Psychologičky - ambulancia klinickej a dopravnej psychológie

29/10/2025

Sebakritika a proces odpúšťania🍀

Ako psychológovia sa často stretávame s tým, že ľudia sú príliš sebakritickí a vyčítajú si mnoho vecí, ktoré oni sami nemohli ovplyniť. Ako teda možeme prerušiť cyklus sebakritiky a naučiť sa odpúšťať sám sebe❓

✨V prvom rade ide o nahradenie vnútorného
kritického hlasu za láskavé prihováranie sa. Miesto výčitiek a zhadzovania seba samého je efektívnejšie, ak sa k sebe prihovárame milo, s úctou a vyzdvihujeme najmä pozitívne stránky a zdroje, ktorými disponujeme.

✨Ďalej je to skrytá forma trestania seba samého, čo je potrebné zastaviť. Ľudia častokrát zvyknú byť na seba tvrdí, zakazujú si oddych, odopierajú si radosti a sami seba nútia do vecí, ktoré ich frustrujú ako následok toho, že niečo nezvládli tak ako si predstavovali.
Zdravšou formou je si prípadné chyby zvedomiť, pomenovať ich a vytvoriť si plán, ako to
nabudúce skúsim inak aby sa mi daná negatívna situácia už neopakovala. Práve neúspechy
sú ideálnou cestou k tomu, aby sme v živote napredovali a zdokonalovali sa vo veciach, na
ktorých nám záleží. Sú neoddeliteľnou súčasťou osobnostného rozvoja každého z nás.

✨A v neposlednom rade sú dôležité malé „rutiny“, ktoré nám môžu napomáhať pri odpúšťaní sebe samému a budovaniu si osobného vzťahu. Môže ísť o zavedenie denníka, kde sa každý deň sám seba spýtam ako sa mám, čo som v daný deň prežil a aké boli moje pocity, prípadné úspechy. Efektívne sú tiež vlastné a sebapodporné afirmácie, ktoré je dobré si opakovať a zvedomovať každý deň.

🔆Niekedy sú však korene sebakritiky veľmi hlboké
a vtedy odporúčam vyhľadať odborníka, ktorý vám dokáže pomôcť nájsť ich príčinu a odstrániť ich.🔆

24/09/2025

S radosťou oznamujeme, že našu ambulanciu klinickej psychológie nájdete už aj v Považskej Bystrici na ul. Šoltésovej 346/1.

Poskytujeme odbornú psychologickú starostlivosť deťom, dospievajúcim i dospelým klientom.

V prípade potreby sa na nás môžete obrátiť.

Telefonický kontakt: 0944 565 983
Email: info@psychologicky.com
Web: https://www.psychologicky.com/

26/08/2025

🚔 V našej ambulancii sa môžete objednať aj na odborné poradenstvo alebo rehabilitačný program. Povinnosť podrobiť sa týmto programom upravuje Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke 🚔.

Odborné poradenstvo je špecializovaná služba zameraná na pomoc vodičom, ktorí boli pristihnutí šoférovať pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Cieľom je poskytnúť podporu, znížiť riziko recidívy a obnoviť bezpečné riadenie vozidla.

Rehabilitačný program pre vodičov je zameraný na obnovu a posilnenie schopností a zručností potrebných pre bezpečné riadenie. Týka sa vodičov skupiny B, ktorí dvakrát závažne porušili pravidlá cestnej premávky.

