Psychológia pre milujúcich rodičov

Psychológia pre milujúcich rodičov Výskumné zistenia z vývinovej psychológie, poradenstvo pre rodičov, workshopy, terapia hrou pre deti s problémami v správaní. www.milujucirodicia.sk

Vedecké poznatky a výskumné zistenia z vývinovej psychológie - pre rodičov, ktorí chcú zo svojich ratolestí vychovať zdravých a šťastných dospelých. Pripravujeme pre vás knihu o prvom roku života dieťaťa.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková  rozpráva so psychologičkou Janka Bene o úlohe emócií v našich živ...
01/02/2023

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Janka Bene o úlohe emócií v našich životoch.

“To, k čomu najčastejšie vedieme klientov, je dostať sa k zvedomeniu svojich emócií,” hovorí Jana v podcaste. “Je to dôležité preto, aby sme vedeli, čo sa s nami deje a čo je našou hybnou silou. A aby sme sa mohli rozhodnúť, ako sa chceme hýbať.”

Vo svojej práci sa Jana sústredí predovšetkým na deti a ich rodičov a robí vzdelávanie v témach rodiny a vzťahov a je tiež spoluautorkou knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. V podcaste vysvetľuje, ako sa na svoje prežívanie môžeme začať dívať inak.

“Napríklad emócia hnevu je veľmi zaujímavá, lebo za hnevom sa toho môže veľa skrývať. Môže za ním byť napríklad veľký smútok. Alebo bezmocnosť. Môže tam byť sklamanie, alebo osamelosť, čiže je dôležité dostať sa k jadrovej emócii, ktorá tam môže byť.”

Rozprávajú sa aj o tom, ako prejsť od emócií k rozpoznaniu svojich potrieb a ako nám na ceste k ich naplneniu môže pomôcť dobré stanovovanie hraníc.

Každá emócia má svoj význam

Má dieťa spať samo? Čo znamená plač? Dá sa aj ročné dieťa rozmaznať? Psychologička a neurovedkyňa vysvetľuje fakty a mýt...
23/04/2022

Má dieťa spať samo? Čo znamená plač? Dá sa aj ročné dieťa rozmaznať? Psychologička a neurovedkyňa vysvetľuje fakty a mýty o výchove Jana Hanulova Basnakova https://dennikn.sk/2807940/ma-dieta-spat-samo-co-znamena-plac-da-sa-aj-rocne-dieta-rozmaznat-psychologicka-a-neurovedkyna-vysvetluje-fakty-a-myty-o-vychove/?ref=list

Jana Bašnáková je spolu s Evou Vavrákovou a Janou Zemandlovou spoluautorkou bestselleru Psychológia pre milujúcich rodičov (Prvý rok s bábätkom). V rozhovore vysvetľuje: prečo nedáva nevyžiadané rady o výchove; či je bonding naozaj taký dôležitý; čo je to detský plač a ako na...

30/03/2022

Pre mnohých z nás je ťažké prijať, že by sme sa mali starať o svoje potreby, či ich dokonca uprednostniť pred potrebami druhých. Príde nám to sebecké, nevhodné, neslušné...

Ak sa však chceme starať o druhých, či podávať výkon, potrebujeme energiu. Starostlivosť o seba je nevyhnutnosťou, nie luxusom. Je to o tom byť LÁSKAVÝ K SEBE, rovnako ako by sme boli láskaví k ostatným. Je to o rozpoznaní, kedy sa naše ZDROJE míňajú, a o tom, že ich DOPLNÍME včas, namiesto toho, aby sme ich nechali vyčerpať. Je to o tom, ŽE SI DOPRAJEM:

* ZMYSLOVÉ PODNETY – prechádzku naboso v zarosenej tráve; jemné dotyky vody pri kúpaní; vôňu obľúbenej sviečky, či objatie s milovaným človekom.

* MAŤ VZŤAHY – spoločnú večeru s priateľmi; spoznávanie nových ľudí, ale aj odpútanie sa od ľudí, ktorí sú pre mňa toxickí.

* PREŽÍVAŤ POCITY – smiech, ale rovnako aj plač, ak sa mi chce plakať; rozhovor o pocitoch s blízkym človekom.

* dostatočný POHYB, SPÁNOK a JEDLO – beh okolo jazera; tanec pri obľúbenej hudbe; dlhší spánok a pomalé raňajky.

