https://www.facebook.com/710765268942728/

Richard Wagner - Hlbinná homeopatia, Bratislava (2026)

11/01/2026

Hlbinná homeopatia 01/2026
_________________________________________
LUNA V ASTROLÓGII A HOMEOPATII:
HLBINNÁ SYNTÉZA

Hlbinná homeopatia umožňuje nahliadnuť na homeopatický liek Luna (Moonlight) z roviny symptómov do roviny jeho esencie. Odkrýva regulačný princíp, ktorý liek v sebe nesie. V tomto zmysle funguje astrológia ako symbolický jazyk psychickej a telesnej regulácie – jazyk, ktorý umožňuje pochopiť, čo je narušené ešte skôr, než sa porucha rozvinie do konkrétnych mentálnych či somatických prejavov. Prepojením astrologickej symboliky, hlbinnej psychológie a klasickej homeopatie sa obraz Luny skladá do celého regulačného vzorca, ktorý možno v praxi rozpoznať a cielene liečiť.

ASTROLOGICKÁ PSYCHOLÓGIA LUNY

Z hľadiska hlbinnej psychológie má Luna výnimočné postavenie. Nepredstavuje jeden archetyp medzi mnohými, ale bazálnu regulačnú matricu, ktorá podmieňuje stabilitu vedomia. Netvorí jeho obsah, ale udržiava jeho formu – sprostredkováva hranicu medzi bdením a snom a zakoreňuje vedomie v tele a rytme.

1. Archetyp ženskej identity

Mesiac (Luna) predstavuje v astrológii archetyp citového Ja – najvnútornejšiu a najintímnejšiu vrstvu identity. Ide o ženský princíp psychiky, spojený so spontánnym a prirodzeným prežívaním, mimo sociálnych masiek a vedomej kontroly. Luna ukazuje, čo človek potrebuje, aby sa cítil v bezpečí, prijatý a chránený.

Mesiac je zo svojej podstaty cyklický a premenlivý, rovnako ako jeho fázy na oblohe. Odráža nálady, pamäť, sny, fantáziu a inštinktívne reakcie. Symbolizuje všetko, čo je hlboko zakorenené: rodinu, detstvo, domov, materstvo, intimitu a schopnosť starať sa o seba aj o iných.

Pozitívne kvality lunárneho archetypu sa prejavujú ako zvýšená citlivosť a schopnosť prijímať, fantázia a romantickosť, orientácia na uspokojovanie základných potrieb, adaptabilita, jemnosť, empatia a schopnosť vytvárať bezpečné prostredie.

Tieňové prejavy archetypu zahŕňajú náladovosť a vrtošivosť, precitlivenosť, citovú manipulatívnosť, lipnutie na minulosti a sentimentalitu, dusivú alebo pohlcujúcu starostlivosť, nesamostatnosť a strach z opustenia, regresiu, úzkostnosť a pripútanosť k vzťahom, materský komplex a nadmernú ovplyvniteľnosť.

2. Luna ako vnútorné dieťa a vnútorná matka

Luna je archetypom veľkej matky, ale zároveň aj vnútorného dieťaťa, ktoré túži po jej ochrane. V zdravej podobe vytvára vnútorný priestor bezpečia, v ktorom sa psychika môže prirodzene vyvíjať, diferencovať a postupne osamostatňovať.

Vnútorné dieťa predstavuje potrebu ochrany, nehy a prijatia, citovú krehkosť, pamäť a túžbu patriť. Vnútorná matka symbolizuje schopnosť poskytovať výživu a starostlivosť – emocionálnu aj telesnú. Keď Luna funguje zdravo, prináša pocit dôvery, vnútornú istotu a schopnosť regulovať emócie.

3. Strach z opustenia a straty bezpečia

Najhlbším strachom Luny je opustenie a strata pocitu bezpečia. Ak je lunárny regulačný princíp narušený, archetyp sa môže prejaviť rôznymi patologickými formami. Psychika sa vtedy môže stiahnuť a človek upadá do nostalgie a melanchólie, alebo nadmerne lipne na blízkych vzťahoch, rodine či domove. Objavuje sa zvýšená potreba telesného uspokojenia v opakujúcich sa návykoch, v jedle, alebo regresívny únik do snov a minulosti.

Podstatou integrácie lunárneho princípu je schopnosť vytvoriť vnútorný domov – stabilný pocit bezpečia, ktorý nie je úplne závislý od vonkajších okolností.

LUNÁRNA SOMATIKA

Regulačný princíp Luny sa neprejavuje výlučne na psychickej úrovni, ale paralelne aj somaticky. Na fyziologickej rovine sa spája najmä s hospodárením s tekutinami v organizme, tokom lymfy, stavom slizníc, membrán a všetkými systémami závislými od pohybu vody. Keď je tento regulačný princíp narušený, telo reaguje zadržiavaním tekutín, opuchmi, zvýšenou citlivosťou slizníc, emočnou zraniteľnosťou a cyklickým kolísaním telesných funkcií.

