveň kortizolu v slinách u detí bola vysoká a ukazovala, že stres prežívajú, napriek tomu, že navonok plačom známky stresu neprejavovali, neplakali. Keď matky na tretí deň neregistrovali prejavy stresu bábätiek v ich správaní (nepočuli plač), stres sa u nich znížil. Výsledky sú diskutované aj v súvislosti s fyziologickým „zladením sa” mamičiek a bábätiek. To, že po čase pri takomto spánkovom tréningu bábätká prežívajú stres, ale neplačú znamená, že mamičky ťažko odčítajú, čo sa v nich deje, a teda nemôžu citlivo reagovať na ich potreby.
Aj keď môžeme tomuto výskumu vytknúť určité metodologické nedokonalosti, jeho výsledky podporujú názor, že k potrebám malého dieťatka je lepšie pristupovať citlivo a rešpektujúco. Nespanie našich bábätiek môže vie byť vyčerpávajúce a nejeden rodič sa ocitne na pokraji fyzických a psychických síl. Napriek tomu je lepšie hľadať menej radikálne metódy uspávania.
Oproti „vyplakaniu“ môžu byť síce behom na dlhé trate, ale na druhej strane nimi nevystavujeme dieťa a ani náš vzťah s ním zbytočnému stresu.

Čo vravíte?