https://krajinazazrakov.sk/referencie/

Krajina zázrakov - Terapeutické poradenstvo, ONLINE, Spisska Nova Ves (2025)

08/10/2025

Život nie je zoznam úloh, ktoré si odškrtneš a hotovo🤷‍♀️

Byť prítomný s tým, čo ma v živote stretáva, i keď to nie je pravé orechové, je liečivejšie než sa okamžite opravovať. Uzdravovanie nie je o neustálom hľadaní chýb a ich fixovaní. Skutočné uzdravenie je v postupnom prijatí seba práve tak, ako som. Bez naháňania sa za budúcou lepšou verziou. V samotnom procese je ukrytá krása. Ostať so svojím neviem, bojím sa, a z toho načerpať potrebné. S citom. Láskavo.

Zmena prichádza nepatrne. Ako keď rastú svaly. V malých, niekedy otravne pomalých krokoch. V trpezlivosti. V tom, že vydržíš v nepohodlí, namiesto toho, aby si pred ním utekal/a. Keď si počkáš na svoju premenu skrze vlastné životné etapy, odmenou nebude len prchavý zážitok, ale zápis v Tvojich bunkách.

❣️Zbaviť sa niečoho nie je cieľ, ale vstupná brána k plnšiemu životu.
❣️Zmenu nerobí vôľa, ale schopnosť udržať emóciu.
❣️Pružnejšie telo, pružnejšie myšlienky. Múdrosť tela predbieha múdrosť hlavy.
❣️Pohoda nie je niečo, čo si zaslúžime, ale niečo, čo si môžeme dovoliť cítiť. Dať si pauzu chce odvahu.
❣️Pokoj je stav, kde nie si pripútaná/ý.
❣️Sila nie je v tom, že sa držíš pokope. Ale že sa odvážiš rozpadnúť, skladať nanovo a znovu začať.
❣️Nie je v tom, že miluješ, ale že dokážeš nechať ísť.
❣️Nie je v tom, že si celá/ý. Ale že aj keď si zlomená/ý, miluješ všetky časti seba.
❣️Ak nemôžem zmeniť svoj osud, môžem ho aspoň prijať, začať vnútorne rásť uprostred problémov.

Klientka mi raz napísala o našej ceste: Je to ako keď ideš do studne a ten h**e drží to lano, nevieš, aké hlboké to bude, či to vôbec zlezieš a čo ťa dole čaká, ale ideš, lebo vieš, že h**e ťa niekto istí a podporuje toto tvoje dobrodružstvo🎃

Deje sa dejú. Život je. A neexistuje technika, kurz ani čarovná tabletka, ktorá by prepísala tvoju osobnú cestu. Môžeš si ju okrášliť, občas obísť kaluže, ale nemôžeš ju preskočiť. Žime tak, akoby sme dostali druhú šancu a odhaľujme svoje základné presvedčenie, že každá kríza v sebe zahŕňa príležitosť.

Nakoniec všetci dôjdeme do toho istého bodu. Po nekonečných peripetiách a prehnaných snahách sa ocitneme v úplnej jednoduchosti. A tú budeme milovať. Zmyslom nášho života sa stane len ho ŽiŤ🫠

01/10/2025

✨Viktor Frankl, zakladateľ logoterapie, prežil koncentračný tábor, kde prišiel o manželku, rodičov aj brata. Bol na pokraji smrti, a predsa dokázal nachádzať zmysel v utrpení.

Vo svojej knihe Napriek všetkému povedať životu áno🌱 odpovedá na večnú otázku: 👉Aký je zmysel života?

Zmysel nie je niečo univerzálne. Nie je to jedna odpoveď platná pre všetkých.
Tak ako v šachu neexistuje „najlepší ťah“, ale iba ťah správny pre konkrétnu chvíľu a konkrétneho súpera, aj v živote je zmysel vždy jedinečný a viazaný na okamih, situáciu a tvoju osobnú cestu.

