Hipoterapie DUŠIČKA

30/08/2025

Naše sobotné hipoterapie ☺️
Hipoterapia, je liečba s pomocou koňa, je to komplexné pôsobenie týchto úžasných tvorov🐎, niekedy preváži fyzická stránka terapie, niekedy psychická, ako je to práve treba. 🙏

Čo vidíme pri pravidelnej hipoterapii? Napríklad posilnenie tela, zlepšenie jemnej motoriky ale aj rozvoj komunikácie, psychická pohoda.🍀

29/08/2025

Lukáško & Sonička🤍💙

Lukáško a jeho verná liečiteľka Sonička 🐴 Už päť rokov lieči Lukáška aj tento úžasní koník ❤️🥰 Rastie tak rýchlo na jej chrbáte, pred štyrmi rokmi ako som ich fotila tak taký malý chrústik bol Lukáško na jej chrbáte a dnes pri fotení veľký chlapec 🫣😘
Ďakujeme nie len Soničke, ale aj užasním manželom Balogovím, ktorí pomáhajú detičkám hypoterapiou a založili občianske združenie Dušička a fyzioterapeutke Janke, ktorá už niekoľko rokov Lukáška posúva vpred 💪🥰
Samozrejme ani dnes sa nám nechcelo ísť dole a s plačom sme sa lúčili 😀🐎

29/08/2025

✨Každý máme k životu svoj vlastný prístup.
Niekto nás zaňho bude kritizovať, iní obdivovať. Niekto bude po nás hádzať kamene a niekto nás bude vítať s láskavým objatím. Niekto nás bude chcieť možno prebodnúť pohľadom a niekto sa nebude vedieť dočkať, kým prídeme bližšie. Niekto na nás bude zlý a niekto nám pomôže skôr ako samy zistíme, že pomoc potrebujeme.

Čoho je to vizitka? Prečo toľko zlosti na náš účet? Prečo rôzne reakcie, keď pristupujeme ku veciam, ľudom veľmi podobne? Keď o nič nejde, keď len sme. Keď len fungujeme vo vlastnom svete. Keď nechceme nikomu nič zlé…

Niekedy možno zistíme, čo je za tým, možno omylom, možno cielene. Niekedy nám to dôjde samým.. Kedy však? Možno to bude o rok, možno o tri, čas však nehrá úlohu. Niektoré veci dokážeme pochopiť, nie časom, ale okolnosťami, udalosťami - to keď sa zrazu ocitneme na druhej strane, v koži toho druhého. Keď možno vďaka rozhovorom tam môžeme trošku nahliadnuť, ale skutočne pochopenie prichádza až vtedy, keď sa tam ocitneme.. Keď to zažijeme so všetkým čo to obnáša.

Prečo teda tie negatívne reakcie na nás? Možno sme svojím pôsobením zasiahli hodnoty. Hodnoty človeka, ktoré sú pre neho dôležité. Môže to byť čokoľvek. Môže to byť pre nás nezmyselné, ale pre druhého človeka kus jeho sveta. Mohli sme pripomenúť správanie niekoho celkom iného. Mohli sme použiť slová, ktoré pre nás majú iný význam - slová, ktoré nesú inú hodnotu. Môže to byť úplne čokoľvek. A možno na to neprídeme. Nevedno, či si vôbec daný človek uvedomuje, či sa vôbec zamýšľa nad tým, ako sa správa k ostatným. Možno je to práve jeho svet a pre neho je to tak v poriadku. Čo však je dôležité? Nájsť cestu. Cestu ako spoločne prejsť cez veci, ktoré musíme prejsť spoločne. Možno nedokážeme zmeniť správanie druhých, ale môžeme si zvoliť ako zareagujeme. Či sa dáme vtiahnuť do bitky, alebo sa s nádychom povznesieme nad situáciu.

✨Totižto, nie je to len o nás, o tom ako k ľudom pristupujeme, je to o oboch stranách. O dynamike, o osobnostiach, o podnetoch a ich reakciách.

