https://www.facebook.com/710765268942728/

Richard Wagner - Hlbinná homeopatia, Bratislava (2025)

08/11/2025

ZRODENIE NOVÉHO JA

Tibetská kniha mŕtvych má sprevádzať vedomie zomierajúceho pri rozpoznaní vlastnej pravej podstaty v prechode medzi smrťou a novým zrodením, aby dosiahlo oslobodenie (nirvánu) a nemuselo sa znovu inkarnovať.

Kniha opisuje prechodové stavy späté so smrťou:

1. MOMENT SMRTI
Vedomie sa stretáva s „jasným svetlom“. Ak ho rozpozná ako svoju pravú podstatu, dosiahne okamžité oslobodenie.

2. STAV VIDENÍ
Ak človek svetlo nespoznal, prechádza sériou videní „bohov“ a „démonov“, ktoré symbolizujú jeho vlastné vnútorné energie a emocionálne stavy. Ich rozpoznanie ako projekcií vlastnej mysle vedie k oslobodeniu.

3. ZNOVUZRODENIE
Ak sa duša stále neoslobodila, vstupuje do karmického procesu smerujúceho k novému zrodeniu.

Tibetská kniha mŕtvych nie je iba o smrti – je aj príručkou pre život. Učí, ako sa na smrť pripraviť už počas života, ako rozpoznať iluzórnu povahu ega a pochopiť, že všetko, čo prežívame, je prejavom našej vlastnej mysle.

Psychologický výklad Tibetskej knihy mŕtvych ukazuje, že nejde len o „mystický text o posmrtnom živote“, ale aj o hlbokú mapu ľudskej psyché. Carl Gustav Jung prekladal duchovné symboly do jazyka psychológie a poukázal, že celý text možno chápať ako proces individuácie, vnútornú cestu k naplneniu a celistvosti.

K procesu individuácie dochádza nielen pri fyzickej smrti, ale aj pri hlbokých duchovných či terapeutických premenách, keď človek pustí svoje staré ja a zrodí sa do vedomejšej, celistvej existencie.

V psychologickom zmysle „smrť“ neznamená iba fyzický koniec, ale rozpad ega – identity, s ktorou sa bežne stotožňujeme a ktorá bráni spoznaniu seba samých. Keď zomierame (alebo prechádzame hlbokou vnútornou zmenou), vedomie sa odpája od svojich foriem – tela, rolí, myšlienok – a čelí vlastnej podstate.
Samotný medzistav medzi smrťou a novým zrodením predstavuje vstup vedomia do oblasti nevedomia. Keď ego slabne (napríklad počas traumy, meditácie, alebo skutočnej smrti), nevedomie sa otvára a jeho obsah zaplavuje vedomie v podobe silných symbolov, svetiel, postáv a archetypov.

1. Moment smrti – ROZPAD EGA

Pre Junga „smrť“ neznamená iba telesný koniec, ale psychickú smrť - chvíľu, keď sa vedomie prestane identifikovať s obmedzenou osobnosťou, rolami a maskami (persónou).
Je to bolestivý, no nevyhnutný krok na ceste individuácie k celistvosti. Jung hovoril: „To, čo zomiera, je ilúzia oddeleného ja.“
Vedomie sa stretáva s jasným, oslňujúcim svetlom čistej reality. Táto skúsenosť je ohromujúca — pre ego až hrozivá, lebo znamená rozpustenie identifikácií.

Toto svetlo predstavuje v Jungovej terminológii jadro psyché – Self: skúsenosť čistej prítomnosti, jednoty a transcendencie ega.
Ak človek dokáže túto skúsenosť prijať, nastáva osvietenie / psychická integrácia. Ak sa zľakne intenzity svetla, skúsenosť sa javí hrozivo: psychologicky ide o chvíľu, keď človek môže prijať svoju úplnú bytosť, no často cúvne, pretože ego vníma toto spojenie ako vlastný zánik.

2. Stav videní – PROJEKCIE NEVEDOMIA

Nasledujú videnia mierumilovných a hnevlivých bohov. Ide o projekcie nevedomia – archetypálne obsahy psyché, ktoré vystupujú na povrch, keď ego slabne. Ak človek pochopí, že tieto bytosti sú projekcie jeho vlastnej mysle (nie „cudzie bytosti“), prichádza oslobodenie: vedomie sa integruje s nevedomím, vzniká psychická celistvosť.

