Psyché Balance, Franckova 8, Kosice (2026)

06/05/2026

Keď diagnóza nestačí
V posledných rokoch vidíme výrazný nárast diagnóz v oblasti duševného zdravia – najmä u detí. ADHD, úzkosti, poruchy správania,…

Otázka však nie je len koľko ich pribúda, ale aj: čo nimi vlastne pomenúvame?

Diagnóza nám pomáha veci uchopiť, ale sama o sebe ešte nie je riešením.

Z neurovedeckého aj vývinového pohľadu dnes vieme, že správanie je úzko prepojené s reguláciou nervového systému. Nervový systém reaguje na bezpečie a ohrozenie. Chronický stres mení fungovanie mozgu. Regulácia je základ, nie „nadstavba“.

Tu vzniká dôležitá otázka:
Čo ak to, čo nazývame „poruchou“, je často skôr adaptácia na záťaž?
Čo ak ide o copingové (zvládacie) stratégie nervového systému, nie o „chybu“?

Historicky sme mnohé prejavy označovali ako „poruchy“ alebo „disorder“. To, čo dnes klasifikujeme ako „disorder“, by sme mohli v širšom zmysle chápať aj ako „pattern of adaptation“ – vzorec prispôsobenia sa.

Inými slovami, nervový systém nerobí „problémové správanie“,
ale robí maximum toho, čo má k dispozícii na zvládnutie situácie.
Dnes už vieme, že veľká časť správania môže byť chápaná aj ako reakcia na preťaženie, stres alebo vývinové prostredie.

Najvýraznejšie to vidíme u detí. Dieťa, ktoré nevydrží sedieť, je impulzívne, emočne sa „rozpadá“, nemusí byť automaticky „poruchové“.

Môže byť preťažené.
Môže byť v dlhodobej stresovej aktivácii.
Môže sa snažiť zvládať svet spôsobom, ktorý jeho nervový systém zvládne.

Moderný výskum čoraz viac prepája:
– mozog a telo
– nervový systém a reguláciu
– črevno-mozgovú os
– senzorické spracovanie a vývin

A ukazuje, že správanie nemožno oddeliť od kontextu, v ktorom vzniká.

A tu sa vracia pôvodná otázka:
Čo keby sme sa menej pýtali „aké má diagnózy“
a viac „aké stratégie používa na zvládanie preťaženia“?

Čo keby sme viac hľadali funkčné riešenia regulácie, nie len kategórie symptómov?

Nejde o odmietnutie diagnóz. Tie majú svoje miesto v komunikácii aj liečbe.

Ide skôr o posun perspektívy od „čo je s tebou zle“ k „čo potrebuje tvoj nervový systém, aby to zvládol lepšie“.

Za každým správaním je snaha zvládnuť svet, nie ho komplikovať.

30/04/2026

Autizmus je celoživotná neurovývinová odlišnosť, nie diagnóza viazaná len na detstvo. Napriek tomu je stále vnímaný najmä cez deti, čo vedie k prehliadaniu potrieb dospievajúcich a dospelých na spektre.
V detstve sú prejavy často viditeľnejšie – odlišnosti v komunikácii, hre či sociálnom kontakte. S pribúdajúcim vekom sa však mnohí učia adaptovať, často za cenu maskovania a zvýšenej kognitívnej záťaže. V dospievaní sa zvyšuje sociálny tlak, čo môže viesť k úzkosti, depresii alebo strate identity – najmä pri dlhodobom maskovaní.

U dospelých býva autizmus menej viditeľný, no pretrvávajú ťažkosti vo vzťahoch, práci a regulácii stresu. Mnohí dostávajú diagnózu až neskôr, po rokoch nepochopenia. Rozdiely vidíme aj medzi pohlaviami. Ženy častejšie maskujú a prispôsobujú sa, čo vedie k neskoršej diagnostike. Muži bývajú zachytení skôr, no ich potreby v dospelosti zostávajú často nedostatočne reflektované.

Autizmus nie je fáza. Je to odlišný spôsob spracovania sveta, ktorý si vyžaduje podporu v každom veku.