Čo s tým? Máte nejaké návrhy? Aké máte vy prístupy k životu?

Text: Ivka
Foto: Dušanka

22/08/2025

✨Kto píše o ľahkých časoch? Málokto... Prečo? Občas totižto zabúdame, koľko toho máme, čo náš život robí jednoduchším. Sú také nenápadné, také, že ich vnímame ako samozrejmé... Napríklad – uvedomujeme si, aká vzácna je pitná voda? Znie to ako klišé, máme jej dostatok... Mať však pitnú vodu doma a v podstate v neobmedzenom množstve je veľká vzácnosť... no necítime to, až pokým ju neprestaneme mať. A rovnako tak je to so všetkým, čo v každom dni máme. Či je to už len nejaký dopravný prostriedok, čo nám umožňuje dopraviť sa na miesta, kde potrebujeme. Dostupný obchod otvorený aj v čase, keď nie sme v práci, či ľudia, ktorí sú súčasťou nášho života. Možno je to milý autobusár, ktorý vie, ako zlepšiť náladu. Sused, ktorý má vždy zásobu toho, čo chýba, alebo sú to naši príbuzní, rodina, priatelia...

O ľahkých časoch nepíšeme, pretože vtedy len sme. Je nám dobre. Usmievame sa alebo len tak vegetíme. Sme spokojní. Zato tie časy ťažké nás nútia premýšľať. Nedajú nám spať, občas ani poriadne dýchať.
Čo sa to vlastne stalo? Kde som spravil/a chybu? Čo som mohol/a spraviť lepšie? Čo sa mám naučiť?

Tento čas bolí, veľmi. Ale svojím spôsobom je to super. Lebo je tam tá sila, čo nás núti pohnúť sa vpred. Vymaniť sa z bolesti, trápenia. Občas nás napadnú bláznovstvá, občas nás prepadne celá škála pocitov. Áno, občas sú emócie tak silné, že zatieňujú našu myseľ. Možno ju zatienia tak, že nevidíme ani len na dvere, nieto na kľučku... Sme v kruhu nekonečných myšlienok vo vlastnom trápení. No v momente, ako si to uvedomíme, dostávame šancu. Šancu na nový začiatok. Začať odznova – silnejší, skúsenejší, poučený. Už len nebáť sa ísť... Keď to bolí, znamená to, že rastieme. Keď cvičíme svaly, rastú svaly. Keď to bolí vo vnútri, rastie duša.

✨Majme v každom dni silu čerpať z temnoty. Cítiť vďačnosť za každú svalovicu, bolesť, lekciu čo nám prináša motiváciu bojovať. Veď vieme, nezáleží na tom, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme.✨

Keď nás postretnú ťažšie dni:
Čo viem vyťažiť zo svojho trápenia? Kde môžem rásť?

Text: Ivka
Foto: Miška

15/08/2025

✨Spomínate si na minulo piatkové zamyslenie? V ten onen deň ku mne prišiel zajac ešte dva krát. Náš kocúr priniesol ráno uloveného zajaca. Podotýkam, že kocúr má 3 kilá a zajac nebol práve najmenší. Druhý krát mi zase zajac poľný pri prechádzke v lesíku pri farme doslova vyskočil spod nôh. Aké prekvapenie, opäť toto rýchle zvieratko.

 Tak som sa rozhodla preskúmať toto posolstvo v stelesnení zajaca ako symbolu. Indiáni hovoria o zvieratách ako o sprievodcoch. Tých, ktorí nám môžu pomôcť nájsť harmóniu a rovnováhu. Zajace sú zdrojom uzdravovania, poznania a čerpania sily. Tiež nám pomáhajú pri pochopení a riešení vzťahov i zložitých životných situácií.

 Tento indiánsky príbeh je spojený so strachom. Bol raz zajac, ktorý stretol čarodejnicu v lese. Chcela zajacovi pomôcť, aby sa necítil sám, a tak ho začala ochraňovať. Keď bol zajac smädný, vyčarovala mu vodu, alebo mrkvu ak prišiel hlad. Vždy si poživeň vzal, no nepoďakoval. Raz sa zajac rozbehol, zakopol a dolámal sa. Bol viac neživý, ako živý. Čarodejnica svojho priateľa vyliečila, no ten vyskočil a zmizol v lese. 