• Mierumilovní bohovia predstavujú pozitívne archetypy, svetlé stránky duše a vnútorné potenciály (napr. múdrosť, súcit, radosť). Ich rozpoznaním sa s nimi zjednocujeme a rozširujeme vedomie.

• Hnevliví bohovia symbolizujú tieň – potlačené časti osobnosti (strach, hnev, vina, sexualita, trauma). Ak ich odmietneme, menia sa na „démonov“. Ak ich prijmeme, premieňajú sa na spojencov a na energiu pre rast.

3. Proces znovuzrodenia - INTEGRÁCIA SELF

Keď človek rozpozná, že všetky obrazy sú projekcie jeho vlastného vedomia, prežije znovuzrodenie – návrat k životu, ale na inej úrovni bytia. V Jungovej terminológii ide o spojenie vedomia a nevedomia, o vznik Self, celostného Ja. To, čo Tibetská kniha mŕtvych nazýva „oslobodením“, Jung pomenúva individuáciou – návratom duše k jej jadru.

Ak vedomie nerozpozná svoje vnútorné projekcie, hľadá nový spôsob existencie a vstupuje do cyklu zrodenia. To znamená návrat ega – znovuzrodenie starých identít, opätovné stotožnenie s obmedzenou osobnosťou. Psychologicky to vyjadruje zlyhanie pri integrácii tieňov a archetypov a návrat do bežného stavu ega – do ilúzie oddelenosti. Jung to prirovnáva k regresii: keď sa človek nedokáže pozrieť pravde o sebe do očí, vracia sa k starým vzorcom správania.

30/09/2025

ŽIVLY V NÁS

Na fotografii ranného Dunaja vidíme, ako sa stretávajú všetky štyri živly: slnko ako oheň, rieka ako voda, obloha ako vzduch a most s brehom ako zem. To, čo je v prírode samozrejmé, býva v psychike človeka výzvou – ako tieto energie zosúladiť.

Oheň– energia a intuícia

Slnko, ktoré preniká cez hmlu, symbolizuje vnútorný oheň – našu vôľu, odhodlanie a tvorivosť. Psychologicky zodpovedá intuícii a schopnosti vidieť smer, kam sa chceme uberať. Bez ohňa by sme zostali stáť, ale ak ho necháme zdivočieť, môžeme vyhorieť.

Voda – emócie a cítenie

Rieka nesie svoje prúdy pokojne aj búrlivo. Rovnako aj v nás voda predstavuje emocionálny svet – pocity, empatiu a schopnosť prežívať. Ak je jej málo, stávame sa tvrdými a necitlivými. Ak je jej priveľa, môžeme sa v nej utopiť.

Vzduch – myslenie a komunikácia

Para, ktorá sa dvíha z hladiny, je obrazom myslenia – spája hmotu so svetlom, vodu s nebom. Vzduch v psychológii reprezentuje rozum, slová a schopnosť spájať fakty. Bez neho by sme nedokázali porozumieť svetu, no ak ho je priveľa, myšlienky sa odtrhnú od reality.

Zem – stabilita a zmysly

Most a breh symbolizujú zem – oporu, ktorú potrebujeme, aby sme sa cítili bezpečne. V psychologickom ponímaní je to schopnosť vnímať realitu cez telo, zmysly a praktické skutky. Zem ukotvuje, ale ak sa stane dominantnou, môže nás uväzniť v rutine a strachu zo zmeny.

Carl Gustav Jung pomenoval štyri základné funkcie osobnosti: myslenie, cítenie, intuíciu a zmyslové vnímanie. Tieto funkcie sú vnútorné nástroje, cez ktoré človek spracúva realitu – myslíme, cítime, intuitívne tušíme alebo zmyslovo vnímame. Živly sú zas starým symbolickým jazykom, ktorý pomenúva základné kvality energie: oheň ako víziu a pohyb, vodu ako emócie, vzduch ako myseľ a zem ako telo a realitu.