* DUCHOVNÉ NAPLNENIE – umelecký zážitok; čítanie kníh; vďačnosť za to čo mám; prejavy svojej viery a spirituality.

* SEBAREALIZÁCIU – čas na moje hobby; hru na hudobný nástroj, ktorý ma vždy lákal; spoznávanie seba, čo ma napĺňa a na čo mám talent; priestor, kde môžem byť sama so sebou.

Čo to, naopak, naopak, nie je? Ak sa do niečoho nútime, pretože to treba alebo musíme spraviť. Ak pri športe alebo zdravom životnom štýle presahujeme vlastné limity, aby sme si niečo (alebo druhým) dokázali. Ak sa izolujeme od ľudí. Ak kvôli úspechu v práci obetujeme vzťahy alebo svoje hobby. Ak na úkor spánku ponocujeme. Ak kvôli druhým nemáme čas pre seba.

Postarať sa o seba neznamená sebeckosť. Je to spôsob, ako si chránime svoje duševné zdravie.

Priatelia, sme vyčerpaní Covidom a vystresovaní vojnou na Ukrajine.   Ako si pomôcť, keď zažívame strach a úzkosť?
11/03/2022

Priatelia, sme vyčerpaní Covidom a vystresovaní vojnou na Ukrajine. Ako si pomôcť, keď zažívame strach a úzkosť?

V dnešnej náročnej dobe mnohí z nás prežívajú úzkosť, či strach. Prinášame zopár tipov, ako si môžeme sami pomôcť a ako podporiť našich blízkych.

Zdieľajte, prosím.

Všetkých, ktorí sú   pozitívni pozývame dnes na milú diskusiu na tému, ktorá je v čase pandémie ešte aktuálnejšia! Teším...
14/02/2021

Všetkých, ktorí sú pozitívni pozývame dnes na milú diskusiu na tému, ktorá je v čase pandémie ešte aktuálnejšia! Tešíme sa na vaše otázky. Dnes o 18.00 na Clubhouse. 

Tancujete občas so svojím partnerom, alebo partnerkou? 💃🏻🕺Sue Johnson pomenovala veľmi častý partnerský jav “protestná p...
25/09/2020

Tancujete občas so svojím partnerom, alebo partnerkou? 💃🏻🕺
Sue Johnson pomenovala veľmi častý partnerský jav “protestná polka”. Je iným tancovaním, ako vám v prvom momente asi napadlo. Je menej romantický a intimitu a blízkosť spoľahlivo zabíja.
Je možné, že ste ho tancovali aj vy, môže prebiehať napríklad takto:
👩🏻‍🦳 “Nikdy nie sme spolu, ako sa potom môžeme porozprávať o problémoch v našom vzťahu”.
🧔🏻 “Neviem o akých problémoch hovoríš, sme v pohode. Veď každý občas prejde nejakým ťažším obdobím”.

Problém nastáva, keď:
✅ Je dlhodobo jeden z partnerov iba “prenasledovaný” a druhý väčšinou “prenasleduje”.
✅ Jeden „nikdy nemá problém“ a druhý „má stále nejaký problém“.

Výskum potvrdil, že v tomto prípade platia stereotypné rodové predstavy: muži vo výskumnom súbore reagovali vo väčšej miere odpojením a vzdialením sa a ženy sa zväčša pokúšali dostať k partnerovi bližšie.

☀️ Liek na “protestnú polku” je jednoduchý a ťažký zároveň: viesť „emočne inteligentnejší dialóg”, kde si partneri dokážu povedať viac o svojich potrebách. Ťažké je však neskĺznuť do komunikačného stereotypu a nacvičiť si nové komunikačné vzorce.
V tom vie pomôcť praktický nácvik - sprevádzanie páru psychológom, ktorý ich pridrží pri každom nebezpečnom slove a pomôže im pred svojim partnerom “rozmeniť na drobné” svoje potreby autonómie, slobody a blízkosti. Vytvoria sa dlhodobo udržateľné návyky, ktoré dajú kvalitný základ vášmu vzťahu.
❗️Podľa dlhotrvajúceho výskumu Johna Gottmana vie byť takýto tanec veľmi deštruktívny a ak sa fixuje v prvých rokoch spolužitia, je dobrým prediktorom rozchodu/rozvodu do 5-tich rokov.

