Centrum poradenstva a prevencie Rimavská Sobota

26/10/2025

26/10/2025

▶️ Nikdy ten výsledok nebolo dosť dobrý. Vždy tam bolo nejaké “ale“.
úspech bol štandard a každé, aj najmenšie zakopnutie bol problém.

Mnohí z nás tak vyrástli s pocitom, že uznanie a prijatie neprichádza len tak — treba si ho zaslúžiť.

➡️ Výkonom. Správaním. Tým, že sme šikovní, bezproblémoví, reprezentatívni.
Že láska nebola zadarmo, ale za výsledok.

▶️ Aj tebe sa dialo, že si sa bál/a urobiť chybu?
Že ste mali v brušku nepríjemný pocit a cítili neustály tlak byť

“Ten dobrý“,
“Tá, čo nesklame“…

…Najmä keď v rodine už bol niekto iný, kto robil často problémy — súrodenec, ktorý pútal pozornosť. A o to viac si cítil/a, že tvojou úlohou je byť ten bezchybný kus skladačky.

➡️ Nie ísť vlastnou cestou, ale nepoškodiť dojem a nesklamať rodičov, lebo to sklamanie bolo násobne väčšie.

✅ Takéto nastavenie sa potom často prenesie do dospelosti. Navonok úspech, zodpovednosť, schopnosti, výsledky.

A popri tom neustála vnútorná nespokojnosť — so sebou, aj s ostatnými.

Hlave neustále myšlienky “malo to byť lepšie“, ”dalo sa spraviť viac“, ”takto to nie je dosť dobré“.

Ako keby vnútorný hlas rodiča pokračoval ďalej.

➡️V dospelosti si povieš, že raz, keď bude mať vlastné deti, nechceš, aby to takto cítili.

Až človek jedného dňa zistí, že keď jeho vlastné dieťa donesie domov kresbu, automaticky ide z úst:

“Pozri, tu si to mohol/a urobiť krajšie.“
“Ale veď kôň nevyzerá takto.”
“Tá zelenina je nejaká čapatá”

Keď sa dieťa učí písať, ruka sama siaha po ceruzke:

“Ukáž, takto to je správne.“
“Fakt by si sa už mohla snažiť.”
“Stále to robíš zle”

➡️ Nie preto, že by si nechcel/a podporovať. Nie preto, že by si bol/a prísny rodič.
Ale preto, že si celé roky žil v prostredí, kde výkon = hodnota. A telo aj jazyk jednoducho pokračujú v tom, čo bolo naučené.

A až keď si to človek všimne, začne si uvedomovať, že tlak, ktorý kedysi tak bolel — úplne nevedomky odovzdáva ďalej.

➡️ Tento príbeh nie je môj, je to príbeh mojej známej – dnes úspešnej ženy v práci, ktorá však často býva nespokojná. Nespokojná so svojimi rozhodnutiami, ale aj s rozhodnutiami ostatných.

Je prepísaný tak, že sa v ňom možno nájdete aj vy. Podobné situácie zažíva/lo veľa z nás. Nie je jednoduché sa cez to preniesť a začať robiť veci inak.

Čo môžeme povedať namiesto kritiky?

👉 Namiesto „Tu si sa pomýlila“ → „Vidím, že si sa veľmi snažila.“
👉 Namiesto „Malo to byť krajšie“ → „Páči sa mi, ako si to vymyslela. Povedz mi o tom obrázku viac.“
👉 Namiesto „Takto to nie je správne“ → „Skúsime spolu nájsť iný spôsob?“

✨ Pointa je, že perfekcionizmus sa prenáša nenápadne ďalej – v malých poznámkach a očakávaniach. Ale dá sa to zastaviť. Stačí prehodiť optiku z výsledku na snahu, z chyby na učenie a z výkonu na proces.

Mojej známej pomohli terapie – stále s tým zápasí, ale snaží sa to robiť inak. Všetci máme šancu byť lepšími. Tak to skúsme.

➡️ My síce terapie nerobíme, ale vieme sa pozrieť na vaše nastavenie z inej strany. Zo strany koučingu a pohľadu, čo robiť v živote inak. Chcete začať na sebe pracovať? Dajte nám vedieť.
⬇️⬇️⬇️

https://elipredeti.sk/coaching?page=1

26/10/2025

❓ Prečo sa vysmievame, keď sa štvoročný chlapec rozplače a potrebuje mamu?

❓Prečo zastrašujeme mamu, ktorá nosí svoje ročné bábatko na rukách, a predpovedáme jej, že sa ho nikdy “nezbaví“?

Kedy vznikol tento nezmyselný naratív, že sa máme detí zbavovať namiesto toho, aby sme tu pre ne boli — keď nás najviac potrebujú?

▶️A potom sa čudujeme, že toľko dospelých má odcudzený vzťah so svojimi rodičmi. Že ich navštevujú z povinnosti — nie z túžby byť s nimi.

✅ Deti potrebujú cítiť bezpečie. Nie len vtedy, keď ich chytíme za ruku pri prechode cez cestu, ale aj vtedy, keď plačú, keď sa boja, keď sa hanbia, keď nevedia, čo cítia. To je emocionálne bezpečie.

