rastlinkybylinky.sk

rastlinkybylinky.sk Pestovanie liečivých rastlín.

05/10/2021
23/02/2020
05/03/2014
www.rastlinkybylinky.skČernica (Rubus fruticosus L.)  odroda "BLACK SATIN"  Černice sú nutrične veľmi cenným ovocím . Ob...
02/03/2014

www.rastlinkybylinky.sk

Černica (Rubus fruticosus L.) odroda "BLACK SATIN"

Černice sú nutrične veľmi cenným ovocím . Obsahujú značné množstvo vitamínov , najmä vitamínu C a provitamínu A - karoténu . Sú cenné aj svojimi minerálnymi látkami . V minulosti sa černice na záhradách príliš nepestovali , predovšetkým preto , že tŕnisté odrody komplikovali ošetrovanie , a najmä úrodu . Teraz je však situácia iná , pretože u beztrnných černíc uvedené problémy odpadajú . Tieto černice navyše dávajú vysoké výnosy veľmi kvalitných plodov .

Snom každého šľachtiteľa je vyšľachtiť rastlinu , ktorá bude mať všetky klady , dosť možno ešte znásobené , ale žiadne zápory svojej pôvodnej charakteristiky . Znie to ako utópia ? U beztŕnnej černice sa to podarilo . Tieto černice sú nielen chutné , ale navyše beztŕnne a ešte k tomu krásne svojimi neopadavými , vykrajovanými listami.
O černiciach sa môžeme dočítať aj v prastarej anglickej legende. Údajne by sa nemali zbierať po sviatku sv.Michala ( 29. septembra ) , pretože potom sú „posadnuté“ diablom , ktorý si ich označil tým , že ich opľul , pomočil a preklial . Vedecky vysvetlené je preukázané , že v tejto dobe už plody obsahujú mierne toxické látky zapríčinené vznikajúcou hnilobou . Mimochodom sv.Michal bol ten , kto v boji na nebesiach porazil samotného Lucifera ... :-)

Naše beztŕnne černice majú veľmi lahodné plody, ktoré sú úžasne osviežujúce. Vetvičky sú lysé rovnako ako hlboko vykrajované, neopadavé a vždyzelené listy , ktoré aj v zime vyzerajú pekne . Plody sú pri dozretí takmer čierne , stredne veľké , sladké a aromatické , silne farbí . Použitie je všestranné ako u bežných černíc . Dozrievajú na prelome augusta a septembra .

PESTOVANIE

Keď necháme černice rásť samovoľne , stane sa z nich nepriepustný , hustý ker ako z rozprávky o Šípkovej Ruženke , z ktorého by sme plody zbierali s problémami. Preto odporúčame prejaviť černici trochu starostlivosti. Černica plodí na dvojročnom dreve , takže v prvom roku vytvorí až 4m dlhý prút , ktorý je dobré vyviazať ku zvislej opore , aby sa naváľal po zemi. Akonáhle odrodí , môžeme „švihák“ na jeseň alebo na jar odstrániť buď úplne alebo cca 20-30 cm nad zemou , aby neprekážal ostatným plodiacim prútom. Z ponechaného dreva vyrastú mladé prúty , ktoré prinesú plody v následnom roku , rovnako ako z prútov , ktorá vyrástli vlani zo zeme .

Zem by mala byť priepustná , neutrálna , pre bohatú násadu plodov stredne výživná . Občasné hnojenie a zaliatie v období sucha zaistí väčšie množstvo plodov a ich lepšiu kvalitu . Černice môžeme pestovať na priamom slnku alebo v polotieni . Sú mrazuvzdorné do cca -30 ° C.
Nevhodné sú pôdy ílovité , štrkovité , suché a aj pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody blízko pod povrchom . Stanovisko pre černice má byť slnečné, teplé a chránené pred silnými vetrami. Ako sme spomenuli, znesie aj mierny polotieň . Pre černice sú vhodné svahovité polohy orientované na juh , kde sa iným ovocným druhom horšie darí. Kvitne podľa odrôd od konca júna do začiatku augusta .
Pre bežnú potrebu rodiny postačia 2 - 3 rastliny . Sadenice skrátené na 2 - 3 púčiky je najvhodnejšie vysadiť skoro na jar do dobre pripravenej pôdy do jamiek 0,3 m širokých a hlbokých . Môžeme do nich pridať aj dobre uležaný kompost . Sadenice sadíme od seba na vzdialenosť 2 m. Nové výhony vyväzujeme počas vegetácie oblúkovito k drôtu ( na každú stranu 2 - 3 výhony ) , aby ho rovnomerne pokryli a netienili si . V miestach s ľadovými vetrami chránime rastliny počas zimy prikrývkou ( napr. zo starých diek alebo čečiny ) zavesenú na náveternú stranu drôtu. Na jar budúceho roka skrátime podľa potreby konce príliš dlhých výhonov . Ak výhony majú už od predchádzajúceho roku postranný obrast , do výšky 0,5 m od zeme ho úplne odstránime a vyššie ho skrátime na 1 - 3 púčiky . Slabé a krátke výhony odstrihneme až pri zemi , ak sme tak neurobili už počas minulého roka , aby ker príliš nezahusťoval. V suchých oblastiach počas vegetácie černice môžeme podľa potreby zavlažovať, najmä od doby kvitnutia . Odrodené výhony odrežeme buď hneď po zbere , alebo až začiatkom budúcej jari, čo je vhodnejšie najmä v klimaticky menej priaznivých podmienkach.