"Zajačik, prečo sa mi vyhýbaš, schovávaš sa predo mnou?" pýtala sa ho čarodejnica. Kričal po nej, nech sa nepribližuje. "Bojím sa ťa, bojím sa tvojich kúziel, dúfam, že ťa už nikdy neuvidím", odpovedal zajac. Myslel si, že kvôli nej trpel už dosť, už sa nechcel priateliť. 

Čarodejnica sa zarmútila obvineniam, nahnevala sa jeho nevďaku, no i slza sa zaleskla v jej oku.  "Pretože sme boli kedysi priateľmi, zdieľali sme medicíny, hoci by som ťa mohla zničiť, neurobím to. Ale budeš odsúdený na večný strach a už navždy budeš utekať. A tie krásne medicíny, ktoré nás spojovali, sú odteraz zničené."

Od tých čias celý zajacov rod bol odsúdený na večný útek za čo dostali pomenovanie Privolávači Strachu. A s obavami rastie strach, strach prilákava predátorov, predátori naháňajú. 

A keď raz začnete utekať, ťažko sa zastaviť, otočiť a čeliť... čomukoľvek.

✨My ako ľudia sa obávame tragédií, chorôb, nešťastia, osamelosti...

A tým si priťahujeme do života lekcie a strachy, ktorým máme čeliť. 

✨Skúsime si ich pomenovať, aby stratili svoju moc? Precítiť ich?

 
Text: Dušička
Foto: Braňo

13/08/2025

Lukáško 🍀❤️

08/08/2025

✨Čo je to dosť? Kde je ta miera, kedy už stačí? Či už nám, iným alebo niečomu.
Ako zistíme, kedy je už priveľa? Je to veľmi ťažké odhadnúť. Často to, čo je pre nás dosť, je pre niekoho len začiatok. No je veľmi dôležité odhadnúť a sledovať, kde je tá naša hranica.

Koľko financií stačí na zabezpečenie kvalitného života? Koľko vody stačí na zaliatie kvetov? Koľko jedla stačí na zasýtenie hladného žalúdka? Alebo koľko počinov s ktorými nesúhlasíme, dokážeme ustáť?

✨Je na každom z nás, kde si tú hranicu dáme. Či bude pevná, alebo s ňou budeme hýbať.
Raz som počula na prednáške otázku: "Koľko zajacov sa zmestí do jedného okna?" No viete...záleží do akého. Každé okno je inak veľké a každý zajac je iný.
Ráno vstanete a zakopnete si palec, potom Vám vypadne pohár z ruky. Po ceste do práce zmeškáte autobus, do toho začne pršať. Po práci idete na nákup a je vypredané pečivo. Večer prídete unavení a zistíte, že netečie teplá voda - toto sú tie zajace.

✨Aké veľké je to Vaše okno? Koľko zajacov sa tam zmestí?

Text: Pavlína Fialová
Foto: Branislav Bednár

02/08/2025

🌲✨ Druhý vstup do Čarovného lesa sa blíži! ✨🌲
Náš letný tábor pokračuje druhým turnusom a dobrodružstvá ešte zďaleka nekončia! 🧙‍♂️🦄

🔹Hry na podporu spolupráce a rozvoja myslenia
🔹Ekológia hravou formou
🔹Základy starostlivosti o kone

🕗Každý deň od 8:00 - 16:00

📩 Posledné miesta čakajú – prihláste svoje dieťa vyplnením prihlášky tu:

https://docs.google.com/forms/d/1pTyp-vSU_32IcPQk3A2-2W1ql5ZP32l0yBoC62Z7TQ4/edit?usp=drivesdk&ouid=113705342630654110076&chromeless=1

Cena tábora je 240€ vrátane stravy.

