30/07/2025
3. ČASŤ PÔRODNÉHO PRÍBEHU Chorobu som prijala ako učiteľku a išli sme krok po kroku, bez lipnutia na obraze domáceho pôrodu. Zároveň sme však cítili silnú dôveru sústrediť sa na zámer, ktorý som cítila v srdci, priviesť bábätko doma v čo najväčsej pohode.
Hodnoty neboli dobré, tak som bola poslaná na rizikovú poradňu do nemocnice, čo som rešpektovala a brala som to ako skúsenosť a mali sme to ako
výlet vo dvojici do Bystrice.
Pred tým sme konzultovali s PA moje hodnoty a pracovali sme na zlepšení diétou, liekmi, akupunktúrou, homeopatiou a vnútornou prácou.
V rizikovej poradni bol prístup lekárky žiaľ veľmi nepríjemný, vyrušovali ju moje otázky (až 2) No potvrdil len to, že je na nás, aby sme sa ako ženy a otcovia viac zaujímali, nebáli sa pýtať, aj keď na to nie sú často zvyknutí, a neodovzdávali svoju moc len do rúk lekárov. Fakt, že otec nemôže byť prítomný na rizikovej poradni v dnešnej dobe, kedy väčšina mamičiek zažíva v takých chvíľach obrovsky stres je veľmi zvláštny, pri čom má na to úplne právo. Kde žena, ktorá ma otázky je považovaná za drzú a cíti od lekárky, že ju tým otravuje. Túto skúsennosť sme ale zvládli v pokoji a viem, že je to len o ľuďoch.
Bez ohľadu na skúsennosť s lekárkou sa moje hodnoty až zázračne znížili a tak ma poslala naspäť k mojej gynekologičke.
Dostala som čas bez tlaku od lekárov.
Chcem však povedať, že si vážim starostlivosť a možnosti, ktoré nám lekári dávajú, no nemôžeme sa rozhodovať len zo strachu a bez úcty k názoru rodičov a bez vnímania aj intuície, ktorá je v celom procese zrodenia dieťatka aj mamy tak dôležitá, no vo vedeckom svete tak opomínaná.
U mojej gynekologičky som zažívala presný opak, veľké prijatie, že sa môžem spýtať, má na mňa čas, a vnímala som aj jej zodpovednosť a nechcela som ju preto vytesňovať. Pri ďalšej poradni výsledky opäť stúpli a aj keď som cítila, že to bude v poriadku. Našťastie 38.tt sa už blížil, tak som dúfala spolu s doktorkou, že sa bábätko vypýta na svet skôr ako neskôr a povedala som jej aj o mojom zámere domáceho pôrodu a bola som veľmi vďačná, že mi to nevyhovárala, len sa uistila, či tam plánujem mať PA...Boli to lekcie, či sa postavím s odvaho za to, čo cítim.
