20/05/2023
Neustále sa strácam a následne hľadám. To, v čom som kedysi videla zmysel, mi dnes už zmysel nedáva. Z toho prebytku podnetov a nových informácií každý deň, pričom mnohé sa úplne vyvracajú, sa mi točí v hlave. Mám pocit, že nič nestíham a že tlak dnešnej spoločnosti a života samotného je príliš veľký. Všetko ide tak moc rýchlo a ja mám stále pocit, že nerobím dosť, ale zároveň viem, že viac nezvládnem…
Cítite sa aj vy niekedy takto podobne? 🤔
…a potom len usadnem na jogovú podložku, pustím si hudbu, zatvorím oči a dýcham. Dýcham. Hýbem sa. Cítim. Som. A to je to. Môj ideál úspechu. Opätovné nadviazanie spojenia sama so sebou, vnútorný pokoj, prijatie a pocit jednoty.
Niekomu to možno môže prísť zvláštne, čudné, iracionálne, strata času…
Každý máme svoj ideál úspechu. Niekto potrebuje veľa mať, niekto veľa cestovať a vidieť svet, niekto chce mať vysoké postavenie v práci, niekto zase rodinu a veľa detí… a to všetko je úplne vporiadku, pokiaľ to vychádza naozaj z nás.
Čo však vnímam je, že ľudia častokrát namiesto toho aby boli sami pre seba úspešní, sami so sebou spokojní, snažia sa byť úspešnými v očiach druhých. Či už kvôli strachu, nevedomosti, výchove…neviem, no je to škoda. V živote najviac času trávime sami so sebou a preto by nám malo záležať na tom ako sa sami so sebou cítime.
Dovoľme si byť sami sebou a zároveň s láskou rešpektujme ostatných.🤍
“Úspech nás neurobí šťastnými, ale šťastie nás môže urobiť úspešnými (v našich očiach).”
- Robert Krause (táto a mnoho ďalších myšlienok zaznelo v nadupanom diele podcastu **eni ktorý odporúčam vypočuť. 😉)
📸 .cz
📍