Psyché Balance, Franckova 8, Kosice (2026)

25/01/2026

🧠 Včasná identifikácia neurovývinových rizík je kľúčová

V predchádzajúcich príspevkoch sme sa venovali varovným signálom vo vývine detí v jednotlivých vývinových obdobiach, od raného detstva až po dospievanie. Spoločným menovateľom týchto prejavov je nezrelosť alebo dysregulácia nervového systému v citlivých fázach vývinu.

Vývin centrálnej nervovej sústavy prebieha v časovo ohraničených obdobiach zvýšenej plasticity mozgu.
Ak sa v ranom detstve objavia pretrvávajúce odchýlky v psychomotorickom, rečovom alebo emočno-regulačnom vývine, ide často o prejav narušenej neurovývinovej integrácie, nie o prechodnú „vývinovú zvláštnosť“.

Z neuropsychologického hľadiska platí, že:
•včasné odborné posúdenie umožňuje presnejšie zhodnotenie neurovývinovej zrelosti,
• skorá intervencia cielene podporuje dozrievanie regulačných okruhov centrálnej nervovej sústavy,
• neliečené vývinové riziká majú tendenciu reorganizovať sa do komplexnejších ťažkostí v neskoršom školskom, emočnom a vzťahovom fungovaní.

📍 Psyché Balance – Zameriavame sa na odborné posúdenie neurovývinového profilu detí už v ranom veku a na podporu ich emočnej a regulačnej stability.

Ak sa vás niektoré z opísaných varovných signálov týkajú, odborná konzultácia v citlivom období vývinu má zásadný preventívny význam.

22/01/2026

🧠 Včasné varovné signály v dospievaní (12 – 19 rokov)
Dospievanie patrí medzi najintenzívnejšie neurovývinové obdobia v živote človeka. Mozog prechádza rozsiahlym preusporiadaním – porovnateľným s raným detstvom – no už v kontexte tlaku na výkon, identitu a budúcnosť. Z neuropsychologického hľadiska ide o čas, keď emocionálne okruhy fungujú na maximum, zatiaľ čo brzdné a integračné mechanizmy ešte dozrievajú.
Zároveň sa očakáva vysoký výkon, samostatnosť a rozhodovanie.
➡️ Táto kombinácia robí z dospievania najzraniteľnejšie obdobie pre vznik psychických ťažkostí.

🔴 Rizikovejšie varovné signály, ktoré si všímať
🧩 Regulácia nervového systému
• dlhodobé preťaženie bez návratu do rovnováhy
• časté prepínanie medzi extrémnou aktiváciou a útlmom
• výrazná únava aj po oddychu
• znížená schopnosť „cítiť“ vlastné telo (odpojenie, otupenosť)
➡️ Môže ísť o chronickú dysreguláciu autonómneho nervového systému.

🔹 Emočné a afektívne riziká
• intenzívne emočné výkyvy s narušením fungovania
• dlhodobá anhedónia (neschopnosť prežívať radosť)
• pretrvávajúce pocity prázdnoty, viny, beznádeje, hanby,zlyhania
➡️ Emočný mozog je vysoko aktivovaný, regulačné okruhy nedostatočné.

🔹 Správanie ako coping (varovné formy)
• sebapoškodzovanie (aj „skryté“)
• únikové správanie (nadmerné online prostredie, izolácia)
• experimentovanie s návykovými látkami ako forma regulácie
• extrémne správanie (kontrola, perfekcionizmus, chaos)
➡️ Správanie slúži na znižovanie vnútorného napätia, nie na provokáciu.

🔹 Vzťahy a sociálne fungovanie
• extrémna citlivosť na odmietnutie
• chaotické alebo intenzívne vzťahy
• náhla sociálna izolácia

🔹 Výkon a realita
• náhly prepad školského fungovania
• vyhýbanie sa zodpovednosti spojené s úzkosťou až paralýzou
• školské kolapsy aj vo vyššom veku

💬 Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc
Ak ťažkosti pretrvávajú, zintenzívňujú sa, výrazne narúšajú každodenné fungovanie dieťaťa alebo máte pocit, že sa s dieťaťom vzťahovo vzďaľujete.