Človek by sa preto nemal pýtať: „Aký je zmysel života?“ Ale skôr si uvedomiť: „Život sa pýta práve mňa. A odpoveďou je môj postoj, moje činy, moje rozhodnutia.“

Frankl ukazuje tri cesty, kde zmysel možno nájsť:
🦋vo vykonanej práci alebo skutkoch,
🤎v láske a vzťahoch,
🦄v postoji, ktorý zaujmeme k utrpeniu.

Práve tretia cesta je tá najťažšia. Lebo utrpenie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Skúsme si však vybrať, ako sa k nemu postavíme. V našom postoji sa odhaľuje naša skutočná sila. Aj v tragédii môže byť ukrytý zmysel. A možno práve v tom je hodnota života, že mu odpovedáme nie skrz to, čo sa nám stalo, ale tým, akým sa v tom celom staneme človekom.

Sloboda nie je vrchol, ale začiatok cesty. Ako s ňou dnes naložíme my? Keď život skúša hranice nášho bytia, vždy nám dáva možnosť voľby: regresiu – ústup psychiky do primitívnejších štádií zvieracích impulzov alebo progresiu – rast k niečomu väčšiemu. Život sa nepýta na zmysel vo všeobecnosti. Pýta sa konkrétne teba. A odpoveďou je to, ako ho žiješ pred sebou samým a pred svetom.

🌿„Najväčšou silou človeka je vnútorná sloboda. Aj keď bolo telo v zajatí, myseľ zostala nedotknuteľná.“
🌿„Mať svoj zmysel pomáha udržať si zdravie. Kto má dôvod žiť, dokáže uniesť takmer čokoľvek.“
🌿„Utrpenie, ktoré je nevysvetliteľné, robí človeka nevysvetliteľne silným.“
🌿„Buď zmeníme svoj osud, ak je to možné, alebo ho v prípade potreby ochotne prijmeme.“
🌿„Oslobodený človek sa musí naučiť užívať si slobodu. Sloboda je dar, ktorý sa musíme naučiť používať ešte v tomto živote.“
🌿„To, čo vyžarujeme do sveta, zostáva po nás ako jemné vlny – aj vtedy, keď my už dávno nie sme.“

26/09/2025

Zo srdca, ktoré precitlo, nemôže predsa povstať nič zlé…

Nedovoľme strachu zlomiť nás. Navždy.
Môžeme si s ním potykať, chytiť ho za ruku a poláskať. Myslím, že to tiež potrebuje.
Nebojme sa ukázať svoju slabosť, že nás niečo trápi, sužuje, bije v hrudi na poplach.
Nenechajme sa zastrašiť a zmanipulovať.
To, čo cítime, je pravda. V danej chvíli. A aj neviem je odpoveď.
Doprajme si priestor, čas na dozretie, pokoj.
Netlačme to bremeno pred sebou. Nechajme ho padnúť.
A neunáhlime sa. Všetko má svoj čas. I neistota, ktorá teraz zavládla medzi nami.

Láska je vôňou nášho bytia.
Aj keď ste sami, obklopuje vás milujúca energia.
Aj keď sa dotknete neživej veci, ako je napríklad stolička, vaša ruka vysiela lásku. Nezáleží na tom, komu alebo čomu. Stav lásky nie je adresný.

Láska nám dáva krídla, pomáha uvoľniť sa, spočinúť. Dáva vám odvahu žiť v mnohých rozmeroch.
Poskytuje celé rozpätie života, je mnohorozmerná.
Láska je ako dúha, ktorá žiari všetkými farbami života.

Zbavte sa strachu a viac a viac prijímajte lásku; nahraďte ňou svoje obavy.
Myslite na nebo. Na jeho nekonečnú slobodu. Na šíry oceán a jeho bezhraničnosť.
Láska je ako orol vo vetre, ktorý sa vydal objavovať neznáme.

22/09/2025

Jung vo svojej Červenej knihe hovorí: Najmužnejší muž nosí v sebe ženskú dušu.
A najženskejšia žena má v sebe dušu mužskú.