ZBER A VYUŽITIE :

Plody zberáme v plnej zrelosti dvakrát týždenne podľa odrôd od polovice júla do konca septembra . Prezreté plody padajú , za vlhka ich napáda pleseň sivá . Niekedy pôsobením roztočov černice nerovnomerne dozrievajú a niektoré zostávajú čiastočne červené. Na prevenciu sa odporúčajú postreky sírnymi prípravkami v čase pučania , opakované dvakrát po 2 - 3 týždňoch . Tiež je možné opakovane použiť prípravok Biool, prvýkrát v čase, keď sú nové letorasty dlhé 15 - 20 cm . My tak samozrejme nerobíme a to z dôvodu úplne jednoduchého – chceme žiť ekologicky a zdravo....
Černice možno všestranne využiť . Najvhodnejšie sú k priamej konzumácii, môžeme ich však tiež zmrazovať a tepelne upravovať na kompót , džem, lekvár alebo šťavu, sirup . Pri príprave džemu pridávame zahustený jablkový pretlak a citrónovú šťavu , pretože černice nemajú dostatok pektínu a kyselín . Černicový džús je najvhodnejšie pripravovať tepelnou metódou . K celkovému hmotnostnému množstvu černíc pridáme 50 % vody a zahrievame po dobu 20 minút pri 70 °C. Precedením cez látku oddelíme šťavu od semiačok a drene . K tomuto zvyšku pridáme podľa jeho hmotnosti opäť 50 % vody a prehrievanie opakujeme . Prekvapkanú šťavu spojíme s tou, ktorú sme získali na prvýkrát. Na jeden liter šťavy pridáme 10 dkg cukru a v pohároch s obsahom 0,3 l sterilizujeme 20 minút . Černicovú šťavu môžeme zmiešať aj so šťavou z neskorých ríbezlí alebo jabĺk .
Jablkovo - černicová šťava je lahodná aj bez prisladenia a je vhodná aj pre diabetikov. Pomocou lisu na ovocie možno pomerne ľahko získať z černíc okrem šťavy aj kvalitnú dreň .

Môj tip:

Černicový sirup:
Potrebujeme:
600 g černíc, 0,5 litra vody, 3 PL šťavy z citróna, 500 g trstinového cukru, 1 pomôcku na konzervovanie

Ako na to:

Černice s vodou a citrónovou šťavou necháme prevariť asi 2-3 minúty. Potom scedíme do hrnca s cukrom, dobre premiešame a prevaríme zase 2-3 minúty.
Po odstavení vmiešame pomôcku na konzervovanie a vlejeme do fliaš.
Sirup potom riedime 1:4 alebo 1:5. Neriedený je vhodný na kokteily alebo miešané nápoje.

Černicový likér:

Potrebujeme:

200 g zrelých černíc, 150 g bieleho kandizovaného cukru, celú nožičku škorice, 0,7 l žitnej pálenky (38%)
Ako na to:
Černice položíme na cedidlo a krátko opláchneme studenou vodou. Dobre necháme odkvapkať, položíme na servítku a osušíme. Do čistej sklenej nádoby so širším otvorom a objemom asi 1,25 l vložíme černice, kandizovaný cukor a škoricu, zalejeme žitnou pálenkou
( môže byť aj vodka alebo domáca pálenka ) a dobre uzavrieme. Necháme postáť (10 dní ), potom prefiltrujeme.

