08/03/2026
ZAMYSLENIE – DEŇ ŽIEN
Niekedy sa vrátiš k niečomu, čo si napísal pred dvadsiatimi rokmi, a zistíš, že slová nestarnú. Vtedy som mal asi tridsaťštyri rokov, bol som mladý lekár plný dojmov a ideálov, a písal som to, čo som naozaj cítil. Dnes mám päťdesiatštyri. Dvadsať rokov praxe, dvadsať rokov pacientov, rodín, príbehov. A keď som si tento text znova prečítal, nezmenil som názor. Zmenil som sa ja – a text sa mi zdá ešte pravdivejší.
Vrátil som sa k nemu práve dnes. Možno preto, že moja mama má 92 rokov. Väčšinu dňa leží, jej telo už nestačí za jej dušou. Ale keď ju drží za ruku jej dieťa – hoci to dieťa má šediny – v jej očiach sa niečo rozsvieti. Niečo, čo nezostarlo. Niečo, čo nepotrebuje silu svalov ani ostrosť pamäti. Tá vec sa volá materská láska. A práve ona mi dala podnet vrátiť sa k tomuto textu.
-------------
Ja tridsiatnik:
-------------
Milan Lasica mal televízny program „Mojich 7 divov sveta". Hostia relácie rozprávali o tom, čo považujú na tomto svete za zázrak. Poučné bolo, že často sa tými zázrakmi stávali bežné javy a okamihy života, ktoré si tí menej všímaví ani neuvedomujú ako niečo tajomne krásne. Jedným z mojich zázrakov je premena ženy na matku.
Po skončení vysokej školy som nastúpil ako sekundárny lekár do Detskej nemocnice v Košiciach. A tu ma ohromil jeden z veľkých divov sveta – akási metamorfóza, premena dievčaťa v Matku. Je to ozaj neskutočné. Dievčina ešte včera sa bujaro zabávajúca na diskotéke, mladá kariéristka, elegantná dáma – tu v Detskej nemocnici predo mnou stála vo vyťahaných teplákoch, s nevyspatými očami, a s tichými obavami sa pýtala na zdravotný stav svojho dieťatka. Zmenila sa. A hoci možno menej upravená, predsa krajšia. Materstvom získala zvláštne čaro, akési magické vyžarovanie.
Psychotronici tvrdia, že matka a dieťa do dvoch rokov tvoria jednotný celok, majú spoločnú energetickú ochranu, akoby sa pôrodom tak celkom tieto dve bytosti neoddelili. Dieťa nutne potrebuje matku a matka potrebuje dieťa. Byť matkou znamená často obetovať svoje pohodlie, svoje predstavy, svoj čas inej bytosti. Ale nie je to bolestivá obeta – je to veľké naplnenie láskou a pokorou.
Aj preto ma stále zarmúti, keď vidím ženy, ktoré síce majú deti, ale k tej zázračnej premene na matku sa akosi nedokázali celkom dostať. Starostlivosť o dieťa berú len ako povinnosť, ktorá ich obťažuje. Vídavam takéto prípady. A som smutný.
Materstvom žena získava akúsi posvätnosť. U normálnych ľudí je matka symbolom života a lásky. Ľudia starajúci sa o umierajúcich často hovoria o posledných okamihoch života – keď mnohí začnú potichu vzývať svoju mamu. Ctenie si matky je pevným pilierom morálky i náboženstva. A útok na vlastnú matku je útokom na samotnú existenciu človeka.
Mal som písať o dive sveta a skončil som pri zlobe sveta. Alebo možno nie celkom. Lebo aj tá týraná matka v sebe nosí dar – dar nelogickej a čistej lásky. Jednoducho, tieto ženy prešli niečím zázračným. Zmenili sa na Matky.
----------
Ja päťdesiatnik
___________
Dnes pracujem obklopený ženami – lekárkami, sestrami, kolegyňami, ktoré denne nesú zodpovednosť za zdravie iných. Doma mám manželku a dcéru, ktorá kráča po medicínskej ceste. Každý deň vidím ženy, ktoré sa starajú – o pacientov, o rodiny, o druhých – často skôr ako o seba.
V ajurvéde sa hovorí, že ženský princíp prírody – Prakriti – je ten, ktorý dáva tvar všetkému živému. Keď som ako mladý lekár stával pri lôžku matky s chorým dieťaťom, vždy som to cítil. Že tá žena predo mnou vie niečo, čo ja so všetkými svojimi vedomosťami neviem. Vie milovať bez podmienok. A to je väčšie ako každá diagnóza.
A moja mama? Leží, mlčí, je krehká ako porcelán. Ale keď ju vezmem za ruku, stisne. Slabo, no isto. Ako keby chcela povedať: som tu. Stále som tu pre Teba.
Dnes si v tichu pripomínam: za každým životom stojí žena. Matka, sestra, manželka, kolegyňa, dcéra.
Ďakujem vám.