Je to také kinder surprise. 2v1. Vždy som sa cítila veľmi ženská, intuitívna, vnímavá, tvorivá a zároveň praktická, cieľavedomá, nebojácna, vytrvalá. Nevylučuje sa to, práve naopak, krásne dopĺňa a nastoľuje vnútornú rovnováhu.
Netreba sa toho ľakať ani sa porovnávať, je to len pripomienka, že celistvosť vždy obsahuje oboje.

Aby žena mohla žiť svoju jemnosť naplno, potrebuje v sebe silný vnútorný pilier – dôveru, silu, chuť a odvahu pustiť sa.
A aby muž mohol stáť pevne vo svojej mužskosti, potrebuje sa spojiť s vnútorným tokom – prijímať, otvárať sa, regulovať a vyjadriť emócie.
Len vtedy sú naše energie zdravé, živé a plne slobodné.

Intimita dvoch duší však niečo stojí.
Tou cenou je konflikt.
Pretože ak sa vyhýbame konfrontácii, vyhýbame sa aj skutočnej blízkosti.
Byť spolu znamená riskovať. A v tom skoku do neznáma staviame medzi sebou mosty, ktoré by inak nikdy nevznikli.

Tu sa ukrýva najväčšia transformácia. A to nebyť len mužom alebo ženou,
ale komplexným človekom, ktorý sa nebojí cítiť, dôverovať, plynúť v prirodzenom rytme a stáť pri sebe láskavo. Človekom, ktorý vie, že pravá intimita nevzniká bez napätia, ale v odvahe ukázať sa celý/á.

A tak potichučky liečim svoj rod tým,
že si to dovoľujem žiť inak.

V ženskom princípe je prítomný tok, premena, cykly, plynutie emócií – schopnosť prežiť ich, vyjadriť a nechať ísť.
Ak muž túto časť v sebe neprijme, emócie sa v ňom buď potláčajú (a potom vybuchnú), alebo ho zaplavia a zoberú mu silu.

Regulácia v tomto kontexte znamená:
• vedieť cítiť emócie naplno, ale zároveň ich vedome spracovať;
• dovoliť si plakať, smiať sa, hnevať sa, a pritom sa v tom nestratiť;
• vytvoriť si vnútorný priestor pre plynutie (namiesto chaosu alebo úteku);
• priniesť do mužskej pevnosti kúsok mäkkosti, ktorá vlastne posilňuje.

Ženská regulácia je vnútorná inteligencia srdca. Umožňuje, aby sme obaja boli nielen prirodzene silní, ale aj zdraví vo svojom cítení. Aby sme boli sami sebou, a tak dokázali žiť v radostnom spojení❤️

15/09/2025

Konsolidácia par excellence👀

Čo ak nepotrebuješ ostrejšie lakte, ale mäkšie prostredie?
Čo ak nepotrebuješ širšie ramená, ale menší náklad?
Čo ak nepotrebuješ zaťatejšie päste, ale priateľskejšie okolie?
Čo ak nepotrebuješ silnejší žalúdok, ale stráviteľnejšie podnety?
Čo ak nepotrebuješ hrubšiu kožu, ale ľudí, ktorí sa k tebe budú správať s úctou?
Čo ak nepotrebuješ pevnejší hlas, ale citlivejších poslucháčov?
Čo ak nepotrebuješ hlbší dych, ale menej situácií, ktoré ho vedia vyraziť?

V nezdravej spoločnosti citlivý človek chradne. Ako kvet v pivnici bez svetla. Stráca tvar, iskru, vnútorný plameň. Empatická žena o to viac. Jej citlivosť rozkrýva pravdu a mieri šípom priamo do stredu problému, ktorý nik nechce vidieť. Vysoko citlivé vnímanie necúvne, neutečie pred tým, čo je. Preto je ľahko zneužiteľné a v našej spoločnosti stále neprijateľné.