Na rezerváciu termínu nás kontaktujte telefonicky, e-mailom.
Telefonický kontakt: 0944 565 983
Email: info@psychologicky.com

21/08/2025

❓Prečo máme problém so sebahodnotou❓

Sebahodnota je jeden z najdôležitejších faktorov pre zachovanie duševného zdravia❗️Ak sa nedokážeme mať radi a oceniť sami seba, nemôžeme to očakávať ani od druhých ľudí. To, prečo nám chýba sebaláska môže byť z rôznych príčin:

🟣Najčastejším dôvodom býva trauma alebo zranenie z minulosti / z detstva. Či už ide o prežitý toxický vzťah, kde sme boli ponižovaní a stratili sme vlastnú hodnotu. Alebo ide o zanedbávajúcu výchovu či iný neadekvátny štýl výchovy, kde sme mali nedostatok lásky od rodičov a preto ani sami pre seba nie sme dosť dobrý.
🟡Ďalším dôvodom nedostatočnej sebahodnoty môže byť vnútorné presvedčenie. V takom prípade je sebahodnota založená na vysokých očakávaniach od seba. Často sa stáva, že pochybujeme o svojich kvalitách či schopnostiach. Sme príliš kritickí voči seba a nedokážeme sa za nič pochváliť.
🟠Ďalej je to spoločenský tlak, ktorý tiež vplýva negatívne. Sociálne siete a média nám prezentujú nereálne štandardy ideálov, kedy sa podvedome porovnávame a mame pocit, že nespĺňame to, akí by sme „mali“ byť. To prirodzene vedie k pocitom nedostatočnosti a menejcennosti.
🟢A dôvodom môže byť nedostatok času, kedy nemáme priestor popri povinnostiach na seba a na budovanie sebahodnoty. Dávame prioritu druhým ľudom a neostane čas na starostlivosť o seba samých.

Každodenné návyky, ktoré pomáhajú budovať pozitívnejší vzťah k sebe:

1️⃣ Budovanie schopnosti navnímať kto som a čo potrebujem k tomu, aby som sa cítil byť spokojný a naplnený - rozpoznať vlastné potreby je niekedy náročné, no je to jeden z ukazovateľov pozitívneho vzťahu k sebe.
2️⃣ Byť asertívny je ďalšia dôležitá schopnosť a teda vedieť povedať „nie“ - vedieť niekoho požiadavky odmietnuť nie je nič sebecké a pomáha nám to nastaviť si osobné hranice v rámci medziľudských vzťahov.
3️⃣Ďalším užitočným návykom je láskavé prihováranie sa sebe samému - a to aj keď sa nám niekedy niečo nepodarí a vieme, že sme to mohli urobiť lepšie.
4️⃣ Ďalej by sme si mali nájsť aspoň jednu hodinku denne popri všetkých povinnostiam pre seba - urobiť si vlastnú psychohygienu podľa toho, čo potrebujem a nemať zato žiadne výčitky svedomia.
5️⃣A v neposlednom rade by sme sa mali prestať porovnávať, čo sa deje najčastejšie prostredníctvom sociálnych sieti.

Želáme vám veľa síl pri budovaní/posilňovaní sebahodnoty 🍀

30/04/2025

🔎Šikanovanie🔍

Šikanovanie sa radí medzi agresívnej a nežiadúce formy správania, ktoré môže byť v istých prípadoch klasifikované aj ako trestný čin❗️ Zámerom toho kto šikanuje je, aby svojej obeti ublížil a nejakým spôsobom ju poškodil. Môže ísť o zastrašovanie alebo fyzický útok, čo je najhoršia forma šikany. Šikana je žiaľ niečo, čo sa v dnešnej dobe vyskytuje čoraz častejšie, či už ide o školské alebo pracovné prostredie. A to aj napriek zvýšenej intenzite opatrení, prevencií a intervencií.

📌Ako rozpoznať rozdiel medzi šikanou a bežnými konfliktmi?

Konflikt by mal mať konštruktívny charakter, z ktorého sa môžu poučiť obe strany. Často je potrebné urobiť nejaký kompromis či priznať si chybu a primeraným spôsobom si príčinu konfliktu vydiskutovať. Šikana musí mať charakter nadradenosti, kde sa šikanujúci vyvyšuje nad svoju obeť. Ide o opakujúce sa a neakceptovateľné správanie, ktoré má ponižujúci charakter a degraduje či poškodzuje obeť.