Viete o akom tanci hovoríme? Nenechajte si ho rozohrať, doprajte si podporu a píšte andrej@milujucirodicia.sk

Ďakujeme za recenziu!
16/09/2020

Ďakujeme za recenziu!

Chceš podporiť schopnosť svojho dieťaťa "čítať" emócie druhých? Dopraj mu menej času pred obrazovkou a viac času „pred i...
16/09/2020

Chceš podporiť schopnosť svojho dieťaťa "čítať" emócie druhých?
Dopraj mu menej času pred obrazovkou a viac času „pred inou tvárou“.

Rozumieť emóciam iných je jedna z kľúčových výbav v živote.
Posilňuje úspechy v sociálnych vzťahoch, v práci, lepšie zvládanie stresu, využitie intelektového potrenciálu a celkovú spokojnosť.
Dá sa pomôcť deťom posilniť túto schopnosť?

Školáci z verejnej školy v Los Angeles sa zúčastnili na päťdňovom tábore, kde bolo striktne obmedzené používanie elektronických médií. Deti trávili dni tak, že spolupracovali na tímových projektoch, chodili na túry a trávili všetok čas v interakcii s inými. Doma trávili tieto deti priemerne 4,5 hodiny denne pred obrazovkou počíta, tabletu, alebo televízora.
Výskumný tím pod vedením Yaldy Uhls testoval schopnosť školákov čítať emócie druhých pred táborom a po ňom. 51 detí z ročníka, ktoré sa tábora zúčastnili, porovnávali so skupinou rovesníkov z tej istej školy, ktoré do tábora nešli. Obe skupiny testovali s 5-dňovým rozostupom. Ich úlohou bolo čítať emócie z tvárí na fotografiách a neverbálne signály vo videonahrávkach. V druhom testovaní sa mýlili obe skupiny o niečo menej, keďže testovú metódu už poznali. Avšak deti, ktoré boli počas 5 dní v tábore, sa zlepšili významne viac než deti v kontrolnej skupine. Rozdiely neboli veľké, ale dostatočné na to, aby ich nebolo možné vysvetliť ako náhodné.

Krátkodobý efekt intenzívnej sociálnej interakcie v kombinácii s vylúčením digitálnych médií zlepšil schopnosť školákov porozumieť neverbálnym emočným prejavom.

Každopádne, ak sa výsledky prejavili už po 5 dňoch bez médií a v intenzívnej sociálnej interakcii, stálo by za skúmanie, aký efekt by podobné podmienky mali v horizonte mesiacov či rokov.

Pre nás, milujúcich rodičov, sú implikácie jednoznačné. Pozitívny vplyv sociálneho kontaktu bol potvrdený aj na bábätkách a ich schopnosti učiť sa. Vo svetle tohto výskumu môžeme minimálne povedať, že rozhodne nič nepokazíme, ak deťom zabezpečíme kvalitné sociálne interakcie a obmedzíme čas strávený pred telkou, ipadmi, či akýmikoľvek inými obrazovkami.

„Nechala som svoje dieťa vyplakať.”“Mala som počúvať svoju intuíciu, ale bola som taká vyčerpaná.”  „Bolo to hrozné a te...
12/09/2020

„Nechala som svoje dieťa vyplakať.”
“Mala som počúvať svoju intuíciu, ale bola som taká vyčerpaná.”
„Bolo to hrozné a teraz mi je to ľúto.”

Plačúce dieťa počas spánkového tréningu v jednej izbe. V tej druhej rodičia s hrčou v hrdle a slzami na krajíčku.

S bábätkami nejde všetko podľa plánu. Choroby, absolútne vyčerpanie, depresie... každý z nás, rodičov, má momenty, ktoré si predstavoval a naplánoval inak. Ale nie je v našich ľudských silách vyhnúť sa zaváhaniam a chybám. Rodič nie je a ani nemá byť dokonalý. Alebo inak - dokonalí rodičia nie sú tí, čo robia všetko podľa príručky, ale tí, ktorí sa napriek zaváhaniam dokážu vždy znovu naladiť na svoje deti a ich potreby, a sprevádzať ich tu a teraz.

Nechať bábätko vyplakať neodporúčam, ale ak sa stane niečo, čo nabúra dôveru medzi dieťatkom a vami, dôležitejšie ako výčitky je odpustiť si a vrátiť sa do prítomnosti.

