13/02/2026
Dnes sme mali posledný deň v škole.
Pred nami už „LEN“ štátnice a obhajoba bakalárskej práce.
4 roky štúdia popri práci, kurzoch, kongresoch a skúškach na fyzio škole… dalo to riadne zabrať. A keďže si tradične nechávam niektoré veci na poslednú chvíľu, do júna to ešte bude pekná jazda 😅
A prečo som sa vlastne rozhodla študovať odbor Veterinárna sestra na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie?
K svojej práci fyzioterapeuta to oficiálne nepotrebujem. Stačila by mi profesná kvalifikácia (Ministerstvo zemědělství ČR) a certifikácia CSART (Certified Small Animal Rehabilitation Therapist).
Ale ja som chcela viac.
Nechcela som rozumieť len pohybovému aparátu – svalom, šľachám, väzom či fasciám. Chcela som rozumieť celému telu. Pochopiť súvislosti. Vedieť, čo sa deje „pod povrchom“. A vedieť pomôcť kvalitnejšie.
Študijný plán bol postavený tak, aby sme zviera poznali komplexne – podobne ako veterinári, len v jednoduchšej verzii. Okrem anatómie sme sa prelúskali fyziológiou, patologickou fyziológiou aj patológiou, mali sme farmakológiu, anestéziu a analgéziu. Prešli sme zobrazovacie metódy, polohovanie, prípravu pacienta aj prácu na klinike.
Posledný rok nám to všetko krásne prepojili – učili sme sa pristupovať k ambulantnému, hospitalizovanému aj akútnemu pacientovi. A to nielen k psom a mačkám, ale aj ku koňom, vtákom, exotom či malým hlodavcom.
Absolvovali sme množstvo povinnej praxe – na vybraných klinikách, na univerzitnej klinike malých zvierat aj na klinike koní.
Zo štúdia som si vzala všetko, čo k svojej práci potrebujem. A ani na sekundu neľutujem, že som sa na túto cestu dala.
Dnes sa na každého pacienta pozerám úplne inými očami ako po skončení fyzio školy.
A presne o to mi išlo 🤍