Rak, ako lunárne znamenie, reaguje emocionálne, introvertne a ústupom. Zvyšuje citovú vnímavosť a na telesnej úrovni ovplyvňuje priepustnosť membrán, hospodárenie s minerálmi a mäknutie spojivových tkanív.

Štvrtý dom, ako dom Luny, predstavuje koreňovú oblasť psychiky aj tela. Somaticky ovláda ľavú polovicu tela a pravú mozgovú hemisféru, oči, prsia a mliečne žľazy, 5.–9. rebro, pohrudnicu, pobrušnicu, hornú časť tráviaceho traktu, žalúdok a vrátnik (pylorus), tráviace šťavy (najmä pepsín), všetky sliznice, vagínu a maternicu, kŕčové žily a parasympatický nervový systém (blúdivý nerv).

LUNA V HOMEOPATII

Luna patrí medzi homeopatické imponderabiliá – lieky, ktoré nie sú pripravené z hmotnej látky, ale z pôsobenia jemného prírodného faktora, v tomto prípade mesačného svetla. Napriek tomu, že nemajú materiálny základ, spracúvajú sa rovnakými farmaceutickými postupmi ako ostatné homeopatiká. Ich obraz vychádza z provingov a dlhodobej klinickej praxe.

Imponderabiliá sú často spájané s poruchami cirkadiánnych rytmov, nervovej regulácie, vnímania priestoru, času, svetla, pohybu a adaptácie na environmentálne podnety. Symptómy všeobecne zahŕňajú precitlivenosť na svetlo, hluk, elektromagnetické podnety, náhle zmeny stavu, disociatívne alebo derealizačné pocity, poruchy spánku a rytmu.

Luna je liek s presne definovaným psychosomatickým obrazom lunárnej dysregulácie – regresívnej, pasívnej a rytmickej:

1. Mentálne a emočné symptómy

Mentálna hmla a spomalené myslenie – znížená mentálna výkonnosť – odpor k duševnej aj telesnej práci – potreba izolácie a ticha – apatia a vnútorný odstup – tichá depresivita bez dramatických prejavov – živé sny a nočné mory – výrazné zhoršenie po spánku

2. Fyzický obraz

Opuchy a zadržiavanie tekutín – neuralgické bolesti v opuchnutých oblastiach – kyslé grganie, pálenie záhy, plynatosť – zhoršenie po mlieku – nočné budenie pre tráviace ťažkosti – výrazná gynekologická symptomatika, najmä panvové tlaky, pocit „bearing-down“, tmavá vláknitá menštruácia, krvácanie medzi cyklami, ostré bolesti, svrbenie, dráždivá leukorea – poruchy spánku a námesačnosť

3. Modality

Zhoršenie: po spánku, mlieko, mesačné fázy (najmä spln)

Zlepšenie: chlad, čerstvý vzduch, grganie, odchod plynov

HLBINNÁ SYNTÉZA A ESENCIA LIEKU

V homeopatickom provingu Luny vidíme aj stavy, ktoré nezodpovedajú lunárnemu archetypu, ale skôr pripomínajú difúzne, derealizačné či snové stavy spájané s archetypom Neptúna. Ako je to možné?

Vysvetlenie spočíva v tom, že homeopatický proving neodhaľuje archetyp, ale destabilizuje psychickú regulačnú funkciu, ktorú archetyp reprezentuje. V prípade Luny nás skúška lieku „nenaladí na lunárny princíp“, ale dočasne naruší lunárnu funkciu a odkryje stavy, ktoré lunárna regulácia normálne integruje a udržiava mimo vedomia. Keď je táto základná úroveň narušená, vedomie sa nepresunie k inému zrelému archetypu, ale prepadá sa do vývinovo starších vrstiev.

Tieto vývinovo staršie vrstvy predstavujú predlunárne stavy vedomia. Sú charakterizované difúznym, oceánskym prežívaním, oslabením hraníc ega, derealizáciou, rozpadom časovej a priestorovej orientácie a snovým vnímaním reality. Astrologický jazyk ich pripisuje archetypu Neptúna.

Symptómy pripomínajúce neptúnske kvality Luny, ktoré sú súčasťou skúšky lieku, nepredstavujú súčasť lunárneho archetypu. Ide o prejav predlunárnych stavov vedomia odkrytých dočasným zlyhaním lunárnej regulácie pri provingu.

Prítomnosť týchto stavov nevylučuje indikáciu homeopatického lieku Luna, ale signalizuje hĺbku narušenia základnej regulácie. Rozhodujúce je, či sa po obnovení rytmu, bezpečia a telesného zakotvenia tieto stavy vytratia.