Keď tieto dva systémy spojíme, vzniká most medzi psychológiou a symbolikou prírody. Zrazu dokážeme uchopiť vnútorné funkcie nielen abstraktne, ale aj obrazne – ako elementy, ktoré v nás pôsobia a navzájom sa miešajú:

Človek intuitívne mysliaci (Oheň + Vzduch)

Vízia spojená s logikou. Človek má schopnosť tvoriť nové koncepty a myšlienkové systémy, vidí súvislosti, ktoré iní prehliadajú. Rizikom je odtrhnutie od reality a prehnaná abstrakcia.

Človek intuitívne cítiaci (Oheň + Voda)

Vízia spojená s emóciou. Typ, ktorý vníma budúcnosť cez pocity a hodnoty, má dar empatie aj charizmu. Vie nadchnúť, zapáliť srdcia, ale aj dramatizovať či prepadnúť ilúziám.

Človek empiricky mysliaci (Zem + Vzduch)

Praktický intelekt. Človek, ktorý vie spájať logiku s faktami, overovať teóriu skúsenosťou a myslieť realisticky. Tieňom je prílišný pragmatizmus a nedostatok vízie.

Človek zmyslovo cítiaci (Zem + Voda)

Cit spojený s realitou. Typ, ktorý nachádza istotu v konkrétnych vzťahoch, stará sa o druhých prakticky aj emocionálne. Vie prinášať teplo domova, ale môže byť naviazaný, lipnúť na minulosti či odmietať zmenu.

ROVNOVÁHA AKO CESTA K CELISTVOSTI

Tak ako most na fotografii spája dva brehy, aj my potrebujeme spájať svoje vnútorné protiklady. Každý má prirodzene silnejšiu funkciu a živelný základ, no psychická zrelosť prichádza až vtedy, keď začneme rozvíjať aj to, čo nám chýba. Mysliaci typ sa učí cítiť, cítiaci typ myslieť. Intuitívny typ sa učí zakoreniť a senzorický typ sa učí pozrieť ďalej za horizont.

17/09/2025

MOST K SEBE SAMÉMU

V psychológii C. G. Junga a jeho nasledovníkov sa často spomína pojem os ego–Self. Ide o praktickú myšlienku, ktorá opisuje, ako je naše každodenné „ja“ (ego) spojené s hlbším psychickým jadrom (Self).

Ego predstavuje naše bežné vedomie – vďaka nemu vieme, kto sme, ako sa voláme a čo robíme. Umožňuje nám orientovať sa vo svete, prijímať rozhodnutia a niesť zodpovednosť. Na začiatku života je ego ponorené v Self - dieťa ešte nemá pevné „ja“.

Self označuje hlboké centrum našej psychiky. Zahŕňa nielen vedomé myšlienky, ale aj nevedomie, sny, symboly, intuíciu a vnútorný pocit smerovania. Dá sa povedať, že Self je náš vnútorný kompas – princíp, ktorý udržiava rovnováhu a usiluje o náš rozvoj.

V procese individuácie sa ego postupne odpája od Self a buduje si autonómiu. Neskôr sa však učí opäť „počúvať“ Self a integrovať jeho hlbšiu múdrosť.

Predstavme si ego ako vodiča auta a Self ako celý navigačný systém s mapou terénu. Ak vodič ignoruje navigáciu, môže zablúdiť a cítiť sa stratený. Ak sa nechá riadiť iba navigáciou, bez vlastného úsudku, riskuje, že stratí svoju identitu. Najideálnejšia je situácia, keď vodič (ego) riadi auto, ale pritom rešpektuje širší obraz a smerovanie, ktoré ponúka mapa (Self).

Zdravý človek vedie „dialóg“ medzi egom a Self: ego robí praktické rozhodnutia, no vie, že jeho sila a zmysel pramenia z väčšieho celku psyché.

15/09/2025

PSYCHODYNAMIKA OSOBNOSTI

Mnohé z našich myšlienok, pocitov a túžob prebiehajú v nevedomí - a predsa významne ovplyvňujú naše každodenné správanie. Psychodynamika skúma vnútorné sily psychiky, ktoré sú v neustálom pohybe (dynamike), navzájom sa ovplyvňujú a spolutvoria našu osobnosť.