📌Aké psychické následky môže šikana zanechať na obeti?

Vo väčšine prípadov sa s tým obeť snažil vysporiadať sama. To však môže vyústiť do psychosomatických ťažkostí ako je bolesť žalúdka, bolesti hlavy či zvracanie zo stresu a obáv. Obeť je pod neustálym tlakom a s tým spájajú aj pocity úzkosti či depresie. U detí v pubertálnom veku dochádza k sebapoškodzovaniu, kedy si dieťa svoje trápenie a strach ventiluje tým, že si spôsobuje bolesť čo je pre neho uvoľňujúce. Medzi ďalšie symptómy patrí nespavosť, zvýšená senzitivita, podráždenosť, výkyvy nálad a v neposlednom rade nízke sebavedomie a nízka sebahodnota.


📌Ako môže človek čeliť šikane v škole alebo na pracovisku?

Je dobré, ak si obeť šikany uvedomí, že nemusí byť nato sama. Obete majú spočiatku strach o tom rozprávať nakoľko sa boja ako zareaguje šikanujúci. Isté však je, že obete šikany potrebujú pomoc svojich blízkych a kompetentných ľudí nato, aby sa šikana zastavila. Čím dlhšie obeť tají ako sa mu ubližuje, tým závažnejšie môžu byť následky.

Obeť šikany sa môže pokúsiť nájsť vo svojom blízkom okolí aspoň jedného človeka, ktorému sa dokáže so svojím trápením zveriť. V neposlednom rade sú dostupní aj rôzni odborníci či psychológia, ktorých takáto obeť môže vyhľadať a poradiť sa ako má postupovať ďalej. Prípade dovoliť odborníkovi aby sa postarala o jeho duševného zdravie, ktoré bolo v dôsledku zlého zaobchádzania narušené.

07/04/2025

🔆Hranice a detský vzdor🔆

Hranice alebo inak mantinely, predstavujú pre dieťa istotu. Každé dieťa by malo mať vo svojom živote stanovené hranice, ktoré mu poskytnú jeho rodičia. Dieťaťu to pomáha lepšie sa orientovať, vie kam môže zájsť a čo všetko si môže dovoliť. To sa týka predovšetkým obdobia vzdoru.

Detský vzdor sa zväčša vyskytuje od cca 1,5 roka veku dieťaťa a trvá zhruba do 3 až 4 rokov, pričom súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Prejavy vzdoru sa môžu líšiť a to, ako sa u dieťaťa prejavuje vzdor závisí od viacerých faktorov ako napríklad jeho charakterové črty, genetika či samotný prístup rodičov.

Existuje zopár pravidiel, ktoré môžu byť rodičom nápomocné:

▪️V dodržiavaní hraníc treba byť konzistentný, t.j. všetky osoby, ktoré prídu do kontaktu / interakcie s dieťaťom by mali podľa možnosti pristupovať rovnako (obaja rodičia, starí rodičia, rodinní príslušníci atd.). Ak k dieťaťu každý člen rodiny pristupuje rozlične, je to pre dieťa nesmierne mätúce a zvykne sa naviazať na jednu osobu, ktorá je k nemu najviac benevolentná a nevyžaduje od neho žiadne dodržiavanie hraníc.
▪️Dodržiavanie hraníc by malo byť za každých okolností rovnaké, či už ide o domáce prostredie, ihrisko, obchod, návštevu atd. Dieťa pravdepodobne nebude rozumieť tomu, prečo je jedno a to isté správanie hodnotené inak doma a inak v obchode.
▪️Samotné dieťa by malo hraniciam rozumieť. To však platí hlavne pri ich zavádzaní. Rodič by mal dieťaťu poskytnúť vysvetlenie v jeho aktuálnej mentálnej úrovni. Môže to dieťaťu napomôcť k tomu, aby rýchlejšie začal hranice rešpektovať a nemal v hlave zmätok, prečo to rodič od neho vyžaduje.
▪️Stanovenie hraníc nie je nemenné. Hranice sa zavádzajú tam, kde dieťa potrebujeme usmerniť a naučiť ho k nejakému typu správania alebo k povinnostiam. Ak však dieťa požadované správanie dosiahne, hranica sa môže nastaviť podľa aktuálnych okolností a potrieb. To ale neznamená, že hranice bude mať každý deň iné.
▪️Pri stanovení hraníc by dieťaťu mal byť poskytnutý adekvátny čas nato, aby hranici porozumelo a následne začalo podľa nej fungovať. Presný čas sa nedá vytýčiť. Je úzko spätý s povahou dieťaťa, jeho mentálnou úrovňou a charakterom konkrétnej hranice.