Život mi už dnes neservíruje symboly ušité na mieru (padá hviezda, niečo si želaj, určite sa to splní). Už sa nemôžem skrývať za spirituálnu sukňu. Je tu realita. Život sa stavia predo mňa tvárou v tvár a čaká, ako zareagujem. Prináša výzvy, ktorým musím čeliť, nedá sa pred tým ujsť. V tejto jeho ostrosti sa však ukrýva dospelosť: uvedomiť si, že nie svet ovplyvňuje mňa, ale ja ovplyvňujem svet. Nie som jeho obeťou, ale samotnou podstatou. Zo mňa vychádza tón, postoj, farba, (s)plynutie. Už sa niet na čo vyhovárať.

Tak aj keď fúka vetrisko, stojím pevne s vystretým chrbtom a nepodopieram sa žiadnymi vetvičkami. Je to surové, ale dobré na moje kríže:)

Potláčanie seba ťa oddeľuje od druhých. Uhýbanie realite len odďaluje nevyhnutný proces prejsť skutočným ohňom a vstať z popola sťa fénix. Neboj sa svojej sily a potenciálu kráčať vpred. I keď je to teraz náročné. Nič k tomu nepotrebuješ. Prázdne reči niekoho iného, kto ti absolútne nerozumie, už vôbec. Len tak sa staneš magnetom priťahujúcim práve tých, s ktorými tvoj život rozkvitne. Ostatné pusť po vode🙏

09/09/2025

Všetko už je vo mne…

Zistila som, že prijímanie mi v tomto živote celkom ide. Rovnako ako uchlácholiť svoju myseľ. Je to síce spojené s bolesťou a istými prekážkami, ale nakoniec vždy dôjdem k zmiereniu. Takto proste prežívam veci.

Moja myseľ ma už nejaký čas neotravuje. Preto ak sa ma opýtate, čo mám nové, odpoviem: nič. Už hodnú chvíľu. Objavujú sa spontánne chvíle úplného ticha… ba priam zatmenia alebo len jemný šum, ktorý vo mne ševelí presne ako stromy na jeseň.

Udomácnila som sa vo svojom nedokonalom tele. Pre ženu je to pekný pocit. Priniesol so sebou obrovskú slobodu, uvoľnenie, dôveru v prirodzený rytmus života, v jeho načasovanie a láskavosť. Necítim sa od neho oddelená. Ja a život – sme jedno.

Môj vnútorný smer je so mnou stále, ani si ho neuvedomujem. Už si ho nemusím pripomínať, jednoducho tu je. A ja ho žijem. Je ním (o)pravdivosť. Autenticita. Priezračnosť. Nič iné nemá väčší význam, nič iné nepotrebujem niesť so sebou.

Už dávno ma neláka priať si niečo navyše alebo hnať sa za ďalšími cieľmi. Mám všetko, čo potrebujem. Nikdy predtým nebol môj život taký pokojný, bohatý, pestrý a naplnený. Každý nový deň je toho dôkazom.

Keď som kedysi nechávala rozhodovať myseľ a jej nekonečné predstavy a túžby, nepoznala som vnútorný (z)mier. Žila som v strachu z budúcnosti. Bol to nekončiaci závod za niečím, čo nikdy neprišlo. Tak a teraz je kľud.

Dnes je vo mne pokoj. Nezáleží, na akých „doskách“ stojím. I tie osvetlené reflektormi sú len z dreva. Viem, že stojím presne tam, kde mám. Nechcem byť nikde inde, nechcem nič iné. Som tu a teraz. A to je ten najlepší – a vlastne jediný – okamih, ktorý existuje. Aj keď mi realita dnešných dní občas podhodí nejakú kostičku, ktorej by som sa mala chytiť. I tak je to dobré, veľmi dobré.

02/09/2025

Pokora mení samotu z prehratého boja na pokojný súlad s tým, čo je.

To, čo sa zdalo byť porážkou,
sa mení na zasvätenie,
lebo prestávaš bojovať
a začínaš chápať.

Samota nemusí byť prázdna nádoba.
Skôr priestor stretnúť seba bez svedkov.
Zrkadlo, ktoré neklame.
Ticho, ktoré nehodnotí.
Prístav, kde sa unavená duša plaví k sebe,
aby si spomenula, že domov nebol nikdy mimo nej.

