13/12/2025
Dnes si pripomíname sv. Luciu, ktorá je nositeľko svetla do tmavých dní. Lucia vyrastala v bohatej rodine, no jej srdce patrilo Bohu a ľuďom v núdzi. Keď jej matka ťažko ochorela, Lucia sa modlila pri hrobe svätej Agáty a prosila o uzdravenie. Matka sa zázračne uzdravila – a Lucia sa rozhodla, že celý svoj život zasvätí pomoci chudobným. Tajne im nosila jedlo a svetlo si svietila vencom so sviecami na hlave, aby mala voľné ruky. V napojení na tradičnú kultúru pred Kresťanstvom sa príbeh svätej Lucie sa spája so zvykom, ktorý sa zachoval najmä u nás a v strednej Európe.
Na Luciu chodievali po dedinách Lucie – ženy alebo dievčatá prezlečené do bielych šiat, s tvárou zakrytou, často s husím krídlom, metlou alebo pierkom v ruke. Biela farba symbolizovala čistotu, svetlo a ochranu.
Lucie vstupovali do domov potichu, bez slov.
Tým sa odlišovali od bežného sveta – boli vnímané ako bytosti medzi svetmi, poslyne svetla v temnom období roka.
Metličkou alebo pierkom symbolicky vymetali kúty, prahy, pece a stoly, aby z domu odišlo všetko ťažké, choré, neprajné či temné. Nebolo to obyčajné upratovanie, ale rituálne čistenie priestoru. Ľudia verili, že Lucie:
– odnášajú choroby
– chránia dom pred zlými silami
– prinášajú pokoj, poriadok a svetlo
– pripravujú priestor na zrod Vianoc
Po ich odchode sa v dome často zapálila svieca, aby svetlo zostalo.
Niekde Lucie potichu kreslili krížik kriedou na dvere alebo dymom z ohniska – ako znak ochrany.
Tento zvyk vznikol z hlbokej potreby ľudí vniesť svetlo do najtemnejšieho obdobia roka. Keď sú dni krátke a tma dlhá, prichádza Lucia ako pripomienka, že svetlo sa nevytráca – len sa učí žiť ticho.
Dnes môžeme tento zvyk oživiť vedome:
– obliecť si biele šaty
– prejsť dom v tichu
– pierkom alebo rukou sa dotknúť kútov
– zapáliť sviecu so zámerom: „Nech je tento dom naplnený svetlom, pokojom a ochranou.“
Lucie nás učia, že svetlo neprichádza hlukom, ale prítomnosťou ✨