19/01/2026

🧠 Včasné varovné signály u detí v školskom veku (6 – 12 rokov)

Nástup do školy výrazne zvyšuje nároky na pozornosť, výdrž, sebareguláciu, výkon a zvládanie stresu. Dieťa, ktorého nervový systém ešte nie je dostatočne zrelý, môže začať zlyhávať práve v školskom prostredí – často bez toho, aby bol problém zjavný v predchádzajúcich rokoch.

🔹Signály nezrelosti centrálnej nervovej sústavy
– nevydrží sedieť, neustále mení polohu, podkladá si nohy, ležanie na lavici, podopiera si hlavu
– je rýchlo preťažené hlukom, množstvom podnetov a ruchom
– zhoršená schopnosť sústrediť sa v dlhších časových úsekoch
– slabá bilaterálna integrácia (súhra oboch strán tela)
– ťažkosti s prekrížením stredovej línie
– výrazná únava počas vyučovania, rýchla únava ruky pri písaní
– slabá koordinácia oko–ruka

🔹 Učenie a školský výkon
– výrazne pomalšie pracovné tempo než u rovesníkov
– robí veľa chýb aj pri snahe a dostatočnej príprave
– potrebuje neprimerane dlhý čas na domáce úlohy
– „doma to vie, v škole zlyháva“
– problémy s prepisovaním z tabule, písaním do riadkov
➡️ Často ide o neurovývinové rozdiely v spracovaní informácií, nie o nedostatok snahy. Telo stále „pracuje“ na základných pohybových vzorcoch namiesto učenia.

🔹 Správanie voči autoritám a v triede
– impulzivita, vyrušovanie
– vzdor, odmietanie úloh alebo autorít
– konflikty s učiteľmi a spolužiakmi
– nálepky typu „problémové dieťa“
➡️ Správanie je často prejavom neurovývinového preťaženia, nie úmyslu.

🔹 Emočná regulácia a psychosomatické prejavy
– silný strach zo školy, testov, písomiek
– nízka tolerancia frustrácie
– častá chorľavosť, bolesti bruška, hlavy, migrény, nevoľnosti, zvracanie pred školou
– psychosomatické ťažkosti bez jasnej medicínskej príčiny
➡️ Telo dieťaťa často „rozpráva“ to, čo nervový systém nedokáže regulovať.

⚠️ Školský kolaps:
Po návrate zo školy dochádza k náhlemu „uvoľneniu“ – dieťa je vyčerpané, plačlivé, podráždené, má výbuchy hnevu alebo úplne vypne. Nervový systém celý deň fungoval v preťažení.

Ak dieťa v školskom prostredí zlyháva, neznamená to, že je lenivé alebo nezvládnuteľné. Veľmi často ide o to, že nároky školy predbehli neurovývinovú zrelosť nervového systému.

15/01/2026

🧠 Včasné varovné signály vo vývine dieťaťa (3 – 6 rokov)

Deti vo veku 3–6 rokov sa učia koordinovať telo, pohyb, reč a emócie. Ak sa niektoré oblasti vývinu oneskoria alebo sa nevyvíjajú harmonicky, môžu sa objaviť varovné signály, ktoré by rodičia nemali prehliadať.

🔹 Psychomotorický vývin
• Pretrvávajúce primitívne reflexy: dieťa stále „padá“ na zadok, opiera sa o ruky pri pohybe, pri zaklonení rúk alebo hlavy reaguje prehnane.
• Bilateralna integrácia – ťažkosti pri súčasnom používaní oboch rúk alebo nôh (napr. kopanie loptou, držanie ceruzky a strihanie).
• Neobratnosť pri skákaní, lození, chôdzi po čiare, časté zakopávanie, padanie, slabá rovnováha.
• Rýchla únava pri pohybových aktivitách, vyhýbanie sa hrám, ktoré zahŕňajú koordináciu.