Každý vzťah sa skladá z množstva malých momentov, v ktorých sa dôvera vytvára a posilňuje. A z iných, keď sa oslabuje a stráca. Aj keď niektoré situácie vzťah naštrbia, deti sú „naprogramované” tak, aby nám dôverovali. Znovu a znovu hľadajú našu bezpečnú náruč. Oveľa dôležitejšie, ako vyčítať si nedokonalosti, je dôverovať si v tom, že vo väčšine našich spoločných chvíľ reagujeme na potreby našich detí s vrelosťou a láskou. Že keď sa večer obzrieme späť, vidíme za sebou to dobré, čo pre svoje deti robíme, a koľko nádherných momentov dôvery zažívame.
🙏🏻 Odpusti si a poďakuj za to, aká si dobrá mama. Poďakuj si za to, aký si otec.
A buď so svojím dieťaťom „tu a teraz” nič menej a nič viac.

Mnohých nás, rodičov, trápi spánok (a nespánok) našich detí. Jedna z klasických metód, ktorá má svojich zástancov i v od...
11/09/2020

Mnohých nás, rodičov, trápi spánok (a nespánok) našich detí.
Jedna z klasických metód, ktorá má svojich zástancov i v odborných kruhoch, je Metóda vyplakania.
Možno ste už počuli radu: „Dve noci si poplače a potom už bude zaspávať sám/sama." Možno ste to aj vyskúšali.
Naozaj to funguje!

V roku 2012 bol však publikovaný výskum, ktorý ozrejmuje, „čo môže byť za tým". 25 detí vo veku 4 - 10 mesiacov sa zúčastnilo päťdňového tréningového programu, kde boli deti ponechané plakať, až kým zaspali samé. Ako sa očakávalo, mamičky a deti mali v prvých dňoch podobnú (vysokú) úroveň stresového hormónu kortizolu na začiatku uspávania, ako aj počas plaču, keď mamy čakali, kým bábätká zaspia. Mamy aj deti prežívali stres. Na tretí deň sa počas zaspávania ukázalo, že nebolo v súlade to ako sa správali, s tým ako reagovali fyziologicky. Úroveň kortizolu v slinách u detí bola vysoká a ukazovala, že stres prežívajú, napriek tomu, že navonok plačom známky stresu neprejavovali, neplakali. Keď matky na tretí deň neregistrovali prejavy stresu bábätiek v ich správaní (nepočuli plač), stres sa u nich znížil. Výsledky sú diskutované aj v súvislosti s fyziologickým „zladením sa” mamičiek a bábätiek. To, že po čase pri takomto spánkovom tréningu bábätká prežívajú stres, ale neplačú znamená, že mamičky ťažko odčítajú, čo sa v nich deje, a teda nemôžu citlivo reagovať na ich potreby.
Aj keď môžeme tomuto výskumu vytknúť určité metodologické nedokonalosti, jeho výsledky podporujú názor, že k potrebám malého dieťatka je lepšie pristupovať citlivo a rešpektujúco. Nespanie našich bábätiek môže vie byť vyčerpávajúce a nejeden rodič sa ocitne na pokraji fyzických a psychických síl. Napriek tomu je lepšie hľadať menej radikálne metódy uspávania.
Oproti „vyplakaniu“ môžu byť síce behom na dlhé trate, ale na druhej strane nimi nevystavujeme dieťa a ani náš vzťah s ním zbytočnému stresu.

Čo vravíte?

Hnevá sa, zlostí sa, kope? Ako reagovať? Jennifer M. Engle a Nancy L. McElwain z univerzity v Illinois skúmali dáta získ...
06/09/2020

Hnevá sa, zlostí sa, kope? Ako reagovať?

Jennifer M. Engle a Nancy L. McElwain z univerzity v Illinois skúmali dáta získané pozorovaním 107 detí.
Porovnávali aktuálne správanie sa detí s tým, ako rodičia typicky reagovali na ich negatívne emócie.
Ak rodičia reagovali trestajúco, deti sa častejšie prejavovali nervózne a utiahnuto. Efekt sa prejavil u chlapcov, ktorí mali vo veku 33 mesiacov vyšší výskyt negatívnych emócií.