Psychický život možno prirovnať k javisku, na ktorom sa odohrávajú konflikty medzi vedomými a nevedomými tendenciami. Duševné ťažkosti často pramenia práve z týchto konfliktov – medzi našimi potlačenými túžbami a požiadavkami, ktoré si uvedomujeme.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY PSYCHODYNAMIKY

• veľká časť psychického diania je mimo vedomia – v nevedomí,
• psychiku poháňa napätie medzi protichodnými silami (napr. túžba vs. zákaz, pud vs. norma),
• ego využíva obranné mechanizmy na zvládanie tohto napätia,
• aj symptómy, sny či chyby majú svoj zmysel – odhaľujú vnútorné konflikty,
• skúsenosti z detstva (traumy, vzťahy) formujú dynamiku osobnosti a určujú jej ďalší „osud“.

PSYCHODYNAMIKA OSOBNOSTI

Osud človeka nie je daný iba biologicky. Vzniká ako výsledok dynamického pôsobenia dedičných faktorov a nevedomých procesov, ktoré sa vzájomne prelínajú a prejavujú sa v správaní, výbere partnerov, povolania a životných situáciách.

Osobnosť možno vnímať ako štruktúru štyroch psychodynamických vrstiev:

1. Konštitúcia (vrodený základ),
2. Trauma (vývinové a životné zranenia),
3. Obranné mechanizmy (funkcie ega),
4. Komplexy (emočne nabité zhluky).

Takto usporiadaný model využívam v hlbinnej homeopatii, kde umožňuje hlbšie pochopenie osobnosti. Psychodynamika odhaľuje, že naša osobnosť je výsledkom nevedomých síl, detských skúseností a obranných stratégií.

Ako príklad si ukážme osobnosť typu HYPERICUM PERFORATUM:

1. Konštitučná vrstva (vrodená dispozícia)

Osobnosť sa rodí s extrémne citlivým nervovým systémom. Každý dotyk, svetlo, zvuk či emócia sa prežíva ako priveľmi intenzívna. Bytosť pôsobí, akoby ešte nebola celkom „vtelená“ – cíti nezakorenenie, absentuje sama seba, vníma sa akoby zvonku (Yakir). Objavuje sa hypersenzitivita, nervozita, hystéria či panika (Scholten).
Pozitívna poloha: jemnosť, senzitivita, spirituálne vnímanie.
Tieň: dezorientácia, chaos, strach z preťaženia, depresívna nálada.

2. Primárna trauma

Kľúčovým momentom je náhle odlúčenie a tvrdý osud:
• Trauma odlúčenia (strach zo samoty, opustenia, neprijatia),
• Trauma nervov (hypersenzitivita na bolesť, šok, pád či úraz).

Násilné oddelenie od matky alebo poranenie pri pôrode, kliešte, šok (Yakir) zanecháva pocit zrazenia, opustenosti či odmietnutia (Scholten). Život akoby začínal „úderom“ – a človek sa potom celý život chráni pred opakovaním tejto rany.

3. Obranné mechanizmy osobnosti

• Disociácia: pocit, že telo je vzdialené, akoby som tu ani nebol (závraty, plávanie, predĺžená hlava, pocit byť nad zemou - Yakir, Scholten)
• Útek: vyhýbanie sa problémom, únik pred konfliktmi (panika, uteká, obviňuje iných – Scholten).
• Projekcia: prenášanie viny na iných, ukazovanie prstom
• Hyperaktivita/workoholizmus: tvrdá práca ako spôsob potláčania emócií, somatizácia (Scholten).
• Kompulzívna kompenzácia: túžba byť najlepší, riskovať, žiť rýchlo a pod tlakom adrenalínu (rýchlosť, riziká, hry – Scholten).

4. Komplexy

• Komplex odlúčenia: pocit, že pre mňa nie je miesto (následky hádok medzi rodičmi - Scholten),
• Komplex menejcennosti: presvedčenie, že som opustený, odmietnutý a bez hodnoty – čo vedie k depresii,
• Komplex bolesti: fixácia na úrazy a šoky, úzkosť zo znovuotvorenia starých rán,
• Komplex kompenzácie: nutkanie dokazovať svoju hodnotu, vyhrávať a poraziť iných,
• Komplex agresora/obete: extrémne polarizovanie až k sebanasmerovanej agresii (Scholten).

