15/03/2026
V piatok mi volal jeden z vás. “Pán Šebo, vyskakujú mi tie vaše videá a zdáte sa mi akýsi povedomý.. Nebol ste asi 25 rokov dozadu na vojenčine v Martine?”
“Bol”, odvetil som tušiac, že to bude asi niektorý z chalanov, s ktorými som si to tam odkrúcal.
Keď povedal meno, tak som to hodil do fb vyhľadávania. V momente ako som uvidel jeho profilovku, sa mi vybavilo niečo ako charakter toho človeka.
Nepamätal som odkiaľ bol ani žiadne iné formality.
No bol som prekvapený ako presne som si pamätal miernosť jeho povahy. A to ako dobre na mňa pôsobila jeho prítomnosť.
—-
Zase raz sa mi potvrdilo, že v kvalite vzťahov nehrajú v hlavných úlohách kariérne úspechy, schopnosť argumentovať, inteligencia, či to z akej rodiny pochádzate. To, na čom vzťahy stoja je, ako sa ľudia cítia vo vašej prítomnosti.
—-
Toto mi preletelo hlavou ako som sa večer zahľadel na ešte stále zasnenžený fatranský Kriváň.
Pre 25 rokmi som naň o takomto čase hľadieval z opačnej strany. Spoza múru martinských kasární. Snívajúc o slobode.
Dnes už viem, že skutočná sloboda na mňa nečakala niekde tam vonku. Je nám vždy na dosah.
Len nie je také jednoduché sa pre ňu skutočne rozhodnúť.
Pokojný večer priatelia💚
