30/03/2026
Tretí rok pravidelne cestujem do Prahy na výcvik v psychedelikami asistovanej psychoterapii.A zakaždým sa vraciam s pocitom, že som bola súčasťou niečoho, čo presahuje samotné vzdelávanie. Som súčasťou prvého výcviku svojho druhu od čias Stanislava Grofa. Vnímam to ako odborné privilégium, ale aj ako historický moment – obdobie, v ktorom sa v psychológi a psychiatrii zásadne prehodnocuje to, ako rozumieme liečbe.
Vo výcviku sa vraciame k tomu, čo sa v praxi opakovane potvrdzuje ako kľúčové. K terapeutickému vzťahu, bezpečiu, schopnosti zostať s klientom aj v náročných stavoch bez potreby ich okamžite meniť či regulovať zvonku. Opierame sa o poznatky neurovied, psychotraumatológie a vývinovej psychológie.
Významnou súčasťou tohto procesu je aj medziodborová spolupráca. V jednom priestore sa stretávajú psychológovia, psychiatri, lekári, zdravotníci, sociálni pracovníci, fyzioterapeuti s cieľom prehlbovať porozumenie vlastným kompetenciám a hraniciam, a tým aj kvalitu spoločnej starostlivosti. Opakovane si tam uvedomujem, že komplexnosť ľudského prežívania presahuje možnosti jedného odborníka.
Návraty na Slovensko v sebe preto nesú istú ambivalenciu, sú pre mňa sladko-trpké. Teším sa z toho, čo všetko môžeme priniesť do praxe. A zároveň narážam na prostredie, ktoré je často viac o delení než o prepájaní. Namiesto spolupráce sa niekedy ocitáme v sporoch o to, kto je „dosť odborník“. Namiesto dialógu prichádza hodnotenie. A namiesto podpory vzniká tlak, ktorý vedie k únave a vyhoreniu, oslabuje dôveru a udržatelnosť systému.
Často sa zamýšľam nad “emočnou nezrelosťou” nášho systému, Slovenska. Schopnosť uniesť neistotu, odlišnosť, perspektívu, je vývinová úloha, individuálna aj kolektívna. V psychoanalytickom jazyku by sme mohli hovoriť o paranoidno-schizoidnej pozícii, kde prevláda štiepenie na dobré a zlé, ranný nezrelý mechanizmus.
A práve preto má dnes zmysel vedome vytvárať priestor pre dialóg, spoluprácu a vzájomný rešpekt medzi odbormi. Nie ako ideál, ale ako nevyhnutnú podmienku kvalitnej starostlivosti. Pretože kvalita starostlivosti o klienta nezačína technikou, ale prostredím, ktoré sme ako odborníci schopní medzi sebou vytvoriť.