Homeopatický liek Luna predstavuje jadro narušeného lunárneho regulačného princípu. Je to liek citového Ja, ktoré stratilo pocit vnútorného bezpečia. Psychika na túto stratu nereaguje aktívnou adaptáciou, ale regresívnym stiahnutím a poklesom iniciatívy. Organizmus prechádza do vegetatívneho režimu fungovania. Vedomie sa obracia dovnútra; človek pôsobí utlmeným, zahmleným dojmom a má oslabený kontakt s vonkajšou realitou. Lipnutie, zvýšená potreba ochrany a neschopnosť oddelenia sa sú sprievodnými prejavmi narušeného pocitu bezpečia. Liečivý účinok homeopatickej Luny spočíva v obnovení základného pocitu bezpečia, pri ktorom psychika nemusí regresívne ustupovať.

05/01/2026

Hlbinná homeopatia 01/2026
_________________________________________
SOLÁRNO-LUNÁRNY RYTMUS ŽIVOTA

Sú dni, keď sa nám do ničoho nechce. A potom prídu chvíle, keď sa všetko zrazu vyjasní, akoby sa rozsvietilo svetlo. Väčšina ľudí to vníma ako náhodu, náladu alebo súhru okolností. V skutočnosti však často ide o niečo oveľa hlbšie: život plynie v cykloch.

Práve cyklický vzťah medzi Slnkom a Mesiacom ponúka jeden z najzrozumiteľnejších kľúčov k pochopeniu tohto rytmu. Slnko a Luna tu nevystupujú len ako fyzikálne telesá, ale ako astropsychologické archetypy - dva základné princípy, prostredníctvom ktorých človek žije, vníma a reaguje.

SLNKO

Slnko predstavuje centrum vedomia. Je princípom identity – odpoveďou na otázky „kto som“ a „kam smerujem“. Vnútorné Slnko je v nás tým, čo sa chce zamerať, rozhodnúť a udržať smer. Je to schopnosť stáť si za sebou, niesť zodpovednosť a vytvárať poriadok v chaose možností. Keď je slnečný princíp zdravý, človek má vnútornú integritu, vie povedať áno aj nie a jeho život pôsobí ako príbeh s jasnou dejovou líniou. Ak je však oslabený, človek sa rozpadá do cudzích očakávaní, stráca smer, alebo naopak preháňa kontrolu zo strachu, že bez nej by sa všetko rozpadlo. Súčasťou slnečného princípu je aj vzťah k autorite – najskôr k tej vonkajšej, neskôr k vnútornej, keď človek prestane hľadať schválenie zvonka a začne sa opierať o vlastné hodnoty.

MESIAC

Luna hovorí iným jazykom. Nie je o rozhodovaní, ale o prežívaní. Predstavuje v nás to, čo cíti, čo sa prispôsobuje, čo si pamätá a čo potrebuje domov – nie len ako miesto, ale ako pocit ukotvenia. Luna funguje ako vnútorný barometer: okamžite rozpozná, či je niečo príjemné alebo ohrozujúce, známe alebo cudzie, výživné alebo vyčerpávajúce. Keď je lunárny princíp zdravý, človek je v kontakte so sebou, so svojím telom a potrebami, vie oddychovať a regenerovať a vytvárať teplo v priestore aj vo vzťahoch. Ak je však lunárny princíp oslabený alebo zranený, človek buď stráca kontakt s tým, čo potrebuje, alebo cíti príliš a intenzívne a nedokáže sa od toho odpútať. Vtedy nastupujú úniky do náhradného bezpečia, lipnutie, prehnaná obrana alebo nekonečné prežívanie bez zmyslu.
Slnko a Luna teda nie sú súpermi, ale dvoma pólmi jednej psychiky. Slnko dáva smer, Luna poskytuje živú hmotu, v ktorej sa ten smer môže uskutočniť. Ak Slnko povie „chcem“, Luna sa okamžite pýta „ako to cítiš“ a „či to telo unesie“. Ak Slnko plánuje budúcnosť, Luna pripomína minulosť. Ak Slnko formuje identitu, Luna vytvára pripútanie a kontinuitu.

SOLÁRNO–LUNÁRNY CYKLUS

Solárno-lunárny cyklus vzniká zo vzťahu medzi Slnkom a Lunou. Keď tieto dva princípy spolupracujú, človek je zároveň cieľavedomý aj prirodzený. Keď sa dostanú do konfliktu, nastáva vychýlenie: buď sa tlačí na výkon za cenu odpojenia od seba, alebo sa človek utopí v pocitoch a stratí smer.

V skutočnosti teda nejde o fázy Mesiaca v kalendárnom zmysle, ale o proces vývoja vzťahu medzi zámerom (Slnko) a formou prežívania (Luna). Každá fáza predstavuje etapu vývoja vedomia, v ktorej sa pôvodný impulz mení, dozrieva, dostáva spätnú väzbu a nakoniec sa rozpúšťa, aby mohol vzniknúť nový cyklus.

Z hľadiska psychologickej astrológie nejde v solárno-lunárnom cykle len o to, čo sa deje, ale najmä o to, kým sa v danej fáze stávame. Nov prináša zárodok identity, prvá kvadratúra skúša jej pevnosť, opozícia ju konfrontuje so svetom a posledná kvadratúra núti opustiť starú formu. Cyklus tak opisuje zrod, rast, krízu, integráciu a uvoľnenie jedného spôsobu bytia.