Aké prístupy dnes skutočne pomáhajú?
Moderná práca na spektre nestojí na jednej metóde, ale na kombinácii prístupov, ktoré podporujú reguláciu nervového systému, komunikáciu a vzťah, funkčné fungovanie v každodennom živote.

V odbornej praxi sa využívajú napríklad:
– terapia hrou a rozvoj hrou (vývinovo orientované prístupy)
– SonRise program (vzťahový a rešpektujúci prístup)
– špeciálno-pedagogická intervencia
– vizualizačné systémy
- coaching exekutívnych funkcií

Zároveň sa čoraz viac pracuje aj s reguláciou a telom:
– EEG neurofeedback (podpora regulácie a pozornosti)
– bilaterálna integrácia
- senzorická integrácia
– senzomotorická arteterapia
- sluchová stimulácia

V neskorších obdobiach sa pridávajú aj:
– schéma terapia
– podpora emócií, identity a zvládania záťaže
– psychoedukácia o autizme

V našom centre sa zameriavame najmä na deti v predškolskom a školskom veku a mladých dospelých, kde vieme najviac ovplyvniť vývinové smerovanie.
Pracujeme kombináciou prístupov, ktoré prepájajú vzťah, reguláciu, štruktúru a individuálne potreby dieťaťa.

Neexistuje jedna „najlepšia“ terapia. Najefektívnejší je kombinovaný a individuálny prístup.

27/04/2026

Autizmus a senzorické preťaženie – ako ho pochopiť

Senzorické preťaženie patrí medzi kľúčové, no často nepochopené aspekty autizmu. Z neurobiologického hľadiska ide o odlišné spracovanie senzorických podnetov v centrálnom nervovom systéme – mozog môže niektoré podnety vnímať intenzívnejšie, menej filtrovať alebo ich spracovávať menej efektívne.

Bežné podnety ako hluk, svetlo, dotyk či pachy tak môžu byť pre človeka na spektre výrazne zaťažujúce. Nejde o „precitlivenosť“ v bežnom zmysle slova, ale o odlišnú senzorickú moduláciu a integráciu. Ak je podnetov príliš veľa alebo trvajú príliš dlho, dochádza k preťaženiu nervového systému. To sa môže prejaviť nepokojom, podráždenosťou, únikom zo situácie, shutdownom alebo meltdownom.

Prejavy sa líšia podľa veku.
U malých detí vidíme skôr okamžité reakcie – zakrývanie uší, plač, odmietanie prostredia.
U školákov sa môže objaviť kumulácia stresu počas dňa. Dospievajúci a dospelí často podnety dlhšie tolerujú (najmä pri maskovaní), no následne dochádza k výraznému vyčerpaniu.

Dôležité je vnímať, že správanie nie je „problém“, ale reakcia na preťaženie.

Ako môžem pomôcť?
Podpora by mala smerovať k trom oblastiam: prostredie, regulácia a prevencia.

Úprava prostredia: znížiť hluk a svetlo, obmedziť vizuálny chaos, vytvoriť bezpečné miesto na únik, používať slúchadlá alebo clony

Podpora regulácie: umožniť odchod zo situácie, zaradiť pravidelné prestávky, využiť senzorické pomôcky (fidgety, tlak), zapojiť pohyb a prácu s telom

Prevencia preťaženia: sledovať spúšťače, plánovať náročné situácie vopred, kombinovať záťaž s oddychom, rešpektovať limity

Každodenné stratégie: predvídateľnosť, vizualizácia, príprava na zmeny, zjednodušenie komunikácie, nácvik rozpoznania signálov tela

Rola dospelého: zostať pokojný, nezvyšovať tlak, minimalizovať množstvo slov, byť oporou a pomôcť pomenovať prežívanie

Cieľom nie je odstrániť citlivosť, ale vytvoriť podmienky, v ktorých nervový systém zvládne fungovať bez preťaženia.

To, čo často vyzerá ako „nezvládanie“, je v skutočnosti snaha zvládnuť príliš veľa naraz.