5. Integrovaná - zdravá vrstva

• Schopnosť uniesť bolesť a zároveň zostať prítomný.
• Z rany a odcudzenia sa stáva citlivosť a empatia.
• Schopnosť prinášať „svetlo do tmy“ (depresia z nedostatku svetla, úľava na slnku - Scholten). Človek, ktorý prežil úraz či šok, sa stáva sprievodcom druhých – liečiteľom rán.

11/09/2025

STRETNUTIE S TIEŇOM

To, čo na druhých najviac neznášame, je odraz nás samých. Predstavte si, že sa pohádate s kolegom, pretože „je arogantný, egoistický a nikdy nepočúva“. Carl Gustav Jung by povedal: „Gratulujem, práve ste sa stretli so svojím Tieňom.“

To znamená, že v nás samých je kus tej istej arogancie – možno skrytej, možno potláčanej, možno takej, ktorú by sme si nikdy nepriznali.

Tieň – všetky potlačené črty, ktoré odmietame vidieť u seba – sa neustále objavuje vo vzťahoch. To, čo nás na iných dráždi, často odhaľuje niečo, čo sami v sebe odmietame. Práve preto je náš Tieň šokujúci – odhaľuje, že to, čo najviac odsudzujeme, často patrí aj nám.

Nabudúce, keď vás niekto vytočí:

1. Zastavte sa a položte si otázku: „Čo presne mi na ňom vadí?“

2. Potom sa úprimne spýtajte: „Kde a kedy sa ja správam podobne – možno jemnejšie, skryte, alebo iba v myšlienkach?“

3. Zapisujte si tieto okamihy. Je to jednoduchý spôsob, ako postupne odhaliť slepé miesta svojej psychiky.

Najotravnejší ľudia v našom živote sú vlastne tí najlepší terapeuti – odhaľujú, čo potrebujeme integrovať, aby sme sa stali celistvejšími.

09/09/2025

DUNAJ MEDZI DŇOM A NOCOU

Ráno na nábreží: na jednej strane oblohy vychádzalo slnko, na druhej zapadal mesiac. Medzi nimi pokojne tiekla rieka a ponad ňu sa klenul most.

Takéto okamihy môžu človeku pripomenúť, že aj v nás samých sa odohráva podobný dialóg – medzi vedomým a nevedomým, medzi ženským a mužským princípom.

Z pohľadu hlbinnej psychológie C.G.Junga nejde o boj protikladov, ale o ich rozhovor a premenlivú rovnováhu. Podobne ako deň a noc, ktoré sa striedajú a dávajú životu rytmus.

* Rieka ako obraz nevedomia a životnej energie

V Jungovej psychológii sa voda spája s nevedomím – s hlbokou vrstvou psyché, kde sídlia sny, spomienky, archetypálne obrazy a potlačené pocity. Nevedomie nie je statické, ale neustále sa premieňa a pôsobí na vedomie.

Rieka preto symbolizuje túto dynamiku psyché: vždy je v pohybe a prináša nové obsahy. Zároveň je obrazom životnej energie, ktorú Jung nazýval libido – všeobecnej psychickej sily, prúdiacej celou psyché a umožňujúcej vnútorný rast.

* Keď mesiac ustupuje a slnko prichádza

V okamihu, keď sa mesiac ešte zdržiava na oblohe a slnko už stúpa, môžeme vidieť stretnutie dvoch archetypových princípov.

Mesiac zosobňuje imagináciu, intuíciu a sny. Zároveň je symbolom ženského princípu: jemného, intuitívneho, receptívneho.

Slnko prináša jas, orientáciu ega a racionálnu stránku života. Predstavuje vedomé Ja a stelesňuje mužský princíp – aktívny, štruktúrujúci, smerujúci k vonkajšiemu svetu.

Ich súčasná prítomnosť vyjadruje chvíľu, keď ženské a mužské, intuitívne a racionálne, nočné a denné aspekty vedomia existujú vedľa seba v rovnováhe.