ASPEKTY MEDZI SLNKOM A LUNOU

Medzi týmito dvoma psychickými funkciami vznikajú aspekty. Aspekt vyjadruje typ napätia alebo spolupráce medzi zámerom a realitou. Je to podobné ako pri učení sa hre na hudobný nástroj: niekedy ide všetko plynulo, inokedy to škrípe. Solárno-lunárny cyklus ukazuje, čo je prirodzené robiť v danom okamihu a čo je naopak predčasné alebo už prežité.

1. NOV
New Moon

Na začiatku cyklu stojí nov. Slnko a Luna sú v konjunkcii a zo Zeme sa javia takmer na rovnakom miesta na oblohe. Zámer a prežívanie sa prekrývajú, čo sťažuje sebareflexiu. Človek cíti prvotný impulz – ide o fázu vynorovania. Je to ako semienko pod zemou: ešte ho nevidno, no už existuje. Preto sa v tejto fáze neoplatí robiť veľké vyhlásenia a tlačiť na výsledok. Všetko je ešte krehké. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je pomenovať si smer a nechať ho v sebe dozrieť. Mnohí práve tu robia chybu: chcú okamžite vidieť výsledky a tým zničia nápad skôr, než stihne zakoreniť.

2. DORASTAJÚCI POLMESIAC
Waxing Crescent

Luna sa začína vzďaľovať od Slnka a zámer sa po prvý raz stretáva s realitou. Objavuje sa prvé „ale“. Chcem zmeniť prácu, ale… Chcem zlepšiť zdravie, ale… Chcem urobiť poriadok vo vzťahoch, ale… Táto fáza presadzovania sa nie je o hrubej sile, ale o sebadôvere a vytrvalosti. Život skúša, či svoj zámer myslíme vážne, a my sa učíme, ako s ním narábať bez toho, aby sme sa hneď vzdali.

3. PRVÁ ŠTVRŤ
First Quarter

Napätie vrcholí v prvej kvadratúre. Zámer a realita sa dostávajú do konfliktu. Už nejde o drobné pochybnosti, ale o situáciu, ktorá vyžaduje čin. Ide o činorodú fázu, skúšku charakteru a vôle. Kvadratúra prináša tlak, frustráciu alebo potrebu niečo prelomiť - a presne to je jej zmysel. Ukazuje, či zámer prežije. V tejto fáze sa ego učí prostredníctvom činu a následku. Ak sa tu človek zasekne, cyklus sa zastaví. Ak sa pohne, energia sa dostane do pohybu.

4. DORASTAJÚCI VYPUKLÝ MESIAC
Waxing Gibbous

Po prelome nasleduje obdobie dozrievania, tvorivosti a zdokonaľovania. Zámer už má tvar, no ešte nie je hotový. Ide o fázu hľadania výrazu. Nevznikajú tu revolúcie, no robí sa poctivé remeslo. Jemne sa koriguje, dolaďuje a prehlbuje zručnosť a zodpovednosť. Je to ako dom, ktorý už stojí, no ešte potrebuje omietky a detaily. Táto fáza býva často podceňovaná, pretože neprináša dramatické zmeny. Práve tu sa však rozhoduje o kvalite.

5. SPLN
Full Moon

Potom prichádza spln. Aktivitu vystrieda reflektivita. V opozícii stoja Slnko a Luna oproti sebe. Vo fáze naplnenia sa veci ukazujú v plnom svetle. Zámer a realita si stoja zoči-voči, akoby si navzájom hovorili: „pozri sa na mňa“. Prestávame sa skrývať za úmysly a rozhodujú fakty. Často sa to odohráva cez vzťahy, spätnú väzbu či udalosti, ktoré nám nastavujú zrkadlo. Spln je vždy jasný.

6. UBÚDAJÚCI VYPUKLÝ MESIAC
Waning Gibbous

Po splne sa energia mení. Už netreba bojovať o uskutočnenie zámeru. Skúsenosť dozrela a chce byť použitá. Objavuje sa potreba zdieľať, vysvetľovať, odovzdávať a aplikovať. Ide o fázu syntézy, tzv. rozosievajúcu Lunu. Ťažisko sa presúva od „ja a môj cieľ“ k otázke „aký úžitok z toho môže mať aj svet“. Táto fáza býva veľmi plodná, pretože človek koná nie zo stresu, ale z porozumenia.

7. POSLEDNÁ ŠTVRŤ
Third Quarter

Druhá kvadratúra prináša krízu iného druhu. Už nejde o schopnosť konať, ale o schopnosť pustiť. Nejde o krízu činnosti (prvá štvrť), ale o krízu vedomia. Zámer splnil svoju úlohu a je potrebné zmeniť postoj, zrevidovať význam a opustiť starý rámec myslenia. To, čo nás kedysi držalo pohromade, začína prekážať. Táto fáza je nepríjemná, pretože berie ilúzie, no jej účelom je oslobodenie. Kto odmieta zmenu, začne žiť zo zvyku.