Černice s bielou čokoládou

Potrebujeme:
Na 6 porcií
450g čerstvých černíc
75g hnedého cukru
kôra a šťava z 1 pomaranča
300g bielej čokolády, nalámanej na kocky, plus extra na dekoráciu
300ml smotany
250g gréckeho jogurtu na dekoráciu

Ako na to:

Černice (odložíme 6 na neskôr), cukor, pomarančovú kôru a šťavu dáme do hrnca. Zohrejeme a varíme 10 minút pokiaľ sa černice neuvaria. Pretlačíme to cez sítko a necháme vychladnúť. Trochu čokolády nastrúhame na dekoráciu. Zvyšnú čokoládu roztopíme nad vodným kúpeľom. Smotanu vyšľaháme do tuha. Do toho primiešame jogurt, čokoládu a polovicu černicového pyré. Dobre premiešame. Nakoniec do toho primiešame zvyšnú polovicu pyré. Rozdelíme do 6 pohárov a necháme vychladnúť v chladničke 2 hodiny. Ozdobíme z černicami a nastrúhanou čokoládou. Vynikajúca pochúťka. :-)

Dobrú chuť. :-)

Cesnak medvedí (lat. Allium ursinum, syn. A. latifolium, A. nemorale, Ophioscorodon ursinum  L. ) Je liečivá rastlina z ...
02/03/2014

Cesnak medvedí (lat. Allium ursinum, syn. A. latifolium, A. nemorale, Ophioscorodon ursinum L. )

Je liečivá rastlina z čeľade cesnakovité (Alliaceae).

Skoro na jar začínajú vyrastať dlhé jazykovité listy cesnaku medvedieho v čase, keď sú všetky ostatné bylinky ešte pod zemou. Cesnak medvedí je zvláštna rastlina. Jeho vegetačné obdobie trvá približne len dva mesiace. V lete je už vyschnutý, už „spí“ a zvyšok roka čaká zase na ďalšiu jar. Počas tejto dlhej doby nezhnije ani ho nepožerú škodcovia či hmyz. Chránia ho vysoko účinné látky, ktoré obsahuje a ktoré sú aj pre nás, ľudí liečivé. Naši predkovia Sloveni a Slovenky, ktorí osídlili podunajské kraje už pred 1500 rokmi, cesnak medvedí dobre poznali, využívali ho v kuchyni a liečili ním rôzne choroby. Vedeli, že posilňuje organizmus, vyháňa parazity a tí, ktorí ho konzumovali pravidelne, dlho ostali zdraví a vyhla sa im kadejaká pľuhavá choroba. Pomliaždené listy kládli na hnisavé rany napadnuté plesňami a tie sa rýchlo zacelili. Ľudia si všimli aj to, že vyslabnuté medvede po zimnom spánku okusujú listy tejto rastliny, aby nadobudli nové sily. Mladé lístočky si môžeme natrhať aj my, posekáme ich na malé kúsky a posypeme nimi maslový chlieb. Je to výborná pochúťka a veľmi zdravá. Listy sa dajú zbierať len na začiatku jari, potom sú už staré a vyschnuté, na konzumáciu nevhodné.

Jeho silnú cesnakovú vôňu zacítime skôr, ako rastlinu zbadáme. Pre túto vôňu dostal názov „divý cesnak" a s určitosťou vylučuje zámenu s listami konvalinky alebo s jedovatou jesienkou obyčajnou. Z pôdy vyrastá v apríli a máji, niekedy aj skôr. Kvety však zbadáme iba uprostred mája. Drieme v ňom mohutná liečivá sila a povráva sa, že ho po zimnom spánku vyhľadávajú medvede, aby si prečistili žalúdok, črevá a krv. Cesnak medvedí má v podstate také vlastnosti ako cesnak kuchynský, len značne liečivejšie. Je preto vhodný najmä ako súčasť jarných kúr na prečistenie a lieči chronické kožné choroby. Pretože listy v suchom stave strácajú liečivé účinky, na jarné prečisťovanie a odhlienovanie sa používajú čerstvé. Narežú sa nadrobno a dávajú sa na maslový chlieb; jemne posekané ich denne pridávame ako koreninu (nevarenú) do polievok, knedlí a ostatných jedál, ktorých chuť inokedy vylepšujeme petržlenom. Listy možno upraviť aj ako špenát alebo šalát. Pretože vo väčšom množstve je cesnak medvedí štipľavý, pri príprave špenátu ho zmiešame s pŕhľavou. Mladé listy sa zbierajú v apríli, máji, teda ešte pred kvitnutím, cibule v neskorej jeseni a zime.

