20/01/2026
Moja najobľúbenejšia činnosť je lyžovanie.
Naučila som sa lyžovať sama. Začiatky boli ťažké – lyžovala som s lyžiarmi, nejako som sa zošmýkala dolu svahom a všetko ma bolelo, z prvej lyžovačky som mala svalovicu na krku! :-) lebo som sa chcela za každú cenu udržať na tom kotúči, už som zabudla ako sa to volá. Žila som si vo svojom svete kde boli pekné aj tie náročnejšie chvíle. Napriek tomu som lyžovanie zbožňovala. Vždy som sa tešila na týždeň v Alpách, na nové miesta a nádherné zimné hory.
O niekoľko rokov ma medzi seba prijala lyžiarska skupinka. Naučili ma lyžovať tak, že to už nebolo také namáhavé 🙂 A som za to veľmi vďačná. Tu je dôkaz toho, že keď niečo chceme vesmír to zariadi - ale nesmieme na to tlačiť. Len si zaželať a nechať tak, ono to príde.
A celé to začalo vetou:
„Počuj, teba musia strašne bolieť nohy.“ 🙂
Teraz ma síce bolia, ale úplne iné svaly ako predtým.
Dlho som rozmýšľala, prečo mám lyžovanie tak rada. Nevedela som to pomenovať.
Dnes už viem.
Keď lyžujem, vypnem celý svet.
Nič iné neexistuje – len špičky lyží, dych, sústredenie, ticho.
Len ja a PRÍTOMNÝ OKAMIH. V ostatných rokoch aj tlkot srdca, no čo už, roky idú. 🙂
Toľko spomínané TU a TERAZ.
Predtým som vôbec netušila, aké je to dôležité. Dnes viem, že práve v prítomnosti sa deje to najpodstatnejšie – uvoľnenie tela, upokojenie mysle a návrat k sebe.
Nedávno som si spomenula na slová môjho bývalého kolegu:
„Čo robíš najradšej?“
„Lyžujem.“
„Tak to rob.“
Vtedy mi to neprišlo ako hlboká myšlienka.
Dnes ju vnímam úplne inak.
V terapiách sa veľmi často stretávam s ľuďmi, ktorí žijú v neustálom napätí. Myšlienkami sú buď v minulosti, alebo v budúcnosti. Telo je preťažené, dych plytký, myseľ neustále v pohotovosti.
A pritom práve schopnosť byť TU A TERAZ je základom zdravia aj vnútornej pohody.
Lyžovanie ma to naučilo prirodzene.
V terapiách k tomu ľudí sprevádzam vedome.
Učíme sa znova vnímať telo, jeho signály, dych, prítomný okamih. Nie preto, aby sme „fungovali lepšie“, ale aby sme žili viac – s ľahkosťou, radosťou a vnútorným pokojom.
Často si myslíme, že na veci, ktoré nás napĺňajú, nemáme čas. Ale pravda je, že práve tie nám dávajú energiu, zdravie a rovnováhu.
Nie je to luxus. Je to základná potreba.
A možno je dobré si občas položiť otázku:
Keď sa raz obzriem späť, bude na čo spomínať?
Bude tam úsmev, pocit radosti a vedomie, že som život nielen prežila, ale naozaj žila?
Aj o tom sú moje terapie.
O návrate k sebe.
K telu.
K prítomnému okamihu.
K životu, ktorý má zmysel – niekedy tichý, niekedy radostný, ale vždy náš.
👉 Čo je tá činnosť, pri ktorej sa vám svet na chvíľu zastaví a zostane len prítomný okamih?
A tu moje terapie a web v novom šate 🙂
https://www.terapiamasaz.sk/
