17/12/2025
Kazuistika z hypnotického regresu - kreativita.
https://www.dharmah.sk/kazuistika-z-hypnotickeho-regresu-kreativita/
Na hypnotický regres ku mne prišla klientka s jasným vnútorným zámerom – dlhodobo prežívala pocit, že jej v oblasti kreativity niečo bráni. Akoby bola v tvorení zablokovaná, akoby tam existovala neviditeľná hranica, cez ktorú sa nedokáže dostať.
Má stabilné zamestnanie, za ktoré je vďačná, a popri ňom sa venuje pomáhajúcej a sprevádzajúcej práci, ktorá má pre ňu hlboký zmysel a vnútornú hodnotu. Neustále ju to ťahá k sprevádzaniu, pomáhaniu a k ľudským príbehom. Má veľký dar empatie a prirodzene vníma potreby druhých. Ide o hlboko zmysluplnú a záslužnú cestu, ktorá ju vnútorne napĺňa. Zároveň ju však sprevádza vnútorná neistota – obava, či by dokázala tento smer naplno uchopiť a dovoliť si mu viac dôverovať. A tak akoby ostávala stáť na mieste, v stagnácii a čakaní.
V hypnóze sa spontánne vynoril obraz. Videla sa ako mladá žena s dlhou cigaretou, oblečená v strapcových šatách typických pre 20. roky 20. storočia. Priestor okolo nej bol zahalený hustým dymom z množstva cigariet, ktoré neustále fajčila. Cítila silnú nervozitu, úzkosť, ktorá prerástla do plaču. Tento plač bol hlboko uvoľňujúci – akoby sa z jej duše konečne dostalo niečo, čo tam dlho čakalo.
Obraz ju zaviedol do života, v ktorom bola umelkyňou. Nachádzala sa v ateliéri, v období, keď mala rozpracovanú veľkú zákazku. Práve však prežívala tvorivý útlm. Stav, ktorý mnohí umelci poznajú – obdobia, keď tvorenie plynie ľahko, striedajú chvíle prázdna, frustrácie a stagnácie. Klientka v tomto živote prežívala presne toto. Okolie na ňu tlačilo, cítila tlak na výkon, bola nervózna a s partnerom sa dostávala do častých konfliktov.
Presunuli sme sa k ďalšiemu, pre jej dušu kľúčovému okamihu. Videla sa nad svojím fyzickým telom. Ležala na podlahe ateliéru, vedľa nej bola kaluž krvi. Vrátili sme sa k posledným minútam jej života. Duša jej ukázala, že mala milenca. V jeho duši spoznala svojho súčasného syna. (V jednom zo svojich predchádzajúcich regresov sa s jeho dušou už stretla – po celý čas jej bol verným spoločníkom a oporou.)
Milenecký vzťah bol pre ňu zdrojom psychickej podpory. Keď sa o ňom dozvedel jej partner, prepukol hnev. Nasledovala prudká hádka a v afekte ju udrel ťažkým predmetom – soškou, ktorá slúžila ako dekorácia. Takýmto spôsobom jej vtedajší život náhle skončil.
Ako sa jej duša vznášala vyššie a vyššie, vnímala pokoj, mier a konečné uvoľnenie. Spýtala som sa jej duše (podvedomia), či si želá privolať energiu partnera, ktorý ju v tom živote zabil. Necítila však potrebu. Nebol to nik, koho by v tomto živote poznala, a jej duša necítila potrebu ďalšej interakcie. Naopak, chcela si zavolať energiu svojho milenca – dnešného syna. Opäť prišlo k hlbokému stretnutiu a k pocitu, že ide o veľmi blízke duše. Uvedomila si, že obe patria do jednej skupiny duší – duchovnej rodiny – a že sa sprevádzali v mnohých životoch.
Keďže sa klientka v spomienkach pohybovala prirodzene, bez strachu a bez zaváhania, nestihli sme a ani nebolo potrebné volať jej duchovného sprievodcu počas samotného regresu. Duchovný sprievodca sa zvyčajne volá u klientov, kde cítim obavu alebo neistotu. Keďže ide o veľmi vedomú ženu, tento prípad si to nevyžadoval.