🔹 Reč a komunikácia
• Nejasná alebo ťažko zrozumiteľná reč, obmedzená slovná zásoba.
• Ťažkosti s tvorbou celých viet alebo porozumením jednoduchým pokynom.
• Vyhýbanie sa rozprávaniu, frustrácia pri komunikácii.

🔹 Emočný a sociálny vývin
• Silné emočné výbuchy neprimerané veku, nízka frustračná tolerancia.
• Ťažkosti s upokojením aj za prítomnosti rodiča.
• Problémy s hrou s rovesníkmi: vyhýbanie sa skupinovým aktivitám, slabá schopnosť spolupracovať alebo zdieľať.
• Pretrvávajúca úzkosť alebo výrazná precitlivenosť na dotyk, zvuky, svetlo či textúry.

👉 Tieto signály neznamenajú diagnózu. Sú však pozvaním pozrieť sa na neurovývinovú zrelosť dieťaťa. V predškolskom veku je mozog stále veľmi plastický. Včasné zistenie a podpora deficitných oblastí môže výrazne uľahčiť ďalší vývin dieťaťa, podporiť jeho sebadôveru a pripravenosť na školu.

💬 Ak máte pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte svojej rodičovskej intuícii. Prevencia a včasná intervencia sú darom pre dieťa aj celú rodinu.

12/01/2026

🧠 Včasné varovné signály vo vývine dieťaťa (0 – 3 roky)

Prvé tri roky života sú z hľadiska neurovývinu absolútne kľúčové. Mozog dieťaťa sa formuje v úzkej prepojenosti s telom, emóciami a vzťahom s blízkou osobou. Práve v tomto období sa budujú základy pre reguláciu emócií, reč, sociálne vzťahy aj schopnosť učiť sa.

Nie každé dieťa sa vyvíja rovnako rýchlo. Existujú však signály, ktoré už môžu naznačovať, že nervový systém dieťaťa je preťažený, nezrelý alebo sa vyvíja neharmonicky. Vtedy má zmysel vyhľadať odborné posúdenie neurovývinovej zrelosti.

🔹 Psychomotorický vývin
– dieťa je výrazne „tuhé“ (hypertonus) alebo naopak veľmi ochabnuté (hypotonus)
– málo sa hýbe, nelezie, nesedí alebo nechodí primerane veku
– vyhýba sa pohybu, má slabú koordináciu, často padá

🔹 Rečový vývin
– do 12 mesiacov málo “bľaboce”, nevokalizuje
- nereaguje na meno
– po 2. roku nepoužíva slová alebo nerozumie jednoduchým pokynom
– reč sa nevyvíja, stagnuje alebo sa stráca

🔹 Sociálny vývin
– slabý očný kontakt, nezdieľa pozornosť
– nezaujíma sa o ľudí, hru s dospelým alebo inými deťmi
– pôsobí „uzavreto“, akoby bolo stále vo vlastnom svete

🔹 Emočný vývin
– časté, veľmi intenzívne záchvaty hnevu alebo úplná emočná plochosť až odpojenosť
– dieťa sa ťažko upokojuje, aj pri blízkej osobe
– slabá schopnosť zvládať zmeny a frustráciu

🔹 Sebaobslužný vývin
– výrazné ťažkosti pri jedení, spánku, hygiene
– silná precitlivenosť na dotyk, zvuky, textúry
– odmietanie bežných denných rutín

Z pohľadu neurovedy ide často o nezrelosť regulačných systémov mozgu, ktoré sa vyvíjajú zdola nahor – od mozgového kmeňa, cez limbický systém až po vyššie kortikálne funkcie. Ak nervový systém dieťaťa zostáva v stave chronického stresu, vývin sa môže spomaliť alebo „zaseknúť“.

👉 Dôležité je vedieť:
Včasné odborné posúdenie neznamená nálepku, ale príležitosť podporiť mozog v období, keď je najviac plastický. Čím skôr sa porozumie neurovývinovej úrovni dieťaťa, tým cielenejšie a jemnejšie sa dá pomôcť.