25/04/2026

Autistický meltdown predstavuje akútnu reakciu nervového systému na preťaženie, pri ktorej dochádza k dočasnému zlyhaniu regulačných mechanizmov. Z neuropsychologického hľadiska ide o stav, keď je kapacita spracovania podnetov prekročená – senzoricky, emočne alebo kognitívne. Aktivuje sa stresová odpoveď organizmu a schopnosť vedome regulovať správanie je výrazne oslabená. Na rozdiel od bežného „záchvatu hnevu“ nejde o cielené správanie so zámerom niečo dosiahnuť. Meltdown nie je voliteľný ani kontrolovateľný v danej chvíli – je to reakcia na preťaženie.

Prejavy sa môžu líšiť v závislosti od veku.
U malých detí má meltdown často intenzívnu, vonkajšiu podobu – plač, krik, hádzanie sa o zem, útek zo situácie. Spúšťačom býva najčastejšie senzorické preťaženie, zmena rutiny alebo frustrácia z nemožnosti komunikovať potreby.

U školákov sa okrem týchto prejavov častejšie objavuje kumulácia napätia počas dňa. Dieťa môže pôsobiť „fungujúco“ v škole, no meltdown nastáva až doma, kde dochádza k uvoľneniu napätia. Typická je kombinácia vyčerpania, podráždenosti a zníženej tolerancie na ďalšie podnety.

V období dospievania môže byť priebeh variabilnejší – od intenzívnych emočných výbuchov až po tzv. shutdown (stiahnutie sa, „vypnutie“, minimálna reakcia). Vysoká miera maskovania a sociálneho tlaku zvyšuje riziko preťaženia.

U dospelých býva meltdown často menej nápadný navonok, no subjektívne veľmi intenzívny. Môže sa prejaviť ako náhle emočné zahltenie, potreba okamžitého úniku, strata schopnosti komunikovať alebo výrazná podráždenosť. Často nasleduje výrazná únava a potreba regenerácie.

Kľúčové je vedieť odlíšiť meltdown od iných prejavov, najmä od záchvatu hnevu (tantrum).

Intervencia by mala smerovať primárne k prevencii – identifikácii spúšťačov, úprave prostredia a podpore regulačných stratégií. V akútnej fáze je kľúčové zníženie podnetov, minimalizácia verbálnych požiadaviek a zabezpečenie bezpečného priestoru.
Dlhodobo je nevyhnutné pracovať aj s kontextom – mierou maskovania, nárokmi prostredia a schopnosťou rozpoznávať vlastné limity. Meltdown je informácia o tom, že prostredie alebo situácia prekročili aktuálne kapacity regulácie.

20/04/2026

Maskovanie (masking) v kontexte autizmu patrí medzi menej viditeľné, no zároveň kľúčové fenomény, ktoré ovplyvňujú každodenné fungovanie mnohých ľudí na spektre. Ide o vedomé aj nevedomé stratégie, ktorými sa človek snaží prispôsobiť sociálnym očakávaniam. Cieľom je „zapadnúť“, vyhnúť sa odmietnutiu alebo negatívnemu hodnoteniu.

Z neuropsychologického hľadiska maskovanie súvisí so zvýšenou kognitívnou záťažou. Mozog musí súčasne spracovávať sociálne podnety, regulovať vlastné správanie a vedome aplikovať naučené vzorce. Tento proces je energeticky náročný a dlhodobo môže viesť k vyčerpaniu, úzkosti či tzv. autistickému burnoutu.

Maskovanie sa môže prejavovať odlišne v rôznych vývinových obdobiach.
U malých detí často vidíme skôr jednoduché napodobňovanie. Dieťa sa môže javiť ako „prispôsobivé“, no zároveň môže byť viac unavené, podráždené alebo zahltené po sociálnych interakciách.

Školáci sa snažia zapadnúť – napríklad potláčajú stereotypné pohyby, nútia sa do očného kontaktu alebo si pripravujú „scenáre“ konverzácií. Často sa však objavuje zvýšená únava po škole, emočné výbuchy doma alebo úzkosť.