Duchovného sprievodcu sme zavolali až neskôr, vo chvíli, keď sa jej duša nachádzala v stave „spiritu“. Chceli sme jeho pomoc pri hlbšom pochopení poučení a ďalších krokov. V momente, keď jej sprievodca prišiel, klientku zaplavil silný plač – plač dojatia. Spoznala v ňom svojho súčasného manžela.
(Môže to pôsobiť prekvapivo, ako môže byť jej manžel zároveň v inkarnácii aj jej duchovným sprievodcom. Počas mnohých hypnóz bolo opakovane potvrdené, že duša si do inkarnácie neberie celú svoju energiu. Do fyzického života vstupuje len časť jej energie – presne taká, aká je potrebná na naplnenie skúšok a skúseností, ktoré si pre daný život zvolila. Podstatná časť energie duše zostáva v duchovnom domove a môže pôsobiť ako sprievodca.)
V tomto priestore jej duchovný sprievodca ukázal ďalší dôležitý obraz z toho istého života. Videla seba samu v ateliéri plnom obrazov – v období, keď jej kreativita bola na vrchole. Bola uvoľnená, pokojná, slobodná. Maľovanie ju napĺňalo radosťou a plynulo z nej prirodzene. Neprijímala nadmerné množstvo zákaziek, netlačila na seba, netvorila z povinnosti. Tvorila z radosti. A práve vtedy bola jej kreativita najčistejšia, najsilnejšia a zároveň jej prinášala prospech.
Tento obraz mal jasné posolstvo – kreativita sama o sebe nikdy nebola problémom. Nebola príčinou jej smrti ani utrpenia. Tým, čo ju zranilo, bol tlak, preťaženie, neschopnosť počúvať seba aj svoje okolie.
S pomocou duchovného sprievodcu prišlo zásadné uvedomenie. Keby bola v minulom živote pozornejšia k radám okolia, keby si ich aspoň vypočula a navnímala, nemusela by na seba vytvárať taký tlak. Konflikty by nemuseli eskalovať a jej život by plynul pokojnejším tempom. Namiesto toho si nabrala priveľa zákaziek, tlak narastal, kreativita sa vytratila a vystriedali ju hnev a napätie.
A presne tento vzorec si priniesla aj do súčasného života. Klientka si úprimne priznala, že aj dnes má často pocit, že vie všetko najlepšie, že je neomylná, a neraz si ani len nevypočuje rady svojich blízkych.
Zároveň si uvedomila hlboký, fantómový strach: ak by vtedy nebola umelkyňou, nezomrela by. Kreativita, ktorá ju živila, sa pre ňu v podvedomí stala príčinou smrti. A preto v tomto živote síce cíti silný ťah k tvoreniu, no niečo ju stále brzdilo.
Obrazy, ktoré jej sprievodca ukázal, však priniesli novú pravdu. Pripomenuli jej, že dokáže tvoriť slobodne, radostne a v rovnováhe. Že kreativita môže byť zdrojom naplnenia aj hojnosti – nie niečím, čoho sa treba báť.
Teraz už vie, čo ju brzdilo. Uvedomila si, že sa môže učiť prijímať rady, že nemusí niesť všetko sama a že starý strach už nemusí riadiť jej kroky. Môže si dovoliť tvoriť. Tie radostné chvíle, ktoré jej duša pozná, v nej stále žijú.
Minulosť bola pochopená, uctená a prepustená – a jej kreativita môže konečne znovu voľne dýchať.
Na hypnotický regres ku mne prišla klientka s jasným vnútorným zámerom – dlhodobo prežívala pocit, že jej v oblasti kreativity niečo bráni. Akoby bola v tvorení zablokovaná, akoby tam existovala neviditeľná hranica, cez ktorú sa nedokáže dostať. Má stabilné zamestnanie, za kto...