💬 Ak máte pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte svojej rodičovskej intuícii. Prevencia a včasná intervencia sú darom pre dieťa aj celú rodinu.

09/01/2026

3. WORKSHOP zo vzdelávacieho behu Mozog a emócie v pohybe

HRAVÝ MOZOG

Keď sa učenie začína v tele alebo ako dozrieva mozog dieťaťa medzi tretím a šiestym rokom života.

Mozog sa v tomto období neučí sedením.
Učí sa pohybom, skúšaním, rovnováhou a hrou.

Pozývame vás na workshop Hravý mozog, ktorý sa zameriava na vývin mozgu v predškolskom veku z pohľadu najnovších poznatkov neuropsychológie. Spoločne sa pozrieme na obdobie, v ktorom sa kladú základy učenia, pozornosti a kognitívnych schopností – prostredníctvom tela a zmyslov.

Workshop vás zavedie tam, kde sa stretáva mozog, pohyb a senzorická skúsenosť a kde sa hravým spôsobom formujú nervové siete dieťaťa.

Budeme sa venovať tomu:
• ako dozrieva mozog dieťaťa medzi 3.–6. rokom života,
• akú úlohu zohráva neuromotorická zrelosť v učení a správaní,
• čo nám EEG aktivita napovedá o zrení mozgu v predškolskom veku,
• prečo hra nie je „prestávka od učenia“, ale jeho základ,
• ako tieto poznatky preniesť do praxe – v terapii, v škôlke či v každodennej práci s dieťaťom.

Tento workshop je určený:
• odborníkom pracujúcim s deťmi (psychológom, pedagógom, špeciálnym pedagógom, sociálnym pracovníkom, študentom týchto odborov)
• rodičom, ktorí chcú porozumieť neurovývinovým potrebám svojho dieťaťa
• všetkým, ktorých zaujíma, ako sa mozog učí hrou, pohybom a skúsenosťou

Bližšie informácie:
• Termín: 7. Februára - 9:00-15:30
• Registrácia: info@psychebalance.sk
• Cena: 70 eur
• Počet miest je obmedzený

07/01/2026

🧠 Návrat do školy po Vianociach: čo sa deje v detskej (neurodivergentnej) mysli?

Po vianočných prázdninách sa deti nevracajú len do školy.
Vracia sa štruktúra, očakávania, výkon, sociálne pravidlá – a pre nervový systém je to veľká zmena.

Pre niektoré deti je to „len“ pár náročných dní. Pre neurodivergentné deti (PAS, ADHD, poruchy učenia, vysoká citlivosť) to môže byť neurobiologická výzva.

👶 Deti v škôlke
Po sviatkoch si ich mozog zvykol na pomalšie rána, viac blízkosti, menej prechodov a požiadaviek.
Z neurovedy vieme, že malé deti ešte nemajú plne vyvinuté schopnosti regulácie stresu. Keď sa zrazu mení režim, ich nervový systém môže reagovať plačlivosťou, regresom (nočné pomočovanie, separačná úzkosť), zvýšenou dráždivosťou.
➡️ Nie je to rozmaznanosť. Je to adaptácia.

🎒 Deti na základnej škole
Tu už nastupuje výkon, pozornosť a sociálne porovnávanie. Pre neurodivergentné deti môže návrat znamenať preťaženie z hluku a podnetov, únavu z dlhého sústredenia, frustráciu z očakávaní.
Mozog dieťaťa s ADHD či PAS potrebuje viac času na „prepnutie režimu“. Keď ho nemá, môže reagovať vzdorom, výbuchmi emócií, bolesťami brucha či hlavy.
➡️ Správanie je často signál preťaženia, nie neposlušnosti.

🎓 Dospievajúci a stredoškoláci
U tínedžerov je nervový systém v prestavbe.
Prefrontálna kôra (plánovanie, regulácia emócií) ešte dozrieva, no stresové centrá sú už veľmi aktívne.
Po prázdninách môžu prežívať úzkosť zo školy a výkonu, pokles motivácie, podráždenosť, uzatváranie sa.
Pre neurodivergentných dospievajúcich je návrat často spojený aj s maskovaním (snaha „zapadnúť“), vyčerpaním, pocitom zlyhávania.
➡️ Ticho a apatia môžu znamenať preťažený nervový systém, nie nezáujem.