Cibule cesnaku medvedieho sa používajú ako cesnak kuchynský. Osoby citlivé na žalúdok môžu listy a cibule nakrájať nadrobno, zaliať teplým mliekom, 2 až 3 hodiny nechať postáť a potom túto tekutinu po dúškoch piť. Aby sme mohli po celý rok využívať liečivú silu cesnaku medvedieho, môžeme si pripraviť liehový výťažokZ neho denne užívame 10 až 12 kvapiek, ktoré pridáme do trošky vody. Tieto kvapky vynikajúco podporujú pamäť, predchádzajú vápenatenie ciev a odstraňujú mnohé iné ťažkosti.Cesnak medvedí veľmi priaznivo pôsobí na žalúdok a na črevný systém.
Je veľmi účinný nielen ako prostriedok proti prudko prebiehajúcim a chronickým hnačkám, ale aj hnačkám sprevádzaným plynatosťou a kolikami, rovnako pomáha pri zápchach, ktoré spôsobujú vnútorné kŕče a ochabnutosť čriev. Aj hlísty a škrkavky vychádzajú z tela, keď sa istý čas užíva táto bylina. Keď sa zlepší črevný systém, stratia sa aj ťažkosti, ktoré často mávajú starší ľudia alebo tí, čo sa nadmieru prejedajú a majú ochabnuté alebo preplnené črevá. Cesnak medvedí odstraňuje aj srdcové poruchy, ktorých pôvodcom je žalúdok, nespavosť, ako aj všetky ťažkosti, ktorých príčinou je zvápenatenie ciev alebo vysoký tlak, ako sú závraty, tlak v hlave, skľúčenosť. Vysoký tlak postupne klesne. Víno z cesnaku medvedieho (pozri Spôsob použitia) je pre všetkých starých ľudí, ktorí majú trvale zahlienené pľúca a s tým spojené ťažkosti pri dýchaní (dýchavičnosť), zázračným liekom. Najmä pri zastaranom kašli sa hlien uvoľňuje z pľúc a s ním zmizne aj dýchavičnosť. Tento liečivý prostriedok odporúčam najmä pri tuberkulóze a vodnatieľke, ktorými často trpia starí ľudia. Ak sa použijú čerstvé listy, čistia súčasne aj obličky a mechúr a uvoľňujú moč. Ak sa zastarané rany natierajú čerstvou šťavou, rýchlo sa zahoja. Zlepší sa aj ochorenie srdcových vencových tepien. Cesnak medvedí je neoceniteľný ako prostriedok prečisťujúci krv, najmä pri chronicky znečistenej koži.

Ako korenina - Čerstvé listy cesnaku medvedieho sa nadobro pokrájajú ako pažítka alebo petržlen a dajú sa na chlieb, do polievok, šalátov a mäsitých jedál.

Tinktúra - Fľašu voľne až po hrdlo naplníme nadrobno nakrájanými listami alebo cibuľami, zalejeme 38 až 40% ražným alebo dobrým ovocným liehom a postavíme na 14 dní na slnečné miesto alebo do blízkosti tepelného zdroja. Užívame denne 10 až 15 kvapiek s troškou vody.

Víno - Vezmeme plnú hrsť nadrobno pokrájaných listov, krátko ich povaríme v 1/4 litri bieleho vína, osladíme podľa chuti medom alebo sirupom a denne pomaly, po dúškoch pijeme.

Pažítka - Cesnak pažítkový Allium schoenoprasum L.V Číne bola obľúbená už pred 5000 rokmi, ale o jej využití v kuchyni s...
24/02/2014

Pažítka - Cesnak pažítkový Allium schoenoprasum L.