Vzdor premieňa samotu na väzenie.
Pokora ju mení na dary:
na schopnosť počuť,
na odvahu cítiť,
na jasnosť vidieť, čo ostáva, keď sa všetko ostatné vytratí.

Samota je učiteľka paradoxov.
Ukazuje, že osamelosť nie je neprítomnosť druhých,
ale neprítomnosť seba.
A že práve v tichu, kde niet nikoho,
sa dá konečne nájsť poklad.

Nie je to temnota.
Je to mesačné svetlo, ktoré ťa učí dôverovať noci.
Nie je to prázdnota,
ale chrám, kde sa modlíš bez slov.

Pochopenie, že vo všetkom si to len ty,
je vstupnou bránou, ktorou musíš prejsť,
aby si naplno žil/a seba.

Samota, keď ju prijmeš, už nie je len hlúpou skúškou trpezlivosti, ale láskavým spočinutím vo vlastnom lone.

Keď jej prestaneš vzdorovať a zmierlivo k nej pristúpiš, prestane byť nočnou morou a stane sa vzácnou spoločníčkou. Naučí Ťa vnímať seba a svet bez hluku a chaosu.

26/08/2025

NIČ NECHÝBA PRÍTOMNEJ CHVÍLI

Ak si oceánom, buď ním, nemusíš sa hrať na rybník len preto, že niekto iný nevie plávať.

✨Život nie je úloha na vyriešenie, ale tanec na precítenie.
🌸Radosť nezačína zajtra. Rodí sa vždy len teraz.
🌿Keď dovolíš životu byť, dovolíš aj sebe žiť.
☀️Číre bytie nie je cieľ, ale stav srdca.
💜Láska začína tam, kde prestávame ignorovať samých seba.

Jediné, čo je skutočne isté, je tento okamih.
Nie neexistujúca minulosť ani budúcnosť, ktorá stále čaká za dverami. Teraz.
Prítomná chvíľa, ktorá sa ti ponúka, aby si ju ochutnal/a celým srdcom.

Raduj sa teraz. Ži tu.
Táto chvíľa je úplná, krásna a celistvá – nepotrebuje nič viac.
Ak ju odložíš na „potom“, nemusí nastať.

Život nie je od slovesa „čakať“.
Život je od slovesa „žiť“.

🌜Správna chvíľa je vždy správna práve teraz. Nech už sa ti zdá čokoľvek nedokonalé, v hlbšom rytme je všetko na svojom mieste.
Len myseľ, ktorá by chcela mať všetko pod palcom, vytvára príbehy o nerovnováhe.

Keď sa nenaplní jej želanie, začne hľadať dôvody a príčiny, ukazuje prstom, kto za to môže, trucuje. A my sa potom snažíme ohýbať realitu podľa seba, lebo sa bojíme, že prídeme o to najdôležitejšie: mať veci pod kontrolou.

Rovnako aj vo vzťahoch: keď lipneme na tom, že ľudia majú byť takí, ako si ich vysnívame, oberáme seba aj ich o slobodu. Ocitáme sa v ilúzii oberajúcej nás o pokojný spánok.

Skutočná radosť prichádza, keď dovolíš životu i ľuďom byť tým, čím sú. Naozaj, bez filtra.
A aj sebe dovoľ dýchať bez nálepiek a očakávaní.

Vtedy sa bytie stáva čírym.
A číre bytie je vždy radosť🦋

22/08/2025

Keď prestaneš s emóciami bojovať, začnú tebou prúdiť prirodzene🌊

Bežne máme tendenciu emóciám sa vyhýbať. Rovnako ako studenej sprche (po ktorej sa však cítime znovuzrodení). Sú nám nepríjemné, nepraktické a vraj „nepatričné“. Tak nejako sme boli celý život vedení k tomu, že silné emócie sú problém. Niečo, čo treba vyriešiť, potlačiť, transformovať alebo ideálne sa ich úplne zbaviť.

Naši rodičia či starí rodičia sa s emóciami veľmi nepárali. Nehovorilo sa o nich, neprejavovali sa. Považovali sa za znak slabosti či nižšej inteligencie. A tak ich radšej dusili pred svetom aj pred sebou samými.