V období dospievania sa tlak na sociálne začlenenie výrazne zvyšuje. Maskovanie môže byť intenzívne a takmer nepretržité, čo zvyšuje riziko úzkostných porúch, depresie a straty identity.

U dospelých býva maskovanie často veľmi dobre „zvládnuté“ navonok, no za cenu chronického vyčerpania. Mnohí dospelí na spektre opisujú, že dokážu fungovať v práci či spoločnosti, ale potrebujú dlhý čas na regeneráciu, prípadne zažívajú opakované stavy preťaženia, meltdowny alebo shutdowny.

Rozdiely vidíme aj medzi pohlaviami. Dievčatá a ženy na spektre majú tendenciu maskovať častejšie a efektívnejšie, pretože citlivejšie vnímajú sociálne očakávania a vedome sa im prispôsobujú.

Ako môžeme pomôcť?
Základom je vytvárať prostredie, kde nie je potrebné neustále „hrať rolu“. Podporovať autenticitu namiesto neustálej korekcie.
Rešpektovať potrebu oddychu po sociálnej záťaži. Učiť porozumenie vlastným potrebám a hraniciam. A najmä – vnímať aj to, čo nie je na prvý pohľad viditeľné.

Maskovanie môže navonok pôsobiť ako „dobré prispôsobenie“. V skutočnosti môže ísť o tiché preťaženie.

16/04/2026

Dievčatá a ženy na spektre: prehliadaný príbeh

Autizmus u dievčat často nevidíme. Nie preto, že by tam nebol – ale preto, že vyzerá inak.

Ako sa líši?
Dievčatá na spektre:
• viac pozorujú a napodobňujú
• učia sa „skripty“ správania
• maskujú svoje ťažkosti
• pôsobia sociálne „primerane“ – ale za cenu obrovského úsilia

Tomuto hovoríme masking.

Dôsledok? Neskorá diagnostika
Mnohé dievčatá sú diagnostikované:
• v puberte
• alebo až v dospelosti

Dovtedy často dostávajú iné diagnózy:
• úzkostné poruchy
• depresia
• poruchy osobnosti
• panické ataky

A roky nerozumejú samy sebe.

Čo to spôsobuje?
• chronické vyčerpanie
• pocit „niečo so mnou nie je v poriadku“
• nízke sebavedomie
• problémy vo vzťahoch
• vyššie riziko vyhorenia a kolapsu v dospelosti

Dievčatá na spektre často:
• prežívajú veľmi intenzívne emócie
• analyzujú sociálne situácie do detailov
• majú silnú potrebu zapadnúť
• ale zároveň pocit, že tam nepatria
• dlhodobo sa prispôsobujú okoliu a strácajú kontakt so sebou
• sú vyčerpané zo „sociálneho fungovania“
• prežívajú úzkosť, preťaženie alebo záchvaty paniky
• nerozumejú vlastným reakciám a potrebám
• majú pocit, že „niečo robia zle“, aj keď sa veľmi snažia

Tento vnútorný rozpor je extrémne náročný.

Prečo je dôležité to pomenovať?
Správna diagnostika neznamená nálepku. Pre mnohé ženy znamená úľavu.
„Aha… takto fungujem.“
„Nie som pokazená.“

Čo pomáha:
• psychoedukácia – porozumenie vlastnému fungovaniu
• individuálna terapia (napr.schématerapia) prispôsobená neurodiverzite
• práca so zmyslovou citlivosťou a reguláciou preťaženia
• podpora v nastavovaní hraníc a znižovaní maskovania

Pre rodičov dievčat:
• všímajte si skôr vyčerpanie než „problémové správanie“
• berte vážne ich vnútorné prežívanie, aj keď navonok pôsobia „v pohode“
• pomáhajte im pomenovať potreby a emócie
• nevytvárajte tlak na dokonalé zapadnutie
• hľadajte odborníkov, ktorí rozumejú autizmu u dievčat

Každé dieťa – aj každá žena – potrebuje byť videná taká, aká je. A niekedy najväčšia pomoc nie je meniť ich, ale konečne ich pochopiť. Nejde o to naučiť ich viac sa prispôsobiť. Ale o to, aby konečne mohli byť samy sebou bez vyčerpania.