V Číne bola obľúbená už pred 5000 rokmi, ale o jej využití v kuchyni sa Európa dozvedela až od Marca Pola. Pažítka vytvára trsy cibuliek a fialové kvetenstvo, pestuje sa jej veľa druhov. V poslednom čase sa na trhu objavila pažítka s výraznou cesnakovou príchuťou. Raší skoro na jar, dá sa pestovať v skleníkoch i v domácnosti rýchlením v kvetináčoch.
Pažítka patrí medzi cibuľovité rastliny. Dosahuje výšku od 15 – 50cm. Listy sú oblé, duté a rúrkovité, ktoré vyrastajú z malých cibuli. Fialové kvety sa objavujú v máji až v auguste.
Je možné ju pestovať priamo na záhonoch alebo v črepníkoch. Jej pestovanie veľmi jednoduché. Prakticky je na pestovanie nenáročná. Táto najútlejšia a najlahodnejšia cibuľovina pochádza z oblasti severného mierneho pásma. Pažítka rástla prirodzene na mnohých miestach celej Európy a Severnej Ameriky, ale v súčasnosti sa väčšinou pestuje. Zbiera sa celoročne.
Pažítka je rozšírenou zeleninou najmä v domácnostiach a u záhradkárov. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, provitamínu A, vitamínov zo skupiny B (najmä B1 a B2), minerálnych látok, najmä Ca, a éterických olejov obsahujúcich síru, ktorá spôsobuje typickú chuť pažítky. Drobnú cibuľku pažítky často ani nepoznáme, zostáva skrytá pod zemou. Čerstvé listy, biologicky hodnotné korenie, môžeme mať po celý rok. V lete zo záhrady, v zime z rastlín rýchlených na okne. Pažítka je trváca, mrazuvzdorná zelenina. Rastliny sa nevyskytujú ojedinele, ale tvoria bujné trsy drobných jednoduchých cibuliek, z ktorých pučia 15 – 30 cm dlhé rúrkovité listy. Ich hrúbka je 1,5 – 3,0 mm. Výška pažítky a mohutnosť trsov závisí od prostredia, v ktorom sa pestuje.
Silnejšie trsy pažítky kvitnú už druhý rok po sadení. Duté, tenké byle majú okolíky s ružovofialovými kvetmi, ktoré rozkvitajú v máji až júli. Pažítka kvitne veľmi bohato, a preto sa niekedy používa na vysádzanie obrúb ako dekoratívna rastlina. Nie je náročná na prostredie, ľahko sa pestuje. Pažítka je rozšírenou zeleninou najmä v domácnostiach a u záhradkárov. Čerstvé listy, biologicky hodnotné korenie, môžeme mať po celý rok.

Obsahuje vitamíny – karotén B 1, B2 a E, vitamín C (100 mg v 100 g), silicu s organicky viazanými látkami – najmä draslíkom, vápnikom, železom, taktiež flavonoidy a antibakteriálne látky. Komplex obsahových zložiek podporuje chuť k jedlu, tráveniu, mierne znižuje krvný tlak a pôsobí proti črevným parazitom. Podľa nedávnych výskumov pažítka znižuje obsah cholesterolu v krvi a preventívne sa používa proti nádorovým ochoreniam.

Najvhodnejšia je čerstvá pažitka. Dá sa taktiež nasekaná zmraziť v malých obaloch. Môže sa i sušiť, ale stráca sa aróma, nie je to najvhodnejší spôsob uchovania. Pažitku podávame v množstve asi 1 lyžicu na porciu, prípadne viac, podľa chuti do všetkých slaných polievok, smotanových zelených omáčok, na zemiaky, ryžu, cestoviny, na ryby a kurčatá, varenú brokolicu a karfiol, do vaječných pokrmov, tvarohu, jogurtu, bylinkového masla, do nádievok, majonéz, cestíčok na obaľovanie zeleniny, syrov, mäsa na smaženie, k syrom, na obložené misy, chlebíčky. Samozrejme do všetkých šalátov z čerstvej zeleniny. Dá sa pripraviť i pažitkový ocot. Okrem posekaných listov využívame i kvetenstvo – rozobrané jednotlivé kvietky do šalátov, do dusenej zeleniny, na zdobenie pokrmov. Kvietky používame menej, majú silnejšiu chuť i vôňu. Pažítka svojou výraznou chuťou pomáha znížiť obsah soli v pokrmoch, je to vhodné diétne zelené korenie.
Pažítka kvitne veľmi bohato, a preto sa niekedy používa na vysádzanie obrúb ako dekoratívna rastlina. Nie je náročná na prostredie, ľahko sa pestuje. My drobní pestovatelia ju môžeme pestovať vo všetkých záhradkách. Obyčajne ide len o pestovanie niekoľkých trsov, ktoré stačia pre potrebu v domácnostiach. Pri pestovaní v malom nám taktiež nejde o vysoké úrody, pretože ju pestujeme hlavne preto, aby sme mali túto obľúbenú zeleninu k dispozícii, kedykoľvek ju potrebujeme.