Čo môže pomôcť?
Postupný návrat k režimu
Predvídateľnosť a jasné kroky
Menej otázok, viac pochopenia
Regulovaný rodič = regulované dieťa

🧠 Nervový systém sa nelieči tlakom. Lieči sa bezpečím, vzťahom a pochopením.

02/01/2026

✨ Nový rok – priestor pre porozumenie, rast a rovnováhu ✨

V psychologickom centre Psyché Balance poskytujeme komplexnú psychologickú starostlivosť pre:
👶 malé deti od 1 roka
🧒 deti a dospievajúcich
🧑‍🦱dospelých
👨‍👩‍👧‍👦 rodiny ako celok

Venujeme sa deťom a dospievajúcim s:
• oneskoreným a narušeným neurovývinom
• neurodivergenciou
• oneskoreným vývinom reči a poruchami reči
• ťažkosťami v správaní, emóciách a sebaregulácii
• výchovnými ťažkosťami, úzkostnými stavmi
• neurotickými reakciami (zajakávanie, tiky, pocikávanie, zadržiavanie stolice,…)
• problémami s odlúčením od rodičov a adaptáciou na kolektívne zariadenia
• separačnou úzkosťou a detskými strachmi
• psychosomatickými poruchami a psychosomatickými syndrómami
• dôsledkami traumatických zážitkov
• ťažkosťami v učení a školskou adaptáciou, poruchami koncentrácie a poruchami učenia

Psyché Balance poskytuje odbornú starostlivosť aj pre dospelú klientelu, ktorá môže vyhľadať pomoc v prípade:
• zvládania stresu, úzkosti
• poruchy koncentrácie
• reakcií na dlhodobú záťaž či vyhorenie
• podpory pri emocionálnej regulácii, adaptácii či somatizácii
• osobného rozvoja, sebapoznania a pozitívnych zmien v živote
• problémov v partnerských a rodinných vzťahoch
• podpory rodičovstva a rodinných rolí
• aj iných psychologických alebo životných výziev

Pracujeme citlivo, individuálne a rešpektujúco – s dieťaťom , rodinou, klientami tam, kde sa vo svojom vývine práve nachádzajú, nie tam, kde „by mali byť“. Využívame najnovšie poznatky neurovedy a neuropsychológie a široké spektrum metód. Náš prístup je trauma-informovaný, založený na vzťahovej vývinovej terapii na báze psychoanalytických teórií, dlhodobom odbornom vzdelávaní a hlbokom rešpekte k individualite každého klienta.

🤝 Okrem individuálnej práce organizujeme aj:
• podporné skupiny
• podporné a socializačné skupiny
• workshopy, vzdelávania a prednášky
📩 Vzdelávania a prednášky je možné objednať aj na mieru, podľa potrieb konkrétneho zariadenia či skupiny.

💙 Psyché Balance je miestom, kde sa spája odbornosť, bezpečný vzťah a porozumenie vývinu.
Ak cítite, že vy, vaše dieťa alebo rodina potrebujú podporu, sme tu pre vás.

www.psychebalance.sk

31/12/2025

Dnes je 31. 12. – posledný deň roku 2025
Tento deň so sebou prináša zvláštnu zmes pocitov. Rok 2025 bol intenzívny, živý a plný stretnutí, ktoré mali zmysel. Ďakujeme všetkým klientom, ktorí k nám v tomto roku prišli.
Len pre predstavu, čo všetko sa skrýva za týmto rokom – ➡️ každý týždeň realizujeme 80 až 90 terapií. A za každou jednou je konkrétny príbeh, emócie, nádej a veľký kus práce dieťaťa, rodičov aj nás.