13/04/2026

Porucha autistického spektra v súčasnej diagnostike: zmeny, kritériá a úrovne podpory

Porucha autistického spektra predstavuje neurovývinovú poruchu charakterizovanú špecifickým profilom v oblasti sociálnej komunikácie a správania. V poslednom desaťročí došlo k zásadnej revízii jej diagnostického vymedzenia. V predchádzajúcej verzii DSM-IV boli rozlišované viaceré pervazívne vývinové poruchy (napr. autistická porucha, Aspergerov syndróm, PDD-NOS). DSM-5 tieto kategórie zlúčil do jednotnej diagnózy PAS. Tento krok reflektuje empirické zistenia, podľa ktorých ide o kontinuum symptómov s variabilnou intenzitou a nie o striktne oddelené diagnostické jednotky.

Diagnóza PAS vychádza z dvoch oblastí:
– deficity v sociálnej komunikácii a interakcii
– repetitívne správanie, rigidita a senzorické odlišnosti
Symptómy sú prítomné od raného vývinu a ovplyvňujú každodenné fungovanie.

Diagnóza sa spresňuje podľa prítomnosti:
– intelektového oslabenia
– porúch reči
– pridružených zdravotných alebo psychických ťažkostí
Súčasťou diagnostiky je komplexné posúdenie funkčného dopadu na každodenný život, vrátane adaptívneho správania, senzorického spracovania a psychosociálneho fungovania.

DSM-5-TR zavádza tri úrovne závažnosti, ktoré reflektujú mieru potrebnej podpory:

Úroveň 1 – vyžaduje podporu
Charakterizovaná miernymi deficitmi v sociálnej komunikácii a ťažkosťami v organizácii správania a flexibilite. Osoba je schopná relatívne samostatného fungovania, avšak s prítomnými ťažkosťami v sociálnych situáciách.

Úroveň 2 – vyžaduje výraznú podporu
Prítomné sú zreteľné deficity v sociálnej interakcii a komunikácii, obmedzená iniciácia interakcie a znížená adaptabilita na zmeny. Repetitívne správanie je častejšie a výraznejšie ovplyvňuje fungovanie.

Úroveň 3 – vyžaduje veľmi výraznú podporu
Závažné narušenie sociálnej komunikácie (často s minimálnou verbálnou komunikáciou), výrazná rigidita a extrémne ťažkosti pri zvládaní zmien. Fungovanie je výrazne limitované bez intenzívnej podpory.

Úrovne nepredstavujú fixné kategórie, ale mieru podpory, ktorá sa môže v čase meniť. Za každou diagnózou je konkrétny človek so svojím príbehom, potrebami a silnými stránkami.

07/04/2026

Dospievanie na spektre: keď sa svet začne ešte viac komplikovať

Puberta je náročná pre každého. Pre mladých ľudí na spektre však býva často intenzívnejšia, menej zrozumiteľná a oveľa vyčerpávajúcejšia. To, čo dieťa zvládalo v detstve, zrazu nemusí fungovať – a to môže byť mätúce aj frustrujúce. Nie preto, že by zlyhávali, ale preto, že sa menia podmienky, ktoré musia zvládať.

Čo sa deje v mozgu?
V dospievaní prechádza mozog veľkou prestavbou. Dochádza k tzv. synaptickému pruningu, teda „čisteniu“ neurónových spojení, mení sa regulácia emócií aj spôsob, akým mladý človek spracováva podnety. Do toho vstupujú hormonálne a neurochemické zmeny, ktoré zvyšujú citlivosť na stres aj sociálne situácie.