Pažítka (Allium schoenoprasum L.) je skromná cibuľovina a zostáva v tieni rozšírenejších druhov, ako je cesnak, cibuľa a pór. V kuchyni ju považujeme skôr za korenie ako za zeleninu. Konzumnou časťou nie je cibuľa, ale čerstvé jemné listy, ktoré sú príjemnej korenistej chuti a vône. Má močopudné účinky a podporuje trávenie.
Z hľadiska liečebného využitia sa používa: proti črevným parazitom. Má vysoký obsah vitamínu C a tiež obsahuje draslík, sodík, železo, fosfor, silicu, retinol, riboflavín a veľa solí. Pažítka je okrem iného prijemným ochutením našich jedál. Nielenže jedlo ozdobí svojou krásnou zelenou farbou, ale dodá mu aj špecifickú chuť. Pažítku je možné používať v studenej kuchyni, ale taktiež je vhodná na niektoré teplé jedlá.

Vňať pažítky má mnohostranné využitie. Je neoceniteľnou hlavne v studenej kuchyni. Pridávame ju nasekanú do rôznych nátierok, syrových pomazánok, šalátov, polievok. Taktiež nám slúži ako dekorácia na chlebíčky a pod. Kvet môžeme použiť ako dekoráciu na rôzne jedlá. Tvorí tiež podstatnú zložku bylinkových masiel. V zásade ju používame všade, kde sa hodí cibuľa.
Liečebné: Pažítka je výborné stomachikum - podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je účinná aj proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, A, B2, ďalej riboflavínu, draslíka, káliuma, magnézia, vápnika, fosforu, sodíka, železa a beta-karoténu.
znižuje hľadinu cholesterolu v krvi, má protirakovinové účinky, liečitelia v stredoveku ju používali pri žalúdočných problémoch, pri zápche.
na krátkodobé uskladnenie čerstvé listy dajme do pohára listy nasekáme na malé častice a zamrazíme sušené listy strácajú na chuti.

Môj typ:

Nátierka s pažítkou

Nátierku môžeme pripraviť len s chlebom k studenej večeru. Môže nám poslúžiť ale ik príprave slávnostného pohostenia.

Ingrediencie :1 kelímok nátierkové maslo, 100 g šunka, 2 ks trojuholníček smotanového syra, 2 lyžice kyslá smotana.
Na ozdobu: olivy, červená paprika. Podľa chuti: soľ. Podľa potreby: pažítka

Postup prípravy receptu

Pažítku prepláchneme studenou vodou, necháme odkvapkať a osušiť. Potom ju jemne nakrájame. Šunku pokrájame na veľmi drobné kocky. Nátierkové maslo našľaháme s taveným syrom a kyslou smotanou. Potom do hmoty vmiešame šunku a pažítku, podľa chuti prisolíme, prípadne okoreníme. Pomazánka výborne chutí namazané na plátkoch čerstvého chleba. Ale pomazať s ňou môžeme aj jednohubky. Ak využijeme nátierku ku slávnostné príležitosti, zdobíme plátky chleba alebo veky napríklad aj olivami, alebo aj zvyškom pokrájané šunky.

Karfiol "mimóza" s bielou omáčkou.

1 väčší karfiol, soľ, 2 lyžice polohrubej múky, ¼ l sladkej smotany, štipka trstinového cukru, soľ, biele korenie lyžička citrónovej šťavy, 4 lyžice pažitky, 2 uvarené vajíčka.
Karfiol uvaríme v slanej vode, ale nerozvaríme a dáme vychladnúť. Medzitým pripravíme hustú bielu omáčku: Z masla a múky pripravíme svetlú zápražku, zriedime za stáleho miešania smotanou, osladíme, osolíme, okoreníme a okyslíme citrónovou šťavou, krátko povaríme. Ak je omáčka hustá, zriedime ju trochou mlieka. Do hotovej omáčky zamiešame pažitku (podobnú omáčku môžeme podávať k vareným vajíčkam, mäsu, rybe a pod.)
Karfiol rozložíme na misu, obložíme listami šalátu, oblejeme hustou omáčkou a posypeme „mimózou“, t.j. posekanými varenými vajíčkami. Hodí sa ako predkrm, alebo ako ľahká večera.