My sme už o čosi ďalej. Učíme sa emócie cítiť. Priznať ich, pomenovať, lokalizovať v tele. Spájať ich s fyzickými príznakmi, priznať si, že nás niečo bolí a nebáť sa to povedať nahlas.

Ale tým to nekončí.

Ďalší krok je prestať sa s emóciami stotožňovať. Neznamená to ignorovať ich. Znamená to uvedomiť si, že nie všetko, čo cítiš, patrí skutočne tebe.

Niektoré emócie sú tak silné, že už na prvý dotyk cítiš, že nie sú tvoje. A často ani nie sú. Nesieš si ich ako batožinu z generácií pred tebou. Si možno prvý, kto tú vlnu nepohodlia a bolesti nepohltí, ale vedome ňou prejde. Necháš ju prejsť telom. Uvoľniť sa. Rozplynúť.

A práve v tom spočíva sloboda.

Keď prestaneš bojovať, keď sa staneš pozorovateľom namiesto hlavného herca, začne sa niečo meniť. Emócie ostanú, veď je s nimi sranda, ale prežívanie sa upokojí. Prestane byť ovládané starými vzorcami. Nervový systém si začne vydychovať.

A zrazu cítiš, že všetko je presne také, aké má byť.

Myslenie už netlačí dopredu. Tvoje neoblomné JA, ktoré vždy všetko riešilo, komentovalo, kontrolovalo, sa akoby trochu stiahne. Zrazu tu nie si ty vs. zložitý svet. Zostane len priestor. A v ňom sa dejú veci. Bez potreby ich meniť, opravovať, hodnotiť.

Nie že by myseľ úplne zmizla, občas ti stále podsunie nejaký nostalgický filter alebo rodinný komentár. Ale už to nie si ty. Už sa s tým nepotrebuješ stotožniť.

A to je nový rozmer života.
Nie ezoterický ani príliš komplikovaný.
Skôr jednoduchý, tichý, ale o to pravdivejší.

Veci sa dejú.
Ty ich vnímaš.
Ale zrazu – inak.
A pritom si tie emócie vychutnávaš bez stotožňovania sa s nimi🥰

Videjko Jacka Sparrowa v komente⬇️

18/08/2025

Tancuj životom, ako najľahšie sa ti dá💃

Neexistujú žiadne správne kroky.
Len rytmus, ktorému sa odvážiš odovzdať.
Neplánuj ch**eografiu, ale improvizuj.
Sloboda začína tam, kde prestaneš bojovať s neistotou…
a necháš hudbu viesť svoje nohy.

Na začiatku si myslíme, že musíme kráčať rovno, po bezpečných chodníkoch, krok za krokom podľa plánu.
Poznať cieľ, držať sa pravidiel, mať veci pod kontrolou.

Lenže jedného dňa sa pristihneme, že sme unavení z večného dobiehania.
A v hlave sa ozve malý, dráždivý hlas:
„A čo ak to celé nie je cesta, ale tanec?“

Tanec nepotrebuje GPS ani itinerár.
Tanec potrebuje len ochotu cítiť a nechať sa unášať rytmom, ktorý nepíše hlava, ale šepká srdce.

V tanci neexistuje nesprávny krok.
Každý pohyb je ten pravý, ak je tvoj.
A ani zlyhanie tu nemá miesto, len nová melódia, ktorú môžeš spoznať a precítiť.

Najviac sa trápi ten, kto chce život presne rozch**eografovať, hoci on je odjakživa improvizáciou.
Kto sa snaží držať opraty, hoci sa má len nechať viesť.

Sloboda prichádza, keď pochopíš, že si vždy bol/a súčasťou veľkého tanca.
A že neistota, ktorú tak veľmi odháňaš, je v skutočnosti vstupenka na parket.

Život nie je rébus na vyriešenie.
Je to melodická hudba na prežitie.

Tak dnes… tancuj s tým, čo je.
Aj keď hudba hrá inak, než si čakal/a.
Práve vtedy nájdeš konečne svoj vlastný krok.