My sa už nevieme dočkať, letný Čarovný les volá. ✨🐴

Pomáhame deťom aj dospelým nachádzať silu a radosť prostredníctvom hipoterapie. 🐴💛
🌟 Jazdecká škola • Enviro krúžky • Terapie s koňmi
Podporte nás:
👉 hipoterapiedusicka.sk/2-percenta
👉https://hipoterapiedusicka.darujme.sk/podpor-nase-zdruzenie/

01/08/2025

Tvorba a dosadzovanie vlastných príbehov do reality. Je to v poriadku. Pokiaľ ide o hru, detské hry, rozvíjanie fantázie pre to, aby sme mali dobré pocity a vedeli oceniť to, že život ako prebieha, je vlastne neustála dejová zmena. To je v poriadku, lebo to je tiež život.

✨Dobré pocity, vieru v pekné konce, pokoj, to tiež prináša pozitívne vibrácie. Na planéte, kde by sme žili ako Malý princ, by to bolo zaujímavé vidieť, keby žijú ľudia vedľa seba, no každý by bol na akejsi svojej mini planétke. Úplne sám, každý z nás, obklopený zopár vecami, či inou bytosťou vo vlastných vibráciách, či ničím. Niektoré planétky by žiarili, iné by boli zhasnuté, či rozhodli sa zmeniť a premenili sa na kométu, tak ako hviezdy na oblohe. Prinášalo by to samozrejme rôzne situácie a zamyslenia na tému, o čom je život, a ako ho v rámci zmysla vyplniť. Pátrať, čo kdesi v sebe má ten ktorý človiečik, že ako to podľa neho je. Že si vraví v jadre seba, že: "život je ..."(Doplňte si každý sám). Či už to znamená neustále hľadanie pekných motívov, alebo naopak strádanie, či očakávanie zlých úmyslov od druhých. Či by sme pri zažínaní mysleli aj na existenciu iných miniplanétiek. Či by sme naše tlmené svetlo brali rovnako, ako tlmené svetlá z iných miniplanét, možno ako odkaz pre iné svetielka, alebo len chceli tlmeným žiarením dosiahnuť to, aby okolo nočnej žiary nášho domova tancovalo menej nočných motýľov, bažiacich po svetle.

✨Je to na nás, na každom z nás, ako si nastavíme vnútri seba, kým sme. Či z jadierka vyklíči rastlinka dobromilka, súcitník alebo utrpenie. Či máme radšej tlmené svetlo, alebo silnú žiaru na nočnú cestu okolo našej vlastnej planétky. A aké budú naše miniplanétky, či súhvezdia ak sa pripojíme k iným? To už je iný príbeh. Pekný večer a nezabudnite zažnúť. Alebo zhasnúť u vás doma :)

Text: Duška Baloghová
Foto: Kika Vitekova

25/07/2025

Priateľstvo. Čo to vlastne je? Vníma ho každý rovnako?

Priateľstvo je to...

Keď v noci sadneme do auta a ideme kamkoľvek, aby sme pomohli. Keď v prípade núdze dvíhame telefón a riešime, čo je nevyhnutné. Keď sa tešíme, že nám príde správa a hľadáme v spoločný dátum, aj keď je toho neskutočne veľa... Vždy sa však nájde aspoň kúsok času byť spolu. Spolu sa smiať na veciach, ktorým rozumieme len my. Keď stačí slovo či pohľad a vieme, čo je vo veci. Smiať sa tak veľmi a často až máme svalovicu na bruchu.

Užívať si spoločný čas. Keď vieme, že by sme mohli stáť aj uprostred pustatiny, no spolu by sme si to užívali. Šliapaním h**e strmým kopcom spoločne nadávali, pri krivde spoločne neznášali celý svet. Keď vieme, že môžeme byť sami sebou a rozprávať o čomkoľvek. Keď vieme, že príde úprimná spätná väzba, ktorá nám pomôže na našej ceste.Keď ten spoločný čas je tak vzácny, debaty nekonečné a hodiny nám nestačia.