Osobitne ďakujeme rodičom detí s rôznymi vývinovými ťažkosťami. V tejto práci vieme, že niekedy je úspech „len“ posun o pol centimetra. Ale za tým pol centimetrom je obrovský kus spoločnej práce. A práve tieto malé kroky sú pre nás veľké a nesmierne cenné.
Ďakujeme aj rodičom našich „vyrastencov“. Detí, ktoré k nám chodili roky a dnes sú z nich dospievajúci či mladí dospelí. Mnohí z nich pokračujú na ceste sebapoznávania už sami – a my sme vďačné, že môžeme byť stále pri tom.

Rok 2025 bol bohatý aj mimo terapeutických miestností.
Pokrstili sme našu spoluautorskú brožúru o adaptácii na materskú škôlku. Zrealizovali sme dva arteterapeutické workshopy. V septembri sme rozbehli sériu prednášok „Mozog a emócie v pohybe“. V Tabačke sme prednášali v rámci TechNight na tému vyhorenia v techu a IT. Viedli sme mindfulness workshop pre IT firmu v rámci Health Day. Pokračovali sme v spolupráci s detskými centrami, materskými centrami a výchovno-vzdelávacími zariadeniami.

Veľmi si vážime aj priestor, ktorý dostávame v médiách – účasť v podcaste, príspevky v Rádiu Košice a Rádiu Regina. Popri tom všetkom sme sa neustále vzdelávali. Absolvovali sme nové vzdelávania v oblasti detskej psychoanalýzy, detského neurovývinu, rannej vývinovej traumy a mnohých ďalších oblastí, aby sme mohli našu prácu robiť odborne, citlivo a s rešpektom.

A úplne na záver – z celého srdca ďakujem mojim kolegyniam.
Za ich obrovskú ľudskosť, energiu a citlivosť.
Za to, ako dokážu byť s dieťaťom v pohybe, hre a chaose…a o chvíľu neskôr s rodičom v tichu, bezpečí a pochopení.
Nikdy nezatvárajú srdce. A to je nesmierne vzácne.

Ďakujeme za dôveru.
Ďakujeme za rok 2025.
Nech je rok 2026 pokojnejší, láskavejší a viac ukotvený.
Tešíme sa na všetky stretnutia, ktoré nás čakajú 🤍

30/12/2025

Nový rok 2026: Čo detský mozog skutočne potrebuje ✨

Na začiatku nového roka často rozmýšľame, čo by sme mali zmeniť. Detský mozog však nepotrebuje viac plánov. Potrebuje viac prežívaného bezpečia vo vzťahu.

🧠 Z pohľadu neurovedy a vývinovej psychológie:
Mozog dieťaťa – obzvlášť neurodivergentného, s oneskoreným vývinom či ťažkosťami v emočnej regulácii – dozrieva najlepšie v prostredí, kde má priestor byť, nie sa neustále prispôsobovať.

🔹 Spoločne strávený čas
Nie je o množstve, ale o kvalite nervového naladenia.
Aj krátke chvíle, keď je dospelý skutočne prítomný, vysielajú mozgu signál: „Si v bezpečí. Môžeš sa uvoľniť.

🔹 Spontánna, neriadená hra
Z neurovývinového hľadiska je hra prácou detského mozgu.
Práve v slobodnej hre sa:
• integrujú zmyslové podnety
• posilňuje flexibilita nervového systému
• prirodzene trénuje emočná regulácia a sociálne zručnosti

Pre neurodivergentné deti je spontánna hra často účinnejšia než cielené „tréningy správania“.

🔹 Rodinné rituály
Opakujúce sa, predvídateľné momenty (večera, uspávanie, víkendové drobnosti) dávajú mozgu časovú a emocionálnu istotu.
Predvídateľnosť znižuje stres, stabilizuje limbický systém a podporuje pocit spolupatričnosti.

🔬 Prečo je to také dôležité?
Emočná regulácia sa neučí slovami.
Vzniká v tele a vo vzťahu – cez spolureguláciu, rytmus a opakovanie.