Aké výzvy to prináša?
Dospievanie prirodzene otvára otázky identity, vzťahov a vlastného miesta vo svete. U mladých ľudí na spektre sa často stretáva silná túžba zapadnúť s hlbokým pocitom odlišnosti. Sociálne situácie sú zrazu komplexnejšie a nároky školy aj okolia rastú. S tým prichádza aj čoraz bolestivejšie uvedomenie si vlastnej inakosti.

Čo sa môže pridružiť?
V tomto období sa častejšie objavujú aj sprievodné psychické ťažkosti.
Patria sem najmä:
• úzkosti a panické ataky
• depresívne prežívanie
• OCD a rôzne fóbie
• problémy so sebaobrazom a identitou
• emočná dysregulácia
• niekedy aj sebapoškodzovanie ako spôsob zvládania preťaženia

Čo vidíme v praxi?
Mladí ľudia na spektre často veľmi túžia po vzťahoch, no nevedia, ako ich budovať. Sú citliví na odmietnutie a dlhodobo sa snažia „zapadnúť“, čo ich stojí veľké množstvo energie. Postupne sa môže stať, že tlak, ktorý predtým zvládali, už jednoducho nezvládajú.

Čo potrebujú najviac?
Nie ďalší tlak ani „opravu“. Potrebujú bezpečný vzťah, v ktorom môžu byť sami sebou, a podporu, ktorá je rešpektujúca a citlivá. Pomáha, keď majú pri sebe niekoho, kto im pomôže pomenovať emócie a situácie, učí ich sociálne zručnosti bez hanby a rešpektuje ich tempo. Dôležitá je aj podpora v regulácii – nie tresty za prejavy preťaženia.

Dospievanie na spektre nie je zlyhanie.Je to citlivé obdobie, v ktorom sa bez podpory môže ľahko narušiť stabilita. Práve preto má odborná, chápavá pomoc obrovský význam.

07/04/2026

Modré kruhy 🔵🫂🩵

Podporná skupina pre rodičov detí s PAS, neurodivergentných detí a detí so špeciálnymi potrebami

Milí rodičia,
pozývame vás na ďalšie pravidelné stretnutie podpornej skupiny, ktorá vzniká ako bezpečný a rešpektujúci priestor pre zdieľanie, porozumenie a vzájomnú podporu.

✨ Pre koho je skupina určená?
Pre rodičov detí:
– s poruchou autistického spektra (PAS)
– neurodivergentných detí (ADHD, Asperger, senzitivita...)
– detí so špeciálnymi potrebami (vývinové, komunikačné, senzorické atď.)

📅 Kedy: Piatok 17.4.2026
🕓 Čas: 16:30 – 18:00
📍 Miesto: Centrum Psyché Balance – Franckova 8, Košice
👥 Kapacita: max. 14 účastníkov (registrácia nutná)
💶 Cena: 15 eur za rodiča/člena (10 eur za rodiča pri účasti oboch rodičov)

Skupina je neformálna, rešpektujúca a vedená s dôrazom na vytvorenie bezpečného priestoru.

Skupinu facilituje psychologička Mgr. Saskia Špirková.

📝 Registrácia a viac info: info@psychebalance.sk

02/04/2026

2. apríl – Svetový deň povedomia o autizme
Kde je dnes veda, prax a ako sa nestratiť v terapiách

Autizmus dnes už chápeme úplne inak ako pred pár rokmi. Veda výrazne pokročila – najmä v oblasti neurovývinu, senzorického spracovania a individualizovaných intervencií.

Čo dnes vieme?
• Autizmus je neurovývinová odlišnosť, nie „porucha, ktorú treba opraviť“
• Každé dieťa na spektre má jedinečný profil – neexistuje univerzálny prístup
• Veľkú rolu zohráva senzorické spracovanie a regulácia nervového systému
• Včasná intervencia má význam – ale musí byť citlivá a správne nastavená

Kde ešte zlyhávame?
• tlak na „normalizáciu“ namiesto porozumenia
• preceňovanie výkonu a podceňovanie vzťahu
• množstvo neoverených alebo „zázračných“ terapií
• chýbajúca koordinácia medzi odborníkmi

Terapie: menej je často viac
Rozumieme rodičom, ktorí chcú pre svoje dieťa urobiť maximum. Často sa však stretávame s tým, že deti majú každý deň inú terapiu – a sú dlhodobo preťažené.