8. BALZAMICKÝ MESIAC
Waning Crescent

Záver cyklu patrí balzamickej fáze uvoľnenia a stíšenia. Zámer sa rozpúšťa, skúsenosť sa ukladá do pamäti a energia sa sťahuje dovnútra. Je to čas spomalenia, doznievania a upratovania vnútorného priestoru. Nejde o slabosť, ale o múdrosť. Len to, čo je skutočne ukončené, vytvára priestor pre nový začiatok. Práve v tomto tichu sa často nenápadne rodí ďalšie semienko.

ZÁVER

Pri hlbinnej interpretácii sa solárno-lunárny cyklus stáva praktickou orientáciou v živote. Ukazuje, čo sa deje, keď tlačíme na dvere, ktoré sa ešte nemajú otvoriť, aj prečo niekedy lipneme na niečom, čo už malo skončiť. Učí nás rešpektovať čas - konať vtedy, keď je čas konať, a uvoľniť sa vtedy, keď je čas uvoľnenia. V tomto zmysle je tréningom zrelého vzťahu k času. Nie všetko má byť urobené hneď a nie všetko treba držať navždy. Každá fáza má svoju funkciu a jej nerešpektovanie vedie buď k vyčerpaniu, alebo k stagnácii. Múdrosť nespočíva v neustálej aktivite, ale v správnom načasovaní vedomia, rozhodnutia a uvoľnenia.

23/12/2025

Hlbinná homeopatia 12/2025
_______________________________________________________________________
CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM A BUNKOVÉ SOLI

Chronický únavový syndróm, dnes označovaný ako myalgická encefalomyelitída / chronický únavový syndróm (ME/CFS), je zo všetkých chronických ochorení jedným z najzáhadnejších.

Ide o ochorenie charakterizované pretrvávajúcou, výraznou únavou, ktorá sa nezlepšuje odpočinkom a typicky sa zhoršuje po fyzickej, mentálnej alebo emočnej záťaži. Označenie myalgická encefalomyelitída poukazuje na neurologické a svalové prejavy ochorenia a zdôrazňuje, že nejde o jednoduchý stav vyčerpania, ale o systémovú poruchu s postihnutím centrálneho nervového systému a regulačných mechanizmov organizmu.

V poruche systémovej regulácie sa prelínajú viaceré biologické mechanizmy, najmä neuroautonómna a imunitná dysregulácia (preto aj pomenovanie chronický únavový a imunitný dysfunkčný syndróm).

Medzi najčastejšie spúšťače tohto ochorenia patria infekčné podnety (predovšetkým vírusové), poruchy imunitnej odpovede, výrazný fyzický alebo psychický stres, ako aj hormonálne a metabolické dysfunkcie.

K typickým symptómom patrí pretrvávajúca únava, neosviežujúci spánok, kognitívne poruchy (tzv. „mozgová hmla“), bolesti hlavy, svalov a kĺbov, vegetatívne príznaky, zvýšená citlivosť na svetlo, hluk a stres, ako aj charakteristické ponámahové zhoršenie stavu.

Základom manažmentu ME/CFS je úprava životného štýlu s cieľom minimalizovať riziko ponámahového zhoršenia. Nevhodné sú agresívne aktivačné programy a nútené zvyšovanie výkonu. V praxi sa často uplatňujú šetrné alternatívne prístupy vrátane použitia bunkových solí.

PORUCHY FUNKČNEJ REGULÁCIE

V rámci psychosomatiky pracuje všeobecná regulačná teória s opakovane sa vyskytujúcimi archetypmi zlyhanej regulácie. Pri ME/CFS sa objavujú najmä nasledujúce mechanizmy:

1. Neukončená stresová odpoveď

Klinickým jadrom syndrómu je ponámahové zhoršenie stavu – oneskorená a neprimeraná reakcia organizmu po záťaži. Stresová odpoveď sa aktivuje, no nedokáže sa adekvátne ukončiť. Následne dochádza k systémovému preťaženiu.

PEM (post-exertional malaise, ponámahové zhoršenie) je príznak, ktorý toto ochorenie definuje a jednoznačne ho odlišuje od iných stavov únavy. PEM nie je svalovica, bežná únava po výkone, zlá kondícia, psychické vyčerpanie ani „prehnaná reakcia“.

Námaha môže byť fyzická (chôdza, cvičenie), mentálna (sústredenie, rozhovor) alebo emočná (stres, konflikt). Často ide o veľmi miernu, objektívne zanedbateľnú záťaž.

Zhoršenie nenastáva bezprostredne po záťaži, ale po 6 – 12 hodinách, niekedy až nasledujúci deň, keď sa môže objaviť extrémna slabosť, chrípkové pocity, zhoršenie kognitívnych funkcií („brain fog“), bolesť hlavy a svalov či rôzne vegetatívne príznaky.