Ak trestáme deti za prejavy zlosti, učia sa skrývať svoje emócie namiesto toho, aby ich prejavili a vyventilovali. Tieto deti môžu byť následne častejšie nervózne, pretože negatívne emócie potláčajú, aby sa vyhli reakcii rodičov. V našej kultúre sú predovšetkým chlapci odrádzaní od toho, aby prejavovali emócie („Chlapci neplačú.“). Takéto celospoločenské implicitné presvedčenia však môžu pôsobiť obzvlášť na deti, ktoré majú temperamentový sklon k negatívnej emocionalite.

Pre spokojný a pohodový život je dôležité porozumieť svojim emóciám – vedieť ich rozpoznať (čo sa vo mne deje) a na základe toho s nimi pracovať (čo spraviť, aby som sa cítil lepšie).
My, rodičia, na silné a negatívne emócie našich detí často reagujeme tak, ako na nás zväčša reagovali naši rodičia:
- popierame ich existenciu (Ale za takú maličkosť predsa nemôžeš byť smutná),
- potláčame ich (Nebuď nervózna),
- ignorujeme ich (Choď do svojej izby).

Mnohokrát to robíme s dobrým úmyslom – nechceme, aby naše deti trpeli, a myslíme si, že ak nebudeme negatívnym emóciám venovať pozornosť, po čase samé zmiznú. Výskum však ukazuje, že najväčšou pomocou je postaviť sa k emóciám konštruktívne a naučiť deti pracovať s nimi, podobne ako ich učíme čítať alebo zaväzovať si šnúrky na topánkach.

Viac o práci s emóciami vo Filiálnej terapii. Info o Filiálnej terapii link v bio, alebo píste na jana@milujucirodicia.sk

04/09/2020

🍀SÚŤAŽ o 2x knihu Psychológia pre milujúcich rodičov!🍀
Ako sa zapojiť?
1. Dajte “Páči sa mi to” na súťažnú foto.
2. Do komentu napíšte názov triedy z www.MamaClass.sk, ktorá vás najviac zaujala.
3. Páči sa mi to na Mamaclass.sk

A to je všetko. Jednoduché, čo? 🙂 Súťaž trvá od dnes 31.08.2020 do 07.09.2020 20:00. Následne náhodne vyžrebujeme 2 výhercov, ktorí získajú knihu Psychológia pre milujúcich rodičov. Za každé zdieľanie súťaže budeme vďační. 🙂 Držíme palce! 👊

Dieťa v rozvodeVýskum potvrdzuje, že hoci je rozvod stresujúci pre všetky deti, niektoré sa s ním dokážu vyrovnať skôr. ...
04/09/2020

Dieťa v rozvode

Výskum potvrdzuje, že hoci je rozvod stresujúci pre všetky deti, niektoré sa s ním dokážu vyrovnať skôr. Dobrou správou je, že rodičia dokážu výrazne ovplyvniť to, ako dieťa túto situáciu zvládne. Stratégií na podporu je niekoľko, ale najdôležitejšie je, aby rodičia, napriek tomu, že prestávajú byť partneri, dokázali zostať rodičmi svojho spoločného dieťaťa a pozerali sa na svet jeho očami a cez jeho potreby.
Prvý rok je najťažší a spracovávanie emócií okolo rozvodu sa môže prejavovať ako stres, hnev, úzkosť, nedôvera. Môže sa prejavovať aj obranným mechanizmom, keď sa navonok nič nedeje, pričom dieťatko nie je v kontatke so svojimi emóciami. To môže vyústiť do ich kumulovania a až do psychosomatických problémov.
V programe Dieťa v rozvode pracujeme v malej skupinke s deťmi, ktoré prechádzajú podobnou životnou situáciou. Pomáhame im porozumieť sebe samému, aj situácii v ktorej sa nachádzajú. Veľa pracujeme s emóciami a vďaka skupinke získa dieťa pocit, že v tom nie je samé. Otvárame šancu, aby im tento zážitok v konečnom dôsledku slúžil na rast a posilnenie.
Pre viac info volajte, píšte. Prosím šírte 🙏🏻 jana@milujucirodicia.sk

Koľkokrát ste si vraveli, že nebudete na deti kričať?Koľko kníh o výchove ste prečítali?S filiálnou terapiou sa vám však...
03/09/2020