A emocionálne bezpečie potrebujú aj dospelé deti, nielen tie malé. Aj keď majú vlastné rodiny či prácu, stále túžia cítiť, že sú prijaté a vítané také, aké sú. Potreba patriť a nebyť odmietnutý nezmizne v osemnástke

Nevysmievajme sa mame, ktorá mojká svojho škôlkara, keď mu je smutno.

Nevysmievajme sa otcovi, ktorý s láskou vysvetľuje svojej dcére, že tu pre ňu bude vždy, keď ju bude niečo trápiť.

▶️ Tak, ako Deti potrebujú lásku, tak Rodičia potrebujú podporu.

Ak nevieme povedať nič pekné, radšej nehovorme nič. Za všetkých rodičov — ďakujeme. ❤️

www.elipredeti.sk

26/10/2025

🧡 12 mondat, amivel megnyugtathatod a túlterhelt gyereket
1. „Látom, hogy most nagyon nehéz.”
– (Név nélküli elfogadás, nem kell „jól viselkednie” ahhoz, hogy értsük.)
2. „Nem vagy egyedül. Itt vagyok.”
– (A biztonság alapélménye.)
3. „Nem kell most semmit csinálnod. Csak lélegezzünk együtt.”
– (Fizikai visszacsatolás – a légzés segít visszatalálni a jelenbe.)
4. „Semmi baj, ha most nem tudod elmondani. Megvárlak.”
– (Nyomáslevétel, idő adása.)
5. „A tested most azt jelzi, hogy túl sok volt. Figyeljünk rá együtt.”
– (Érzelemtest-tudatosság tanítása.)
6. „Szeretlek akkor is, ha most épp kiborultál.”
– (Kapcsolat megerősítése akkor is, amikor nem „könnyű” vele.)
7. „Nem baj, ha most sírsz/kiabálsz/dühös vagy – ez csak azt jelenti, hogy fontos neked.”
– (Érzelmek elfogadása, nem elnyomása.)
8. „Tartsunk egy kis szünetet, aztán újrakezdjük.”
– (Újrakeretezés, feszültség levezetése.)
9. „Veled vagyok, amíg elmúlik ez a nagy érzés.”
– (Kísérés az érzelemviharban, nem elkerülés.)
10. „Most kicsit csöndben leszek, hogy ne legyen még több hang. De itt maradok.”
– (Túlingerlődésre nagyon jó válasz – jelenlét, de csendben.)
11. „Nem baj, hogy most ilyen. Majd utána megbeszéljük.”
– (Nem a viselkedés szabályozása azonnal, hanem kapcsolódás.)
12. „Megértem, hogy most eleged van. Ilyen érzés néha nekem is van.”
– (Normalizálás – te is ember vagy, ő is.)

⸻

💡 Ezeket nem tanítani kell, hanem élni.
Nem kell mindet tudni kívülről. Elég, ha az egyik épp ott van benned, amikor szükség van rá.

Mert a gyerekek nem mindig azt értik meg, amit mondunk –
👉 de azt mindig érzik, hogyan mondjuk.

26/10/2025

🧩 Testvérháborúk és anyu (aki csak csendet szeretne)

Ismerős?
ha még egyszer meghallom, hogy „De ő kezdte!”,
lehet, hogy én fogok bocsánatot kérni a szomszédtól a hangerőért. 😅

A szünet közepén már gyakran mindenki elfáradhat—
a gyerekek, mert „nem igazságos semmi”,
mi, szülők, meg azért, mert próbálunk békebírók, határhúzók és terapeuták lenni egyszerre.
Spoiler: nem lehet.

🧠 Gyerekpszichológiai szemmel (de most kedvesen, emberül):

A testvérkonfliktus nem baj.
Nem kudarc, nem nevelési hiba — hanem a világ egyik legjobb szociális tréningje. 😄

Ilyenkor gyakorolják,
hogyan kell együttműködni,
hol a másik határa,
és hogyan lehet úgy kiabálni, hogy közben mégis szeressük egymást.

A testvérkapcsolat olyan, mint egy mini labor:
néha robban, néha füstöl,
de minden nap tanít valamit a szeretet rugalmasságáról. 💛

💡 Pszichológusanyu-tipp (a túléléshez, humorral):
• Nem kell minden vitát közvetíteni.
Néha csak ülj le egy teával, és mondd: „Megoldjátok ti ezt.”
• A „bocsánat” nem mindig azonnal jön — néha LEGO formájában érkezik.
• És ha néha elszakad a cérna: ne feledd, a gyerekek nem a hibát jegyzik meg, hanem a helyreállítást. 🌿

💬

A testvérkapcsolat nem csendes, hanem élő.
És a hangos nap végén mindig ugyanoda érkeznek vissza: hozzánk. 💛

25/10/2025

25/10/2025

Naše deti sa neučia zvládať frustráciu preto, že by boli „nevychované“, ale preto, že ich nervový systém sa ešte len vyvíja.
A my – hoci sme dávno dospelí – máme podobný boj, len sa odohráva tichšie, pod povrchom a často bez pochopenia.