Pri vyhorení je únava priamo úmerná záťaži a zlepšuje sa odpočinkom. Pri depresii únava kolíše v závislosti od psychického stavu. Pri ME/CFS s PEM je reakcia neprimeraná, oneskorená, dlhodobá a nezlepšuje sa vôľou ani tréningom. Stimulácia je pre človeka potenciálne nebezpečná a môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu stavu.

2. Vyčerpanie autonómnej regulácie

Ide o funkčné vyčerpanie autonómneho nervového systému, pri ktorom sympatikus a parasympatikus nedokážu pružne a primerane striedať svoju aktivitu. Organizmus buď zostáva neadekvátne aktivovaný aj v pokoji, alebo naopak nedokáže dostatočne mobilizovať svoje zdroje pri záťaži. V praxi sa tento stav prejavuje poruchami spánku, búšením srdca, vnútorným nepokojom alebo vegetatívnou nestabilitou.

3. Neschopnosť uvoľnenia po aktivácii

Po ukončení záťaže nedochádza k adekvátnemu vypnutiu stresovej odpovede. Svalový tonus zostáva patologicky zvýšený a organizmus nie je schopný prejsť do regeneračného režimu - zostáva „zaseknutý“ v stave aktivácie. Človek sa aj po dni strávenom v pokoji cíti vyčerpaný, je neustále v pohotovostnom režime.

4. Sekundárna rigidita a kontrola

Po dlhodobom období regulačnej nestability sa ako kompenzačný mechanizmus rozvíja sekundárna rigidita. Organizmus sa snaží minimalizovať riziko ďalšieho kolapsu tým, že obmedzuje variabilitu reakcií. V praxi sa tento stav prejavuje stuhnutosťou telesných aj psychických reakcií a zhoršením stavu pri akýchkoľvek pokusoch o aktivizáciu denného rytmu.

BUNKOVÉ SOLI PRI ME/CFS

Planetárno-somatický model bunkových solí, predstavený v predchádzajúcom príspevku, môže pri ME/CFS naraziť na problém. Organizmus často nie je schopný tolerovať ani miernu funkčnú stimuláciu. Planetárna soľ, ktorá by bola za bežných okolností správne indikovaná, vedie paradoxne k zhoršeniu symptómov. Dôvodom je skutočnosť, že ME/CFS nie je primárne poruchou jednej funkcie, ale poruchou regulačnej schopnosti organizmu ako celku.

Regulačné bunkové soli predstavujú špecifický terapeutický zásah. Ich cieľom nie je budovanie konštitúcie ani zvyšovanie výkonu, ale umožnenie ukončenia stresovej odpovede a vytvorenie podmienok, v ktorých je možná cielenejšia práca s planetárnymi soľami.

Regulačné soli používané pri ME/CFS

• Natrium phosphoricum – ukončenie stresovej odpovede
• Kalium phosphoricum – stabilizácia nervovej regulácie
• Magnesia phosphorica – umožnenie prechodu do relaxácie
• Calcarea fluorica – uvoľnenie rigidity a prehnanej kontroly
• Silicea – energetické úniky, stabilizácia a udržanie zlepšenia
• Calcarea phosphorica – rekonvalescencia po kríze

ZÁVER

Kľúčovým znakom chronického únavového syndrómu je ponámahové zhoršenie stavu, ktoré ho odlišuje od bežnej únavy a zároveň určuje limity terapeutických zásahov. Regulačné bunkové soli neposilňujú jednotlivé funkcie, ale slúžia na stabilizáciu regulačných mechanizmov ako celku. Ich úlohou je umožniť ukončenie stresovej odpovede, uvoľniť sekundárnu rigiditu a vytvoriť podmienky pre individuálnu prácu s planetárnymi soľami.

14/12/2025

Hlbinná homeopatia 12/2025
_______________________________________________________________________

VENUŠA A METABOLIZMUS SACHARIDOV

V hlbinnej symbolike planét možno jednotlivé astrologické princípy prepájať s konkrétnymi biologickými a fyziologickými procesmi v ľudskom tele. Jednou z týchto symbolických korelácií je vzťah Venuše k metabolizmu sacharidov - teda k spôsobu, akým organizmus prijíma, spracúva a využíva cukry ako základný zdroj energie.
Venuša v tejto symbolike reprezentuje potravu, sladké chute, telesné pôžitky a výživu ako takú. Jej princíp sa prirodzene odráža v procesoch prijímania energie, jej premeny na využiteľnú formu a následnom ukladaní do zásob. Sacharidy ako primárny rýchly zdroj energie zodpovedajú venušanskému princípu prijímania a budovania, zatiaľ čo Mars symbolizuje spaľovanie, aktivitu a okamžité uvoľňovanie energie. Aby sme pochopili, prečo sa práve Venuša spája s metabolizmom sacharidov, je potrebné bližšie sa pozrieť na fyziologické mechanizmy trávenia a využívania cukrov v organizme.