Dieťa nepotrebuje 5 terapií denne. Potrebuje systém, bezpečie a regulovaný nervový systém.

Čo má zmysel:
• individuálne nastavený plán (nie „balík terapií“)
• rešpektujúce prístupy
• logopedická a psychologická podpora podľa aktuálnych potrieb
• práca s rodičom – nie len s dieťaťom

Na čo si dať veľký pozor:
• “zázračné“ metódy bez dôkazov
• terapeutov, ktorí sľubujú rýchle výsledky
• ignorovanie signálov preťaženia (meltdown ≠ neposlušnosť)
• tlak na výkon bez rešpektu ku kapacite dieťaťa

Včasná intervencia – ale ako?
Nie je to o tom „čím skôr, tým viac“. Je to o tom „čím skôr, tým citlivejšie a presnejšie“.

Správny odborník vás nebude zahlcovať, pomôže vám vybrať, čo je dôležité teraz, bude vnímať vaše dieťa, nie len diagnózu.

Na konci dňa nejde o počet terapií. Ide o to, či sa dieťa cíti bezpečne, rozumene a či má priestor rásť.

01/04/2026

5. Workshop zo série Mozog a emócie v pohybe - Učiaci sa mozog

Pozývame vás na piaty odborný workshop zo série “Mozog a emócie v pohybe - Učiaci sa mozog”, zameraný na vývin dieťaťa v kontexte nástupu do školského prostredia. Workshop prepája aktuálne poznatky z neurovedy, vývinovej psychológie a praxe práce s deťmi s cieľom porozumieť tomu, čo skutočne stojí za školskou pripravenosťou a adaptáciou dieťaťa.

Obsah workshopu:
• čo nám elektrická aktivita mozgu prezrádza o úrovni zrelosti a pripravenosti dieťaťa na školu
• prečo multisenzorické učenie predstavuje základnú podmienku efektívneho osvojovania si poznatkov
• ktoré čiastkové kognitívne a regulačné funkcie ovplyvňujú školský výkon
• aké neurovývinové procesy stoja za pozornosťou, správaním a učením
• čo môže byť príčinou preťaženia alebo „kolapsu“ dieťaťa po návrate zo školy
• ako rozpoznať nesúlad medzi nárokmi prostredia a aktuálnymi kapacitami dieťaťa
• akým spôsobom podporiť sebareguláciu, odolnosť a adaptačné schopnosti
• ako prepojiť neurovedné poznatky s každodennou praxou v triede aj v rodinnom prostredí
• ako vytvárať podmienky, ktoré podporujú učenie bez nadmerného stresu

Prečo je táto téma dôležitá:
• školská pripravenosť nie je len otázkou vedomostí, ale komplexného neurovývinového nastavenia
• včasné porozumenie signálom preťaženia môže predchádzať dlhodobým ťažkostiam v učení a správaní
• vhodne zvolené prístupy dokážu významne podporiť potenciál dieťaťa
• prepojenie teórie s praxou umožňuje efektívnejšie reagovať na potreby detí v škole aj doma

Workshop je určený pre psychológov, špeciálnych pedagógov, pedagógov a odborníkov pracujúcich s deťmi, ale aj rodičom, ktorí chcú lepšie porozumieť procesom učenia a vývinu v širších súvislostiach.

Lektorka:
Mgr. Saskia Špirková

Termín: 18. apríl
Čas: 9:00 – 15:30
Miesto: Centrum Psyché Balance, Košice
Vstupné: 70 €

Viac informácií a prihlásenie:
www.psychebalance.sk
+421 940 637 300
info@psychebalance.sk

Psyché Balance

06/05/2026

30/04/2026

27/04/2026

25/04/2026

20/04/2026

16/04/2026

13/04/2026

07/04/2026

07/04/2026

02/04/2026

01/04/2026

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category