✨Keď nezáleží, koľko kilometrov nás delí… To, keď sa raz staneme priateľmi, zostávame nimi navždy. Keby sme sa nevideli rok, či 10, stále je to To priateľstvo. Ako ľudia sme iní, no to, čo sme spolu zažili, nám už nikto nikdy nezoberie. Stále je to To isté priateľstvo – také, aké sme ho spolu vybudovali, také, aké sme ho zanechali. Len sme trochu zostarli, možno podrástli, dozreli a narobili pár chýb. Možno sa už nikdy nestretneme, ale pravda je taká, kto si raz nájde miesto v našom srdci, stáva sa našou súčasťou - to už nemôžeme stratiť.

🤍Priateľstvo je veľmi vzácne. Mať dobrého priateľa je ako mať poklad, ktorého hodnota sa nedá vyčísliť. Priateľ je tu, keď sa tešíme, ale aj vtedy, keď to bolí. Kolegovia odchádzajú, partneri sa menia, no priatelia zostávajú. Podporujú nás v tom, čo nás baví a dáva nášmu životu zmysel a aj keď vedia o nás celú pravdu, neodsudzujú nás. Majú nás radi takých, akí sme – so všetkými chybami i nedostatkami. Sme tu pre seba za každých okolností. Ich lásku cítime v každom jednom objatí. Nemusíme sa s nimi hádať, pretože vieme nájsť spoločnú cestu. Jednoducho len sme jeden pre druhého, a pritom si žijeme vlastné životy.

ČO PRIATEĽSTVO ZNAMENÁ PRE TEBA?

Text a foto: Ivka Mravcová

18/07/2025

🎒Každý z nás nesie na svojich pleciach náklad, bremeno, kríž. Mám na mysli batoh starostí, ktorý síce ostatní vidia, ale netušia, akú má váhu, ako dlho ho nesieme. A tak sa snažíme o tom rozprávať a niekedy nám je ponúknutá pomoc. Inokedy nám je priložené, pretože batoh sa javí veľmi kvalitný. Nie vždy to tak je, občas je opak pravdou. A tak len skúšame odovzdať vlastnú interpretáciu, svoj pohľad na problém, pravdu ktorú vidíme svojimi očami.

Vždy, keď vyslovím slová opisujúce niečo, čo ma trápi a pociťujem obavy už len z toho, že to mám vysloviť, tak je to akoby som vybrala z batohu kamienok. Iba jeden kamienok, no batoh je zrazu ľahší. Pravda, ktorej sme ochotní čeliť, nás oslobodí. Skôr, či neskôr.

Autenticita vie prekvapiť, ale aj zabolieť. Prekvapiť tých, čo nevedia rozlíšiť, že to, čo cítime a to, čo sa odohráva možu byť dve odlišné veci. Zabolieť tých, ktorí to vnímajú inak, prípadne musia čeliť zmene. Zmena vyvoláva strach, zmena može vyvolať stres, zmena môže vyvolať očakávania. Každá zmena vyvoláva zmenu, chápania aj správania, nás aj tých druhých. Interakcie medzi ľuďmi prinášajú spätnú väzbu. Pre niekoho typu: "toto je utrpenie, prečo mi druhý ubližujú iným názorom?" Alebo naopak: "nemám právo povedať svoj názor iným?"
Keď som ovplyvňovaný názormi okolia, ruksak je ťažší, rozhodovanie zložitejšie. Prečo sa zle cítim, keď to iba chcem inak? Cítim obavy, ale aj verím, že to zvládnem a pomôže mi to čeliť ďalším výzvam. A možno to nebude pochopené a akceptované, ale ruksak bude zrazu ľahší na ceste skutočným svetom.

✨Skutočné pocity od druhých, prostredníctvom druhých a darovaním nás druhým. Skutočné autentické žitie, bytie bez príkras no v čistej nahote. A to je to, čo nás robí ľuďmi.

Ako to vnímate vy?

Text: Duška Baloghová
Foto: Domi