* Most ako symbol integrácie

Nad riekou sa klenie most – spája to, čo by inak zostalo oddelené, vytvára dialóg.

Jung opisuje individuáciu ako celoživotnú cestu, na ktorej sa človek učí niesť napätie protikladov a premieňať ich na zdroj celistvosti. Integrácia znamená, že vedomie dokáže prijať a spracovať obsahy nevedomia – sny, symboly či archetypálne obrazy – a tým rozšíriť svoj horizont.

* Archetyp prechodu

Okamih, keď sa deň rodí a noc doznieva, patrí k archetypom prechodu. Jung pripomína, že psyché je rytmická – vedomie a nevedomie sa striedajú podobne ako deň a noc. Fotografie v prílohe zachytávajú práve tento bod - chvíľu, keď jedno ešte nezmizlo a druhé už začalo.

V psychike nikdy neexistuje čistá dominancia jedného pólu – mužského alebo ženského, solárneho alebo lunárneho. Celistvosť nevzniká vylúčením protikladov, ale schopnosťou viesť medzi nimi dialóg a niesť ich spolu. Tak ako v prírode, aj v človeku sa svetlo a tieň, deň a noc, ženské a mužské, vedomie a nevedomie neustále striedajú – a práve v ich dynamike spočíva život.

18/08/2025

Čo sú to sny?

Sny tvoria až štvrtinu spánku. V REM fáze je mozog mimoriadne aktívny – triedi spomienky, upevňuje učenie, spracúva emócie a reguluje stres. Podľa „simulačnej hypotézy“ fungujú aj ako tréning: skúšajú, ako by sme reagovali v rôznych situáciách. Nočné mory sa zas často spájajú s traumami a pomáhajú ich spracovať.

Carl Gustav Jung tvrdil, že sny a synchronicita sú dve podoby dialógu medzi vedomím a nevedomím – sny hovoria v noci obrazmi, synchronicita cez deň udalosťami. Sny považoval za kompenzáciu toho, čo vedomie potláča alebo prehliada. Navonok sebavedomý človek môže snívať, že na skúške nič nevie: sen symbolicky ukazuje jeho skrytý strach zo zlyhania.

Vo snoch sa odrážajú viaceré vrstvy: archetypy (univerzálne princípy psychiky, ako Matka, Hrdina či Tieň, ktoré sa objavujú v obrazoch nášho osobného príbehu), komplexy (citovo nabité témy z detstva či primárnych vzťahov, napr. komplex matky, ktorý sa môže vo sne ukázať ako cudzia žena nesúca jeho význam), ale aj denné zvyšky a telesné podnety (napr. smäd premenený na sen o vode).

Prečo si sny nepamätáme? Často sú nelogické a bez jasného kontextu, preto sa ťažko ukladajú do dlhodobej pamäte. Zapamätáme si skôr sny silno emocionálne alebo tie, ktoré sa objavili tesne pred prebudením. Zabúdanie má aj ochrannú funkciu – chráni nás pred zahltením neskutočnými obrazmi.

14/08/2025

Čo je to synchronicita?

Carl Gustav Jung takto nazval významnú zhodu okolností – chvíle, keď sa niečo, čo máme práve v hlave, zrazu objaví aj v skutočnosti okolo nás. Nejde o to, že myšlienka spôsobí udalosť, ale že oboje môže vzniknúť z toho istého zdroja.

Jung hovoril, že myseľ človeka a svet sú prepojené, akoby vyrastali z jedného koreňa. Všetci máme v sebe základné princípy fungovania psychiky – archetypy. Tie sú ako univerzálne šablóny, ktoré pôsobia vo vnútri aj vo vonkajšom svete. Keď sa z rôznych dôvodov „rozsvieti“ určitá téma – napríklad túžba po kontakte – môže sa prejaviť naraz v oboch oblastiach: vo vnútri ako myšlienka, pocit či predstava a zároveň vonku ako udalosť s tým istým významom.

Preto sa môže stať, že sa ozve človek, na ktorého sme mysleli, alebo že sa uskutoční situácia, ktorú sme si práve predstavovali. Podľa Junga je to chvíľa, keď vnútro a vonkajšok kráčajú v rovnakom rytme.