Kedy vyhľadať odbornú pomoc❓

Odborná pomoc by sa mala vyhľadať vtedy, ak obdobie klasického vzdoru trvá dlhšie ako do 4.-5. roka života a zároveň dieťa nie je schopné rešpektovať hranice za žiadnych okolností, ak má agresívne prejavy, je príliš senzitívne a pravidelne (niekoľkokrát za deň) nadobúda afekty, ktoré rodičia nedokážu korigovať po dlhšiu dobu. Je to pre dieťa nekomfortné a tým pádom aj pre celú rodinu. Môžu sa v ňom odohrávať rôzne zmeny na neurologickej úrovni, kedy je dobré okrem detského lekára či psychológa podstúpiť aj neurologické vyšetrenie ohľadom nervovej sústavy dieťaťa. Jeho nervová sústava môže byť napríklad o niečo citlivejšia alebo ľahšie podrážditeľná. Vtedy je nutné, aby sa k dieťaťu pristupovalo odporúčanými prístupmi od odborníkov. To sa však týka krajných prípadov. Ak sa jedná o klasický detský vzdor, niekedy upokojí rodičov výrok že to je len obdobie, ktoré sa čoskoro skončí😊.

Držíme Vám palce pri zavádzaní nových hraníc✊.

27/12/2024

Aj s našou mysľou sa dá pracovať. Je iba na nás, či sa budeme zaoberať tým, čo nám nejde alebo nám nevychádza, alebo sa rozhodneme upriamiť našu pozornosť iným smerom. Napr. zamerať sa na to, čo nás môže tešiť.

Cvičenie:

1. Byť tu a teraz
Nájdite si pohodlné miesto na relaxáciu. Našu myseľ zameriame na dýchanie. Postupne vnímame ako sa uvoľňujú svaly a myseľ. Nehodnotíme, iba vnímame naše telo. Prechádzame postupne cez jednotlivé časti nášho tela - vnímame chodidlá, lýtka, stehná a postupujeme smerom k hlave. Čo cítim? Zaznamenávam niekde v tele fyzické prejavy svojich emócií?

2. Prosba
Bez toho, v čo veríme, pomáha nám, keď v jednej vete formulujeme prosbu, aby sme boli schopní vidieť dobro vo vlastnom živote: okamihy, miesta a chvíľky, kedy sme sa cítili šťastní a spokojní.

3. Všímavosť
Pomaly si v mysli prechádzame svoj deň. Vidíme ho ako film, všímame si tie okamihy, ktoré nám urobili radosť. Dôležité je, aby sme si tieto pekné situácie predstavili a zastavili sa pri nich. Uvedomili si, to ako sme sa pri tom cítili a čo sme u toho prežívali.

4. Dialóg s telom
V prípade, že sa objaví smútok, nevyháňame ho, nepopierame ho. Uvedomujeme si fyzický prejav smútku – kde ho cítime? Ako to vnímame fyzicky v našom tele? Môžeme si povedať: „Smútok, si moja emócia, si súčasť môjho já, ale nie si totožný s mojim ja. Ale pretože si moja emócia, môžeš tu so mňou byť, ja ťa prijímam (to neznamená súhlas). Ja sa ti len nebudem venovať.“ Po chvíľke tohto dialógu a vnímania fyzických prejavov sa vraciame späť k cvičeniu – kedy si prechádzame postupne svoj deň.