💛 Možno je najdôležitejším predsavzatím pre rok 2026 toto:
Nepotrebujeme byť dokonalejší rodičia.
Potrebujeme byť dostupní, regulovaní a vzťahoví.

Menej tlaku na výkon.
Viac hry, rituálov a spoločných chvíľ, ktoré dávajú mozgu šancu dozrieť. R

Pretože zdravý vývin mozgu nezačína v správaní dieťaťa.
Začína v každodennom vzťahu.

S rešpektom k jedinečnosti každého nervového systému 🧠💙

23/12/2025

🎄 Keď sú Vianoce priveľa

Vianoce sú nádherné, ale aj hlučné, rýchle a plné podnetov.
V kuchyni sa miešajú vône pečenia a sviečok, stromček bliká, z televízie hrá hudba, ľudia prichádzajú a odchádzajú, menia sa chute aj rytmus dňa.

Pre dospelého je to sviatočná atmosféra.
Pre deti – a obzvlášť pre autistické či citlivé deti – to môže byť preťažujúce a znepokojujúce. Nervový systém spracúva všetko intenzívnejšie a hľadá spôsoby, ako sa ochrániť: stiahnuť sa, utíšiť, sústrediť na ticho alebo obľúbenú rutinu.
Aj neurotypické deti majú hranicu.
Každé dieťa potrebuje kľud a predvídateľnosť, aby sa cítilo bezpečne a mohlo si skutočne užiť prítomnosť.

🧠 Z neurovedy vieme, že pocit bezpečia vzniká vtedy, keď je prostredie predvídateľné a dostatočne pokojné. V takom stave sa mozog môže učiť, tešiť aj spájať.
Možno to znamená menej plánov.
Menej návštev.
Viac ticha.
Viac prítomnosti.
Možno budú Vianoce menej „dokonalé“ na fotku.Ale budú láskavejšie k detskému nervovému systému.

Nie všetky deti zvládajú chaos rovnako.
A to je úplne v poriadku.
Niekedy stačí len kúsok pokoja, aby sa cítili dobre a Vianoce si užili na svoj spôsob.

16/12/2025

🎄 Vianoce očami detí
Vianoce sú pre deti často veľmi intenzívnym obdobím.
Nie preto, že by boli „rozmaznané“, ale preto, že ich nervový systém ešte dozrieva.

🧠 Detský mozog spracúva emócie rýchlo, no schopnosť ich regulovať (prefrontálna kôra) sa vyvíja postupne. Limbický systém reaguje okamžite, zatiaľ čo „brzda“ v mozgu ešte nemá plnú kapacitu.

Počas sviatkov sa naraz mení režim, prostredie, pribúdajú svetlá, zvuky, ľudia aj očakávania. Nervový systém môže prejsť do stresovej reakcie (aktivácia sympatika) skôr, než si to vôbec všimneme.

👉 Keď je podnetov priveľa, dieťa sa dostáva do stavu dysregulácie: • výbuchy hnevu
• plač bez jasnej príčiny
• podráždenosť alebo únava
• stiahnutie sa či regres v správaní

Nie je to manipulácia ani zlé správanie.
Je to telo, ktoré vysiela signál: „nie je mi bezpečne“.

Z neurovedy vieme, že deti sa regulovať učia cez vzťah. Ich nervový systém sa ladí na nervový systém dospelého (ko-regulácia). Pokojný, dostupný dospelý pomáha dieťaťu znovu aktivovať parasympatikus – stav pokoja a bezpečia.

Prakticky to znamená:
• spomaliť tempo
• zachovať aspoň malý kus rutiny
• dovoliť dieťaťu oddych od podnetov
• pomenovať prežívanie: „Vidím, že je toho na teba veľa.“

Deti nepotrebujú dokonalé Vianoce.
Potrebujú bezpečie, vzťah a dospelého, ktorý im požičiava pokoj.

Psyché Balance

25/01/2026

22/01/2026

19/01/2026

15/01/2026

12/01/2026

09/01/2026

07/01/2026

02/01/2026

31/12/2025

30/12/2025

23/12/2025

16/12/2025

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category