12/08/2025

Uránska osobnosť v akcii

Uránska časť našej psychiky sa odmieta nechať spútať či dusiť. Vie udrieť ako blesk – radikálne prerušiť rutinu a priniesť náhle uvedomenie, ktoré nás vytrhne z pohodlia. Je zdrojom inovácií a mení pravidlá hry. Zrazu vidíme riešenie, ktoré predtým neexistovalo. Je to vnútorný senzor, ktorý spozná, keď stará forma prestáva slúžiť. Hlas, ktorý vraví: „Buď sám sebou, aj keby sa všetko muselo rozpadnúť.“

V bežnom živote prináša nápady, na ktoré sa iní odhodlajú až po rokoch. Neposlúchne slepo pravidlá, ktoré nedávajú zmysel. A keď je okolo príliš ticho, sama vyvolá zmenu, len aby rozvírila stojatú vodu.

Ako sme už minule spomínali, uránsky archetyp nemusí byť len nepredvídateľná sila, ktorá nás unáša. Môže sa stať zrozumiteľným signálom – či už volá po liečení traumy, vedomom uvoľnení obrany, alebo spracovaní hlbšieho komplexu. Vieme si položiť otázky:

- "Je to uránska trauma?"
Pochádza táto reakcia z dávneho šoku, keď sa všetko náhle zmenilo a ja som sa naučil, že bezpečie je nestále?
Ak áno, býva tam stopa nečakaného odlúčenia alebo zrady.

- "Je to uránska obrana?"
Preskakujem z témy na tému, od človeka k človeku, len aby som sa vyhol pocitu uväznenia alebo bolesti z prílišnej blízkosti? Schovávam sa za ironický humor? Rebelujem?
Vtedy ide skôr o reflex chrániaci pred starým zranením, než o vedomú voľbu.

- "Je to uránsky komplex?"
Opakuje sa mi vzorec, v ktorom je chaos a zmena rovnako lákadlom ako nebezpečenstvom? Mám strach z prílišnej blízkosti?
To už je hotová vnútorná dráma – medzi volaním po slobode a túžbou po spojení.

Keď uránsku osobnosť v sebe rozpoznáme, prestáva byť nespútaným živlom. Potom sa jej elektrina dá nasmerovať na premenu, nie len na útek.

11/08/2025

Čo sú to obranné mechanizmy osobnosti?

Osobnosť je jedinečný súbor psychických vlastností a spôsobov prežívania, ktorý sa formuje celý život. Jedným z jej „architektov“ je primárna trauma, ktorú dieťa nedokázalo spracovať.

Aby sme sa s bolesťou vyrovnali, psychika nevedome vytvára obranné mechanizmy –
stratégie prežitia, ktoré chránia pred utrpením, no zároveň udržiavajú traumu v úzadí. Časom sa tieto mechanizmy môžu stať pevnou súčasťou osobnostného štýlu vo forme komplexov.

Príklady obranných mechanizmov:

1. Popretie – odmietanie reality.
Niekto tvrdí, že mal ideálne detstvo, hoci vyrastal v emocionálne chladnom prostredí.

2. Potláčanie – vytláčanie spomienok.
Človek si nepripúšťa odmietnutie od rodiča, no v dospelosti má problém dôverovať.

3. Projekcia – pripisovanie vlastných pocitov iným.
Človek s potlačeným hnevom obviňuje partnera z neustálej zlosti.

4. Racionalizácia – logické, no nepravdivé vysvetlenia.
Meškanie zdôvodňujeme „kreatívnym tempom“, v skutočnosti sa vyhýbame zodpovednosti.

5. Regresia – návrat k detským reakciám.
Pri konflikte s autoritou sa správame ustrašene ako voči rodičovi, ktorý odopieral podporu.

6. Kompenzácia – posilnenie jednej oblasti za cenu druhej.
Menejcennosť z detstva kompenzujeme prehnaným pracovným výkonom.

7. Sublimácia – premena impulzov na tvorivú činnosť.
Vnútorný hnev pretavujeme do športu alebo umenia.

Obrany aj adaptácie sú prirodzené – kľúčom je rozoznať ich a vedome premeniť na zdroj
rastu a slobody.