Koľkokrát ste si vraveli, že nebudete na deti kričať?
Koľko kníh o výchove ste prečítali?
S filiálnou terapiou sa vám však efektívne rodičovstvo dostane „do krvi“.
Ide o pravidelné stretnutia rodiča a dieťaťa v herni, ktoré sú nahrávané a následne rodičom a psychológom analyzované. Učíte sa „on the job“.
Z vonku by sa mohlo  zdať, že dieťa sa „len hrá“, v skutočnosti sa však na pozadí deje mohutný proces, v ktorom si dieťa prehráva nespracované zážitky a ktorý mu pomáha vo väčšej emočnej stabilite. Rodičovi zase pomáha napojiť sa na prežívanie dieťaťa, porozumieť jeho svet a osvojiť si efektívne rodičovské zručnosti ako je zadávanie a ustátie hraníc a pod. Nie teoreticky, ale prakticky s trvalým efektom.

Cez posilnenie vzťahu rodič a dieťa „odchádza“ väčšina správania, ktoré rodičia označujú ako problémové – agresivita, nespolupráca, zadržiavanie stolice a podobne. Posilňuje vzťah rodič a dieťa. Mnohí rodičia sú v začiatkoch prekvapení, čo to znamená byť pol hodinu s dieťaťom, vnímať ho, jeho záujmy a byť s ním v tom, čo prežíva a ako vidí svet.
–       Pomáha dieťaťu spracovať zážitky, ktoré ho nevedome zaťažujú. Emočný pretlak z nich sa prejavuje v rôznych situáciách napríklad aj ako nespolupráca.
–       Rodič navždy mení optiku vnímania dieťaťa, ale aj iných ľudí naokolo. Získa istotu v tom, kde zadať hranicu, ako ju ustáť a zároveň ako dieťa podporiť, aby rástlo do silnej, sebavedomej, úspešnej a šťastnej osobnosti.
–       Je veľmi efektívnym spôsobom zmeny atmosféry v rodine. Rodičia sa často snažia výchovne vzdelávať, pracujú na sebe, ale rodičovstvo je aj tak výzvou, pretože vedomosti zostanú na racionálnej úrovni. Každodennou realitou je stále krik, vyhrážky a úplatky, pretože inak im to nejde. Vo filiálnej terapii sa za niekoľko týždňov rodič naučí napájať sa na prežívanie dieťaťa a zadávať mu veľmi jasné a láskavé hranice. Zároveň ho vyzbrojí pocitom bezpečia a kompetentnosti.
Filiálna terapia je veľmi efektívna aj v prípade, že ste v mali ťažké začiatky, a chcete posilniť vzťah medzi vami.
Otvárame nový kurz filiálnej terapie. Online.
Rezervujte si miesto: píšte jana@milujucirodicia alebo volajte tel:0944413243

„Aby rodičom a deťom bolo spolu lepšie“. Dnes pre vás podcast o spánku namamagang.sk (alebo na spotify/mamaganag).Verím,...
18/08/2020

„Aby rodičom a deťom bolo spolu lepšie“.
Dnes pre vás podcast o spánku na
mamagang.sk (alebo na spotify/mamaganag).
Verím, že prácou, ktorú robím sa darí vysvetliť jasný pohľad na to, že blízkosti sa báť netreba, že láskou sa dieťa ani dospelý rozmaznať nedá a že strach z „prílišnej lásky“ nás odpája od prirodzenej intuície, ktorú má takmer každý rodič.
Spánok je niečo, čo majú bábätká inak ako my dospelí a zväčša potrebujú našu pomoc. Nie som však zástankyňa toho, že rodičia májú byť chronicki nevyspatí. Verím, že jemným usmernením spánkových potrieb a návykov, rešpektovaním potrieb rodičov aj bábätiek sa dá dopracovať k rovnováhe pre celú rodinu.
V podcaste som zďaleka nezodpovedala všetky vaše otázky, mnohé je už o individuálnej práci s rodinou.
Daške a Adel ďakujem za pozvanie a za praktické, priame otázky a milú spoločnosť.
Želám vám príjemné počúvanie a ak zostali otázky, problémy, píšte jana@milujucirodicia.sk

„Aby rodičom a deťom bolo spolu lepšie“.

Address

Bratislava

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Psychológia pre milujúcich rodičov posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Practice

Send a message to Psychológia pre milujúcich rodičov:

Share

Share on Facebook Share on Twitter Share on LinkedIn
Share on Pinterest Share on Reddit Share via Email
Share on WhatsApp Share on Instagram Share on Telegram