ÚLOHA GLUKÓZY V TELE

Primárnym cieľom metabolizmu sacharidov je zabezpečiť každej bunke v tele dostatok energie pre jej správne fungovanie. Základnou energetickou jednotkou je glukóza, ktorá sa v bunkách oxiduje za prítomnosti kyslíka.
Tráviaci proces sacharidov je zameraný na rozklad komplexných sacharidov na jednoduché cukry, predovšetkým glukózu. Tá sa vstrebáva z čreva do krvného obehu, ktorým je distribuovaná k jednotlivým bunkám. Nadbytočná glukóza, ktorú telo aktuálne nepotrebuje, sa premieňa na glykogén – zásobnú formu sacharidov.
Práve v tomto bode sa uplatňuje symbolický princíp Venuše: prijímanie, uchovávanie a budovanie rezerv. Organizmus premieňa prijatú energiu na zásoby, ktoré môže v prípade potreby opäť mobilizovať.

VENUŠA A TÚŽBA PO POŽITKOCH

Metabolizmus sacharidov vykazuje výraznú symbolickú paralelu s venušanskou príťažlivosťou sladkého. Venuša vládne tomu, čo je príjemné, chutné a uspokojujúce – a práve sacharidy, najmä jednoduché cukry, vyvolávajú rýchly pocit potešenia a nárastu energie.
Z neurobiologického hľadiska vedie konzumácia sladkého k uvoľňovaniu dopamínu a endorfínov, čo podporuje vznik návykového správania. Z tohto dôvodu možno zvýšenú túžbu po sladkostiach symbolicky spájať s výrazne postavenou Venušou v horoskope, najmä ak je podporená aspektmi s Jupiterom. Takéto konfigurácie môžu naznačovať sklon k nadmernému príjmu cukrov alebo zvýšenú potrebu glukózy v obdobiach psychickej záťaže.

VENUŠA V PROCESE TRÁVENIA SACHARIDOV

Trávenie sacharidov sa začína už v ústnej dutine, kde enzým amyláza v slinách štiepi škroby na jednoduchšie cukry. Dôkladné žuvanie preto zohráva významnú úlohu v efektívnosti trávenia. Aj samotný akt jedenia – chuť, pôžitok a uspokojenie – patrí pod venušanský princíp.
V tenkom čreve pokračuje enzymatické štiepenie sacharidov až na glukózu, ktorá sa následne vstrebáva do krvného obehu. Po jedle dochádza k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi, na čo pankreas reaguje uvoľnením inzulínu. Inzulín umožňuje bunkám glukózu využiť alebo uložiť.
Z hľadiska symboliky má inzulín výrazne venušanský charakter – harmonizuje, zjemňuje a podporuje budovanie zásob. Nadbytočná glukóza sa v pečeni premieňa na glykogén (krátkodobá rezerva) alebo na tukové zásoby (dlhodobá rezerva), čo opäť zodpovedá princípu hojnosti a akumulácie energie. Tento proces býva často zosilnený vplyvom Jupitera, ktorý rozširuje a zväčšuje energetické rezervy.
Mobilizácia glykogénu späť na glukózu prebieha prostredníctvom glukagónu (princíp Saturna – uvoľňovanie zásob v období nedostatku) a adrenalínu (princíp Marsu – rýchla mobilizácia energie). Kortizol pôsobí pomalšie a stabilnejšie, čím opäť podporuje venušanský princíp udržiavania homeostázy. Kofeín zvyšuje hladinu glukózy stimuláciou adrenalínu, čo vysvetľuje, prečo môžu byť jedinci s výraznou Venušou alebo Neptúnom na kofeín citlivejší a trpieť nespavosťou.

PORUCHY METABOLIZMU SACHARIDOV

Inzulínová rezistencia predstavuje stav, pri ktorom bunky znižujú svoju citlivosť na inzulín. Hoci sa inzulín tvorí, často vo zvýšenom množstve, tkanivá naň nereagujú adekvátne. Pankreas je nútený produkovať stále viac inzulínu, aby udržal normálnu hladinu glukózy v krvi. Tento kompenzovaný stav sa označuje ako prediabetes.
Po rokoch môže dôjsť k vyčerpaniu pankreasu, poklesu produkcie inzulínu a rozvoju hyperglykémie, ktorá je charakteristická pre diabetes mellitus 2. typu. Hyperglykémia je teda dôsledkom poruchy účinku inzulínu, nie jej primárnou príčinou.
Znížená citlivosť na inzulín je symbolicky spájaná s venušansko-jupiterovským nadbytkom, ktorý sa prejavuje nadváhou, nadmerným príjmom sladkostí a nedostatkom pohybu. Tieto interpretácie sú však metaforické a slúžia na pochopenie tendencií, nie na diagnostiku.