08/08/2025

Čo sú to komplexy?

Komplex je nevedomý vzorec správania alebo emócií, ktorý vzniká ako následok psychického zranenia. Môžeme si ho predstaviť ako „malú osobnosť v osobnosti“, ktorá má vlastné spúšťače, potreby a emócie. Keď sa aktivuje, človek reaguje neprimerane – správa sa inak, ako by sám od seba očakával.

Najčastejšie vzniká z primárnej traumy v detstve, napríklad z emocionálneho odmietnutia. Dieťa si vytvorí obranné mechanizmy (napr. potláčanie vôle, perfekcionizmus, agresia), ktoré formujú jeho osobnosť a zafixujú sa do komplexu. V dospelosti sa tento vzorec spúšťa v podobných situáciách, čo vedie k nevedomému a emočne nabitému správaniu.

Príklad: Dieťa zažilo opustenie → vzniká lunárny komplex so strachom zo straty a potrebou uistenia. V horoskope ho môže naznačovať napr. Luna v opozícii na Saturn.

Podľa C.G. Junga sú komplexy spojené s archetypmi – horoskop môže podľa planetárnych konštelácií ukázať predispozície človeka k zraneniu.

Typy komplexov:

• Saturnov: perfekcionizmus, vnútorný kritik
• Lunárny: citová závislosť, úzkosti
• Plutónsky: potreba kontroly, extrémna citlivosť
• Neptúnsky: únik z reality, idealizácia
• Venušin: nízka sebaúcta, potreba byť milovaný
• Cheirónsky: hlboké zranenie vedúce k transformácii

Príklad: Otec ma nikdy nepochválil → pocit „nie som dosť dobrý“ → perfekcionizmus a sebakritika = Saturnov komplex → úzkosť, vyhorenie.

Homeopatický prístup:

Komplexy vznikajú v reťazci: trauma → emočná reakcia → obranný mechanizmus → formovanie osobnosti → komplexy v osobnom nevedomí → správanie a symptómy.

• Konštitučný homeopatický liek pracuje s celým jadrom osobnosti – vrátane všetkých významných komplexov, ktoré daný stav umožnili. Pomáha liečiť nielen symptómy, ale aj príčiny – primárne zranenia, obrany i komplexové štruktúry osobnosti.

• Situačný homeopatický liek uľaví od príznakov pri aktivácii niektorého z komplexov, keď sa napríklad po rozchode aktivuje trauma odmietnutia → objaví sa komplex menejcennosti → vznikne úzkosť, nespavosť, bolesť žalúdka.

07/08/2025

Čo je to osobnosť?

Osobnosť predstavuje jedinečný súbor psychických vlastností, vnútorných motívov, spôsobov správania a prežívania.

Osobnosť a primárna trauma

Primárna trauma je hlboké rané zranenie alebo zážitok, ktorý formuje základné obranné mechanizmy a identitu človeka. Môže ňou byť napríklad prerušenie p**a s matkou pri pôrode, emocionálna deprivácia v detstve, prílišná kontrola či odmietnutie.

Primárnu traumu možno prirovnať k tichému architektovi osobnosti. Postupne vytvorí obrannú štruktúru, ktorá sa stáva základom osobnosti – jej nevedomým jadrom. Neskôr v živote ovplyvňuje naše správanie, výber partnerov, kariéru a životné rozhodnutia, vzťah k sebe samému i svetu, napríklad:

• človek s pocitom emočného odmietnutia si môže vytvoriť hypersociálnu osobnosť.
• ten, kto zažil chaos, môže byť posadnutý poriadkom a kontrolou.
• ten, koho zranila autorita, môže mať problém rešpektovať pravidlá.

Trauma je jednou z vrstiev osobnosti – často najhlbšou a najvplyvnejšou. Jedným z cieľov hlbinnej homeopatie je spoznať nevedomé vzorce správania symbolizované v horoskope a umožniť rast k celistvosti.

Richard Wagner - Hlbinná homeopatia

08/11/2025

30/09/2025

17/09/2025

15/09/2025

11/09/2025

09/09/2025

18/08/2025

14/08/2025

12/08/2025

11/08/2025

08/08/2025

07/08/2025

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category