➡️ Aj my, dospelí, máme dni, keď je hlava plná, spánok krátky, povinností priveľa a hranica “dosť” je hrozne blízko. A keď potom dieťa kričí, rozlieva, odmieta alebo sa hádže o zem… je úplne ľudské, že v nás niečo praskne.

✅ Výbuch z nás nerobí zlých rodičov.
Je to len signál, že aj my máme svoje limity.

A tak ako deti trénujú schopnosť zniesť frustráciu po malých dávkach, môžeme aj my – napríklad tým, že sa aspoň občas snažíme vedome zastavíť ešte pred tým, než zareveme.

➡️ Alebo si doprajeme mikropauzu (3 dychy za dverami, opláchnuť ruky studenou vodou, odísť na minútu do inej miestnosti) a skúsime sa zamyslieť, či vieme reagovať inak, či naše dieťa príve nepotrebuje práve rodiča nad vecou.

Takéto drobné zásahy menia trajektóriu výbuchu — niekedy len o pár percent, ale práve to je ten postupný tréning.
Nie je cieľom nemať emócie a tváriť sa zenovo.

✅ Cieľom je, aby tie ťažké momenty nezačali riadiť náš deň a ani náš vzťah s deťmi.
Aby výbuch nebol štandard, ale epizóda, z ktorej sa vieme vrátiť späť — možno rýchlejšie, možno jemnejšie než včera.

To je to „napredovanie“.

Nie dokonalosť. Nie bezchybnosť. Len krok po kroku väčšia schopnosť uniesť realitu, ktorá je občas hlučná, lepivá, chaotická a ľudská.

Chcete sa pohnúť vpred a neviete kde začať, pozrime sa na to spolu. Koučing je skvelá metóda
⬇️⬇️⬇️

https://elipredeti.sk/coaching?page=1

25/10/2025

Parádne, však?
Toto som si musel odfotiť. Zdielam.
V dnešnej dobe, keď každý druhý sa cíti byť dôvodom východu i západu slnka a snaží sa na svoj obraz pretvoriť každého koho stretne 😜🌞.

Povoľ, neber sa tak vážne a poďakuj Bohu za dnešný deň. Možno už zajtrajšok pre Teba nebude...

20/10/2025

20/10/2025

Takéto komentáre tak tlačia najprv na rodiča — a potom cez nás aj na deti. Sú však často úplne zbytočné.

➡️ Keď počúvame “UŽ BY MAL/A“, v našej hlave sa spustí kontrolka:

“Moje dieťa zaostáva? Robím ja niečo zle?“

✅ Z pochybnosti sa stane tlak. A tlak sa vždy niekam vypustí.

Dieťa vtedy necíti len náš hlas — cíti náš stav (stres, frustráciu...). Nemusí sa to diať len slovami, ale aj telom (intonáciou a prejavmi).

▶️ Tlak v rodičovi → stres v dieťati.

✅ Vývin sa nedá urýchliť komentárom ani očakávaním.

Dieťa sa učí svojim tempom — nie tempom porovnávania.

Keď od neho čakáme viac, než dokáže,
Neučí sa zmysel tej zručnosti — učí sa pocit zlyhania.

➡️ Nevníma to ako: “ešte nie som pripravený“, ale ”niečo so mnou je zle“.

Stres znižuje schopnosť učiť sa.
✅ Ak na dieťa tlačíme, neadaptuje sa rýchlejšie — práve naopak, mozog v strese sa učí pomalšie.

➡️ Čo pomáha namiesto tlaku? Zmeňme nastavenie nášho zmýšlania

Namiesto: “už by mal vedieť“.
Skôr: “potrebuje ešte čas, vyzretejší mozog a bezpečie skúšať to.”

✅ Bezpečie zrýchľuje vývin viac ako akýkoľvek nátlak.

Prácou nás rodičov nie je mať deti rýchlejšie “hotové.” Našou prácou je byť pri nich, kým dozrejú a budú pripravené.

➡️ A niekedy ani nepotrebujeme komentáre zvonku. Ten tlak si vytvoríme sami.

Stačí, že si pamätáme, že dieťa to už “vedelo”, a teraz mu to zrazu nejde.

Alebo vidíme, že iné deti v tom veku “už áno” — a v hlave sa spustí:

„Veď už by mal aj on…“

▶️ Keď začneme tlačiť viac, než dieťa zvládne, v ňom sa zvýši stres.
A stres robí presný opak toho, čo chceme — blokuje učenie a spomaľuje vývin.

Vznikne tak začarovaný kruh:
tlak → stres → blok → pomalší vývin → ešte väčší tlak → ešte väčší stres…

▶️ A v ňom strácame aj my aj dieťa pokoj, bezpečie a dôveru v proces.

Potrebujete sa vo výchove poradiť? Dajte nám vedieť
⬇️⬇️⬇️⬇️

https://elipredeti.sk/konzultacie

20/10/2025