17/04/2026
V Adore sa deti liečia nielen špeciálnymi terapiami, ale aj láskou. Na každé dieťa, na každú rodinku sa vždy teším. A keby som nemala s radosťou chodiť do práce, tak ani nevstanem z postele.
Neviem si predstaviť, že by som pracovala vo veľkom centre, kde mi pridelia deti bez kontextu, bez nadväznosti v jednotlivých blokoch terapie, bez pravidelnej kontinuity. Lebo zaradiť dieťa do terapie len preto, že práve teraz mám voľné miesto, je dosť nezodpovedné. Hlavne ak sú to deti v intenzívnych tréningoch. Ale to by som vám musela písať o tréningových krivkách, svalových enzýmoch či o devastačných účinkoch intenzívnej terapie pri niektorých genetických diagnózach. Možno si niekedy o tom povieme viac na špeciálnom seminári, kde sa ma budete môcť pýtať.
Teraz radšej pochválim Samka, lebo robí pokroky aj za tých pár hodín terapie. Pracujeme na lepšom prepájaní mozgových hemisfér a koordinácii pohybu.
A Vivienka, to je neuveriteľne snaživé dieťa. Aj tie najťažšie cviky zvláda bez protestu. Akoby sa nám pod rukami pomaly prebúdzala do života. Teším sa.
A naša Maruška, to je viditeľný zázrak. Ako keď sa pred očami rozvíja film, v ktorom na začiatku nepovedala ani slovo mama, dokonca na nás ani nepozrela a dnes je to milé, usmiate a komunikatívne dievčatko, ktoré vydrží aj náročné cvičenia, aj učenie sa na špeciálnej klávesnici. Mám z nej veľkú radosť.
Ešte som stihla trošku uvoľniť nôžky a rozosmiať jednèho krásneho, malého blonďáčika a verím, že budeme môcť zasa skoro pokračovať. Sľúbila som mu, že ho naučím pískať na píšťalke.
Týždeň je úspešne za nami a od pondelka bude Adora zasa na Ukrajine. Plánujem cestu do Charkova. Po návrate sa na vás všetkých v Adore zasa teším.