31/08/2025
Príhovor Daniela Heviera na začiatok nového školského roku
Vážené deti, dievčatá a chlapci, stredoškoláci, maturanti i vysokoškoláci, drahí kolegovia pedagógovia, panie učiteľky a páni učitelia, všetci tí, ktorí pracujete v školstve a pre školstvo, (osobitne pozdravujem dámy školníčky a pánov školníkov :) ), ctení rodičia, mamky a tatkovia, staré mamy a starí otcovia,
oslovujem vás (a osobitne Vás) takto hromadne, pretože všetci sme deti (bývalé i terajšie) a všetci sme dospelí (terajší i budúci). Všetci sme prešli alebo prechádzame bránami rôznych škôl a všetci s rozochvením očakávame, čo nám prinesie nový školský rok.
Som si istý, že sa na to mnohí bojtešíme. Aj máme trochu strach a rešpekt, aj sa nedočkavo tešíme na všetko nové, čo nám budúce mesiace prinesú. Možno nové vzťahy, nové priateľstvá, ale určite nové zážitky, skúsenosti, vedomosti. Som presvedčený, že takto o desať mesiacov budeme opúšťať školské brány ako iní ľudia: múdrejší, odolnejší, zrelší, lepší.
Deti naše (a tiež moje), dôverujem vám, verím a spolieham sa na vás. Frázovito vám hovoria, že vy ste naša budúcnosť. Mýlia sa tí dospeláci: vy ste naša prítomnosť, súčasnosť, už s vami musíme (a chceme) rátať. Škola nie je príprava na život – škola je život sám. Trochu sa vás bojíme a veľmi sa o vás bojíme. Ale vy sa o to nestarajte: vyrastajte, mocnejte fyzicky i duševne, nedajte sa obulikať zlodejmi sŕdc a duší. Ponárajte sa do technológií i do prírody, učte sa cudzie jazyky, cestujte reálne i virtuálne, smejte sa, snívajte, zaľubujte sa. Hýbte sa, športujte, ponárajte sa do prírody. Nebojte sa ozvať, keď vám krivdia alebo keď vidíte nespravodlivosť okolo seba. Učte sa od starších – a zároveň učte starších. Ani by ste neverili, že aj tí starší sa dokážu s vami zasmiať a že sú to vlastne úžasní dedkovia a babky Majte sebavedomie, čiže vedomie seba a svojej hodnoty. A majte aj sebadôveru, teda dôveru v schopnosti, ktoré ste dostali darom a ktoré sa majú ďalej rozvíjať. Nespite, a spite! (Iba v spánku deti rastú.) Hrajte sa! Nielen virtuálne, ale aj stolové či pouličné hry. Tvorte, vytvárajte! Nebojte sa umelej inteligencii, pretože vaša inteligencia je oveľa silnejšia. ČítAIte! Nielen knihy, ale aj ľudské tváre, srdcia, povahy, svet okolo vás. A ešte jedna domáca úloha: z o d o l n i t e s a. Budete to nasledujúce mesiace veľmi potrebovať. S mnohými sa v novom školskom roku stretneme osobne. Ale budem s vami všetkými, aj keď to možno nebudete vnímať.
Ctení dospelí, drahí kolegovia a kolegyne učiteľky a učitelia, rodičia a starí rodičia. Nezabudnime, že ja my sme boli deťmi a mladými ľuďmi, aj my sme chodili do školy, aj nám tam všeličo liezlo na nervy, všeličo nás zraňovalo, ale veľa, veľa dobrého, užitočného, krásneho, nenahraditeľného a cenného sme tam získali. S touto minulosťou a skúsenosťou nemáme právo ubližovať našim deťom či už z ľudskej slabosti alebo ťarbavosti. Verím, že všetci chceme pre naše deti, vnúčatá, mladých ľudí, to najlepšie.
Chceme im odovzdať to, čo budú – podľa nás – potrebovať do života. Ale oni už žijú! Buďme pri nich, ale nežime za nich. Formujme ich, inšpirujme sebou i mnohými múdrejšími od nás, ale nestrkajme ich do korzetu našich predstáv. Dovoľme im, aby sa mýlili – tak isto ako my. Dovoľme im, aby hľadali i strácali – rovnako ako my. Dovoľme im, aby boli iní, ako sme a boli sme my.
Dôverujme im. Vaše (a teda aj moje) deti sa vo svete nestratia. Naopak, svet by bol stratený bez našich detí. Áno, všeličo už nevedia, všeličo už nechápu, všeličo stratili. Ale to, čo im chýba, nahrádzajú nové zručnosti a schopnosti, myšlienky, nové sny, plány, nové túžby a vízie.
Viem, že táto doba nás tlačí ako obrovský lis. A zároveň z nás môže získať to najlepšie, čo je v nás. Je vo vás veľa sily, veľa múdrosti a dobra, ochoty rozdať až do zvyšku síl. Myslite však aj na seba. Naše deti nás budú potrebovať silných, odolných, oddýchnutých, plných života. Škola a rodina musí úzko spolu-pracovať, ale aj spolu-radovať sa, spolu-riešiť výzvy a problémy. A napriek tomu nijaký učiteľ nemá nahrádzať rodiča, aj keď je v každej pani učiteľke kus mamy a v učiteľovi môže vidieť dieťa druhého otca.
Rodičia nemajú suplovať nefungujúci vzdelávací systém, ale chcem nám pripomenúť: škola a vzdelávanie nie je iba od 8. rána do poludnia. Učiť sa máme spolu s deťmi všetci nepretržite: aj pri hre, aj pri športovaní, aj pri nudení sa (!).
Nezakazujme!
Ukazujme!
Neokrúžkujme ich obručami krúžkov. Vytvorme im spoľahlivý kruh rodiny a podpory.
Chcem vás uistiť, drahé kolegyne a kolegovia, že aj počas nového školského roku budem s vami, pri vás a vedľa vás. Aj keď sa mi nepodarí osobne prísť všade tam, kam ma pozývate, budem vás ďalej podporovať, zastávať sa vás, počúvať vás a radiť sa s vami. To, že sme oddaní nášmu učiteľskému poslaniu, neznamená, že sa nemáme uchádzať o dôstojné podmienky pre našu misiu. Budem všade tam, kde sa vám bude krivdiť a kde vás bude treba podporiť mojím hlasom. Pre pedagógov i rodičov chcem ďalej pripravovať inšpiratívne materiály. Tajomstvo slov (a snov) chcem s vami a s našimi deťmi odhaľovať aj naďalej.
Nezabudnime zemeguľa sa krúti iba preto, že ju poháňajú kroky našich detí.
Váš Daniel Hevier, učižiak
