05/05/2026
—- Prečo človek slabne? —-
Slabnutie nie je vždy len „normálny prejav veku“.
Často ide o postupnú stratu svalovej hmoty, svalovej sily a svalovej funkcie — stav, ktorý sa nazýva sarkopénia. Znamená to, že svaly sa zmenšujú, slabnú a horšie plnia svoju úlohu pri vstávaní, chôdzi, rovnováhe či bežných denných aktivitách. Odborná publikácia Vrbová, Koller a Payer opisuje sarkopéniu ako progresívnu a generalizovanú stratu svalovej hmoty, sily a funkcie, ktorá sprevádza starnutie aj viaceré chronické ochorenia.
Zaujímavé je, že človek pri tom nemusí výrazne schudnúť. Hmotnosť môže zostať podobná, ale zloženie tela sa mení: ubúda svalová hmota a pribúda tukové alebo väzivové tkanivo. Práve preto môže mať pacient na váhe stále rovnaké číslo, no cíti sa slabší, pomalší a menej stabilný. Tento stav sa niekedy spája aj so sarkopenickou obezitou, pri ktorej človek stráca svaly, ale zároveň má nadbytok viscerálneho tuku.
Svaly začíname prirodzene strácať oveľa skôr, ako si väčšina ľudí myslí. Podľa uvedenej publikácie sa hmotnosť kostrového svalu s pribúdajúcim vekom znižuje približne o 0,1 až 0,5 % ročne, pričom tento proces sa začína už po 30. roku života a výraznejšie sa zrýchľuje po 65. roku. Sarkopénia sa vyskytuje približne u 5 – 13 % ľudí vo veku 60 – 70 rokov a u ľudí nad 80 rokov môže postihovať až 11 – 50 % populácie, podľa spôsobu merania.
Typickým prejavom nie je len pocit slabosti.
Človek si môže všimnúť, že pomalšie chodí, horšie vstáva zo stoličky, ľahšie sa unaví, má neistotu pri chôdzi alebo častejšie zakopáva. V medicíne sa svalová funkcia dá hodnotiť aj jednoduchými testami — napríklad rýchlosťou chôdze, schopnosťou udržať rovnováhu alebo časom potrebným na päťnásobné postavenie sa zo stoličky. Ak tento pohyb trvá dlhšie ako približne 13 sekúnd, môže to byť signál zhoršenej svalovej funkcie.
Sarkopénia nemusí vzniknúť iba zo starnutia.
Môže ju urýchliť dlhodobé sedenie, pokoj na lôžku, nízky príjem bielkovín, nechutenstvo, chronický zápal, ochorenia srdca, pľúc, obličiek, pečene, nádorové ochorenia alebo obdobie po hospitalizácii. Publikácia zdôrazňuje, že ide o multifaktoriálny proces, pri ktorom zohráva úlohu fyzická neaktivita, zápal, oxidačný stres, hormonálne zmeny, porucha výživy aj narušená rovnováha medzi tvorbou a rozpadom svalových bielkovín.
Dobrou správou je, že sval je živé tkanivo a vie reagovať na správny podnet. Najdôležitejšia je pravidelná primeraná fyzická aktivita, najmä odporové alebo silové cvičenie, ktoré môže byť prispôsobené veku a zdravotnému stavu. Pomáha aj dostatočný príjem energie a bielkovín, vitamín D pri jeho nedostatku, pravidelné stravovanie, rehabilitácia a liečba ochorení, ktoré človeku bránia v pohybe.
Preto slabnutie netreba brať ako samozrejmosť.
Ak človek cíti, že stráca silu, horšie vstáva, spomaľuje sa mu chôdza alebo sa bojí pádov, je vhodné poradiť sa s lekárom alebo fyzioterapeutom. Včasné rozpoznanie sarkopénie môže pomôcť udržať samostatnosť, znížiť riziko pádov a zlepšiť kvalitu života.
——————————————-
Jednoduché pravidlo:
Nie je dôležité iba to, koľko človek váži. Dôležité je, koľko má funkčných svalov — a či mu ešte bezpečne slúžia v každodennom živote.
——————————————-
Na vekom zhoršujúcu sa slabosť však už máme riešenie, ktoré sme začali ako prvé zdravotnícke pracovisko na Slovensku využívať pred niekoľkými rokmi na Slovensku.
Úspešne ho využívame nielen u starších pacientov, ale aj u pacientov po cievnej mozgovej príhode, úrazoch s nútenou fixáciou alebo odľahčovaním končatín, ale aj u pacientov so sklerózou multiplex, či u pacientov po onkologickej liečbe. Viac informácii viete získať u našich lekárov a fyzioterapeutov.
www.rehacentrum.info
