14/04/2024
Vedeli ste, že telo musí vyjadriť stresové zážitky, aby ste si ich mohli uvedomiť?
Ak ste napríklad boli v ranom detstve opustení, môže to neskôr pri odlúčení vyvolať silnú retraumatizáciu a takzvané "konflikty z odlúčenia", ktoré sa môžu prejaviť napríklad poruchami trávenia a metabolizmu, kožnými problémami (psoriáza, žihľavka, neurodermatitída atď.) a chronickou bolesťou pohybového aparátu.
Spôsob, akým a kde sa telo vyjadruje, presne ukazuje, čo vám chce povedať, t. j. či napríklad vaša pokožka ešte chce dotyk/kontakt alebo už nie, alebo či ide o partnerské vzťahy alebo vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
Takže to, čo nazývame "choroba", sa niekedy javí aj ako forma reči tela, ktorá hovorí: "Prestaň ma zneužívať pre svoje problémy!
Pozri sa inam, upratuj!
Už to nevydržím!"
Inými slovami: choroba sa objavuje vtedy, keď potláčame staré tabu, pocity alebo dokonca aktuálne konflikty, ktoré chcú vyjsť na povrch, pretože telo už nie je pripravené "znášať" napätie, ktoré vzniká, keď sa zapierame, aby sme niekam patrili, aby sme neboli opustení, aby sme nestáli sami, skrátka: keď sme sa opustili v presvedčení, že sme stále tým malým, závislým dieťaťom z minulosti, ktoré zúfalo udržiava pripútanosť, aby prežilo.
Preto by som povedala, že dobrá a dôkladná práca s traumou sa rovná nielen psychickej, mentálnej a fyzickej detoxikácii a vybitiu, ktoré uvoľňuje obrovské, viazané energie, ako aj prirodzenú radosť zo života, čo následne umožňuje nové možnosti správania.
Je to predovšetkým práca s vedomím, pretože zviditeľňuje, čo sa na ktorých úrovniach (mentálnej, emocionálnej, fyzickej/biochemickej, duchovnej) deje a prečo, a tým umožňuje hlboké zmeny - za predpokladu, že sme na ne pripravený.
To následne mení oslabujúce štruktúry, ktoré sa dedili z generácie na generáciu, a lieči nielen postihnuté problémy jednej osoby, ale celého rodinného systému - ak nie celého ľudstva.
Reumatizmus, podobne ako väčšina tzv. autoimunitných ochorení, je často založený na zámene pravého a falošného ja. Ak totiž nie sú jasné psychologické hranice ega, môže to mať vplyv aj na imunitnú obranu organizmu, ktorá je potom tiež zmätená a obracia sa proti vlastným tkanivám.
Často tu zohrávajú úlohu aj takzvané konflikty vlastnej hodnoty, znehodnotenia a neschopnosti, ktoré prostredníctvom príslušných "napätí" spúšťajú ochorenia súvisiace s kostrou a kosťami, ako sú bolesti hrudnej kosti, rebier, chrbta, krížov, zakrivenie chrbtice, krehké kosti, zápaly kĺbov/artritída alebo reuma/chronická polyartritída atď.
Agresivita potlačená traumatickými štruktúrami často vedie k žalúdočno-črevným problémom, prekysleniu, svalovým bolestiam atď. v dôsledku nedostatku hraníc.
Problémy so zubami a čeľusťou tiež často poukazujú na problémy s hnevom, nedostatok asertivity alebo vytrvalosti a problémy so sebaúctou - v dôsledku starých skúseností.
Na druhej strane strachy, ktoré sú spôsobené ranou traumatizáciou a sú vyvolané, ale nevyriešené neskôr v živote, môžu vyvolať tzv. konflikty poplachovej pripravenosti, a tým napríklad histamínovú intoleranciu, syndróm aktivácie žírnych buniek a/alebo alergie a intolerancie všetkého druhu.
Astma je tiež často dôsledkom traumatického konfliktu strachu z vyľakania alebo nemoty.
Traumatizujúci vzťahový stres alebo jednoducho chronický každodenný pracovný stres, ako aj potláčanie smútku v prípade strát, ktoré ešte nie sme pripravení uznať alebo jednoducho otvorene oplakávať, spôsobujú v tele napätie a tenziu, ktorá sa v určitom momente prejaví rovnako chronickou bolesťou a má za následok aj nadmernú spotrebu živín, ktorá zvyčajne zostáva nepovšimnutá a bez vhodných výživových doplnkov sa nedá doplniť.
Z dlhodobého hľadiska to zase vedie k nedostatočnému zásobovaniu mnohých orgánov, čo sa samozrejme skôr či neskôr tiež prejaví a ak sa to nechá bez zásahu, čiastočne alebo úplne sa vzdá ducha.
Vysoký krvný tlak je často aj dôsledkom chronického, neriešeného (vzťahového, traumatického a/alebo každodenného) stresu a nadmerných požiadaviek, ktoré v určitom momente ovplyvňujú aj cievy a srdce.
Aktívna trauma spotrebuje neuveriteľné množstvo energie.
Výsledkom je rastúce vyčerpanie.
Ak sa vyrieši, telo môže opäť správne dýchať, voľne sa pohybovať a bunky a ich mitochondrie môžu opäť nerušene pracovať, bez toho, aby niesli ďalšie patologické úlohy a konflikty.
Preto má zmysel uvedomiť si svoje traumatické problémy čo najskôr, naučiť sa ich držať a účinne ich vyriešiť, aby vaše telo nemuselo namiesto vás vyjadrovať, vizualizovať a znovu prehrávať to, čo tak horlivo potláčate.
Majte sa - ako chcete 💜
Ava &Pozemská Bytost‘