5. Ďakujem
Po ukončení a znovuprežití pozitívnych udalostí, si uvedomíme celkový pocit v tele: ako se cítím? Podobne ako v bode 2, bez ohľadu na konkrétne presvedčenie a vieru, pokúšame sa explicitne formulovať vďačnosť. Za všetko, čo sme počas dňa prežili, za drobnosti, ktoré v bežnom zhone prehliadname.

Vďačnosť prináša do nášho života povzbudenie a pomáha nám nachádzať zmysel.

15/09/2024

25/08/2024

Stres spôsobuje, že naše vnímanie je zúžené. To znamená, že sa sústredíme len na problém. V tele cítime nepríjemné pocity, ako stuhnutosť, naše svaly sú napnuté - je to bežná reakcia, kedy náš mozog (amygdala) vyhodnocuje situáciu a snaží sa nás ochrániť, dostať do bezpečia. Táto reakcia sa spúšťa pravidelne a automaticky, a to aj v situáciách, kedy nám nehrozí nebezpečenstvo - ak je to v nahromadenej podobe, tak to môže viesť k úzkostiam, panickým atakom, vyčerpaniu apod. Spoločne sa môžeme naučiť, ako to môžeme ovládať. 👇

18/08/2024

Myšlienka na zamyslenie:

Prijímajúci rodič nechá dieťa, aby sa vyvíjalo podľa svojho životného programu. Neprijímajúci rodič má potrebu naprogramovať dieťaťu život. V rovnakom duchu by sa dalo povedať, že rodič má byť skôr “záhradníkom, ktorý podporuje rast, nie tesárom”. (Gordon, 2007).

16/08/2024

Na základe empatickej komunikácie sa deti učia načúvať svojim vlastným pocitom a svojmu prežívaniu. Deti potrebujú podporu rodičov pri tomto procese, pretože ak reagujeme rovnako ako deti (emočne - krikom, hnevom), tak vytvárame v nich frustráciu, pocit nevypočutia, a tým bránime komunikácii, kontaktu a napojeniu sa na emócie dieťaťa. Trpezlivosť, načúvanie, porozumenie - Nie je to jednoduchá cesta, ale nikdy nie je neskoro, to aspoň skúsiť. ✨

02/08/2024

Čo znamená láskavosť v rodičovstve: 😇

1. Dávať lásku, aj keď sa mi teraz v rovnakej podobe nevracia.
2. Nedovoliť vlastným emóciám, aby mi bránili vidieť a počuť, čo dieťa potrebuje.
3. Správať sa k dieťaťu tak, ako ja chcem, aby sa ku mne správali druhí.
4. Reagovať primerane, aj keď dieťa robí niečo, čo sa nezhoduje s mojimi predstavami.
5. Ospravedlniť sa.
6. Neposlať preč, neodmietnuť, ale ponúknuť prijatie, aj keď sa nespráva, tak ako si prajem.
7. Nebáť sa povedať, že sa potrebujem najesť, oddýchnuť si, nájsť si čas pre seba.
8. Vedieť povedať : neviem, je mi to ľúto, máš pravdu.
9. Rozprávať o sebe, ak s niečím nesúhlasím. Rozprávať o svojich pocitoch, keď niečo zakazujem.
10. Dovoliť im plakať, keď sú smutné, hnevať sa, keď ich niečo nahnevá a báť sa, keď majú strach.
11. Venovať dieťaťu aspoň 10 minút plnej pozornosti.

Dôverujte, že dieťa nerobí naschvál, ale za každým jeho prejavom sa skrýva túžba byť prijímaný a dôležitý. 😉