Typické príznaky hyperglykémie:
• polydipsia (nadmerný smäd)
• polyúria (časté močenie)
• polyfágia (zvýšená chuť do jedla)

Ďalšie príznaky zahŕňajú sucho v ústach, únavu, slabosť, rozmazané videnie a bolesti hlavy. Pri dlhodobej alebo ťažkej hyperglykémii môže dôjsť k rozvoju diabetickej ketoacidózy alebo hyperosmolárneho hyperglykemického stavu.
Ignorovanie varovných signálov dlhodobej hyperglykémie môže viesť k vážnym komplikáciám, ktorými sú retinopatia (zhoršenie zraku), neuropatia (mravčenie, bolesti, strata citlivosti), nefropatia (poškodenie obličiek), zvýšené riziko infekcií či spomalené hojenie rán.

ASTROLOGICKÉ ASPEKTY VENUŠE

• Venuša v aspekte s Jupiterom často poukazuje na nadmerný príjem sacharidov, priberanie, zvýšené riziko inzulínovej rezistencie a tendenciu k "sladkému životu".
• Aspekt Venuše so Saturnom môže viesť k obmedzeniu chuti na sladké, zníženej schopnosti ukladať energiu a k väčšiemu využívaniu tukov. Saturn podporuje askézu, spomalenie procesov a môže súvisieť s hypoglykémiou.
• Venuša v aspekte s Marsom naznačuje rýchle striedanie energetických hladín, vysoké spaľovanie a riziko hypoglykémie.
• Aspekty Venuše s Neptúnom zvyšujú citlivosť na látky ovplyvňujúce hladinu cukru, ako sú kofeín, alkohol či sladkosti.

PRÍPAD: LARRY KING

Larry King, známy americký moderátor, trpel diabetom 2. typu a otvorene hovoril o svojich zdravotných problémoch. Diagnóza prišla v období extrémne nezdravého životného štýlu – fajčenie, nadváha, nedostatok spánku a chronický stres. Po infarkte v roku 1987 zásadne zmenil svoje návyky, prestal fajčiť, upravil stravu, zvýšil pohyb a dôsledne sledoval hladinu glukózy v krvi.
V jeho horoskope narodenia nachádzame silnú Venušu na Ascendente v znamení Kozorožca, v 12. dome, v tesnej kvadratúre s Jupiterom. Táto konfigurácia symbolicky korešponduje s problematikou metabolizmu sacharidov a chronických ochorení, ako bola v texte popísaná.

ZÁVER

Metabolizmus sacharidov predstavuje základný pilier energetického hospodárenia organizmu. Symbolicky ho možno priradiť Venuši – planéte výživy, hojnosti, telesných pôžitkov a budovania zásob. Mars a Saturn tvoria jej prirodzené protiváhy, ktoré zabezpečujú spaľovanie alebo obmedzovanie energie. Zdravý metabolizmus vzniká v rovnováhe týchto princípov. Porozumenie fyziologickým aj symbolickým súvislostiam nám umožňuje vnímať výživu nielen biologicky, ale aj v širšom kontexte hlbinnej somatiky.

10/12/2025

V dnešnom príspevku sa venujem problematike bunkových solí a lekárskej astrológie. Celý článok je dostupný v skupine Hlbinná homeopatia na Facebooku, kam vás zároveň pozývam.

BUNKOVÉ SOLI A HLBINNÁ SOMATIKA

V hlbinnej somatike skúmam vzájomné prepojenie medzi planétami, zverokruhom a stavom ľudského zdravia.
Základom je staroveký princíp mikrokozmu v makrokozme. Každá telesná funkcia či orgán je pod symbolickou vládou špecifického archetypu. Energie, ktoré sa nemôžu voľne prejavovať, majú sklon sa somatizovať.

PLANETÁRNE SOLI
V tradičnom systéme Schüsslerových solí, ktorý som predstavil v predchádzajúcom príspevku, sa každému znameniu zverokruhu priraďuje jedna bunková soľ.
V hlbinnej somatike zohľadňujem planetárno-somatický model. Za nositeľov bunkových solí považujem planéty. Znamenia iba modifikujú spôsob planetárnej reakcie a domy určujú miesto, kde sa deficit soli prejaví.
Ak sú v horoskope poškodené planéty, telo vykazuje náchylnosť k chybnému spracovaniu príslušných solí, čo sa prejaví patológiou v orgánoch. Doplnením bunkových solí v súlade s archetypovými dispozíciami človeka sa choroba lieči na jej hlbšej úrovni.

MARS - BARAN - 1. DOM
Mars riadi akútnu reakciu tela, zápal, mobilizáciu obrany a okysličovanie krvi. Je nositeľom rýchlej energie a cieleného zásahu proti stresorom. Súvisí so soľou FERRUM PHOSPHORICUM.
Baran reaguje impulzívne, horúco, zápalovo. Na biochemickej úrovni zrýchľuje metabolizmus, čo vedie k prudkej spotrebe minerálov a prekysleniu.
Prvý dom ovláda hlavu, mozog, tvár, hornú čeľusť, horné zuboradie, jazyk, žalúdočné kyseliny, artérie, kostrové svaly, dreň nadobličiek - adrenalín, sympatikus, testosterón.

Richard Wagner - Hlbinná homeopatia

11/01/2026

05/01/2026

23/12/2025

14/12/2025

10/12/2025

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category