Pažítkový krém.
4 vajcia uvaríme na tvrdo a zmixujeme ich 50g masla a 1dc kyslej smotany. Potom zmes preložíme do hlbšej misky, okoreníme 2 zväzkami na veľmi jemno pokrájanej pažítky, trochou mletého bieleho korenia a dobre vymiešame. Nakoniec podľa chuti osolíme prikryté uložíme do chladničky na 1 až 2 hodiny, aby chuť pažítky dobre vošla do krému. Použijeme na obložené chlebíčky, na dochutenie syrov, na dochutenie pečeného mäsa na tanieri tak, ako používame majonézu.

Pažítková omáčka
3 vajcia uvaríme na tvrdo, ich žĺtka rozdrobíme vidličkou a vymiešame s 2 dl smotany nahladko. Pridáme veľký zväzok najemno pokrájanej pažítky, na drobné kocky pokrájané bielky vajec a ochutíme trochou soli a niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy.

Pažítková omáčka 2

40 g masla, 60 g hladkej múky, 2 dl mlieka, 10 g cukru, pažítka, voda, soľ, citrónová šťava

Z masla a múky urobíme bledú zápražku. Zalejeme ju mliekom a vodou, posolíme, osladíme a povaríme. Nakoniec pridáme citrónovú šťavu a nadrobno posekanú pažítku.

Citrónové maslo s pažítkou

150 g masla, ½ zväzku pažítky, citrón, soľ, čierne korenie, postrúhaný muškátový oriešok

Maslo pokrájame na kocky a na miernom ohni roztopíme, potom necháme raz zovrieť a na 5 minút odstavíme. Odstránime penu, zlejeme. Očistené maslo opäť zohrejeme, pridáme jemne posekanú pažítku, postrúhanú citrónovú kôru a 2 lyžičky citrónovej šťavy. Dochutíme soľou, čiernym korením a muškátovým orieškom.

Pikantná pažítková nátierka

4 celozrnné rožky, 2 lyžce horčicového semienka, červená cibuľa, 100 g nátierky veto, 500 g žervé, 2 strúčiky cesnaku, 2 zväzky pažítky, zväzok reďkoviek, soľ, čierne korenie, horčica

Horčicové semeno uvaríme v osolenej vode do mäkka, scedíme, schladíme a necháme odkvapkať. Očistenú cibuľu nadrobno pokrájame. Veto vymiešame do pen*sta, potom pridáme žervé, cibuľu a horčicové semienko. Ochutíme soľou, čiernym korením, prelisovaným cesnakom a lyžičkou horčice. Pred servírovaním najemno pokrájame pažítku a vmiešame do nátierky. Umytú reďkovku pokrájame na plátky. Z celozrnných rožkov šikmo pokrájame plátky, natrieme nátierkou, zdobíme reďkovkou a posekanou pažítkou.

Hovädzie s pažítkou

600 g hovädzieho filé, 0,5 l vývaru, pohár lahôdkovej smotany

Príloha: 150 g karotky, 150 g kvaky, 100 g stopkového zeleru, 3 zväzky pažítky, soľ, čierne korenie, olej

Očistenú zeleninu pokrájame na kúsky a v osolenej vode uvaríme domäkka. Scedíme, schladíme a necháme odkvapkať. Mäso rozkrojíme na 4 rovnaké pásy, osolíme, okoreníme čiernym korením, na troche oleja z oboch strán opečieme a vyberieme z panvice. V malom hrnci na slabšom plameni uvedieme do varu vývar, do ktorého vložíme mäso a necháme ½ hodiny zohrievať. Vývar nesmie vrieť, a mäso musí byť celkom zakryté tekutinou. Pokrájame nadrobno pažítku. Mäso vyberieme z vývaru a odložíme na teplé miesto. Do vývaru zamiešame smotanu, povaríme ešte 2 minúty, odstavíme z ohňa a pridáme zeleninu a pažítku. Mäso pokrájame krížom cez vlákna na nie príliš tenké plátky. Servírujeme s omáčkou. Vhodnou prílohou sú osolené zemiaky.
Dobrú chuť všetkým :-)

24/02/2014

Pestovanie liečivých rastlín.

Address

Machulince
95193

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when rastlinkybylinky.sk posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Practice

Send a message to rastlinkybylinky.sk:

Share

Share on Facebook Share on Twitter Share on LinkedIn
Share on Pinterest Share on Reddit Share via Email
Share on WhatsApp Share on Instagram Share on Telegram