We are listening and we’re not blind
This is your life, this is your time🫶
https://youtu.be/wH70oczxqOU?si=Er5KFVzBKBRtqupp

07/08/2025

Slasť a bolesť prichádzajú a odchádzajú. Viac s tým nespravíš.
Už len tým, že si sa narodil/a, ti bol zaručený istý podiel potešenia, nepohodlia a nevyhnutná smrť.
Byť živý v tele jednoducho znamená poznať zdravie aj chorobu.
Užívať si blízkosť znamená vystaviť svoje srdce hlbokému zdieľaniu aj nepríjemným momentom v styku s inými ľuďmi.

Skutočná blaženosť znamená zostať otvorený uprostred všetkého, čo prežívaš, i krásneho, i ťažkého.

Bez ohľadu na to, koľko komfortu zažívaš, vždy máš možnosť:
buď sa otvoríš,
alebo sa stiahneš do seba.

Keď sa otvoríš tam, kde si práve teraz,
ucítiš v sebe priestor na život a nežnosť -
aj keď práve trpíš,
aj keď ťa niekto opustil,
aj keď nevieš, čo bude ďalej.

Ak sa uzavrieš, skryješ sa a nedáš nič najavo, začneš sa zvnútra zvíjať v kŕči osamelosti. Niečo ti začne chýbať a tlačiť ťa dolu.

Tvoje srdce pozná pravdu otvorenosti za každých okolností.
V každom okamihu porovnáva utrpenie uzavretosti, ktoré si vytváraš,
s možnou blaženosťou otvorenosti, ktorá je tvojou pravou prirodzenosťou.

Hovorí ti:
„Táto chvíľa môže byť hlbšia.“
„Naša láska môže byť väčšia.“
„Život ma môže napĺňať ešte viac.“

Tvoje srdce pozná pravdu.
A trpí, keď žiješ v strnulej lži vynútenej uzavretosti.

Keď v tejto lži zotrvávaš, cítiš chronickú nespokojnosť.
Nezáleží na tom, koľko krásneho alebo bolestivého zažívaš,
nespokojnosť znamená, že sa brániš otvorenosti tejto chvíle.
Otvorenosti, ktorou v skutočnosti si.

Keď sa neotváraš svojim emóciám, ľuďom a situáciám,
popieraš svoju najhlbšiu prirodzenosť – otvorenosť.

Buď otvorenosťou tým, že sa otvoríš pocitom.
Presne taký, aký si.
Aj keď máš možno návyk sa neustále zatvárať, stále máš ešte šancu sa prirodzene roztvoriť.

Otvor sa všetkým pocitom, ktoré práve cítiš.
Otvor sa a vnímaj svoj nádych a výdych, postoj svojho tela,
priestor a pohyb okolo seba,
nálady ľudí, ktorí sú ti blízki.
Otvor sa a vnímaj.
Otvor sa ako samotné vnímanie.
Otvor sa všetkému –
a vnímaj ako život rozprestrie svoje krídla.

Otvorené srdce je čisté a priezračné, všetko v ňom vidno, preto ak je voči nemu vyslaný šíp, len ním prejde, nezastaví sa, nie je na čom.

Láskou liečim sa, vášňou priečim sa hrám sveta,
čo raniť chce nás🦋

31/07/2025

Dnes len tak… lebo som šťastná. Nie okolnosťami. Vnímaním. Vzadu za mnou alebo teda po mojej ľavej ruke leží cintorín. Aj preto som šťastná. Že môžem chodiť, žiť a netrápiť sa. Viem, že v živote sa dejú nezvrátiteľné katastrofy, a preto si rada plávam na krídlach nádeje. V psychológii sa tomu hovorí sebanaplňujúce proroctvo: čomu verím a čo očakávam sa nakoniec aj skutočne naplní🙏 Našla som zasľúbenie v úplnej jednoduchosti. V totálnej prostote. Hej, aj mne sa tam žiada doplniť s😜

Tiež mám svoje chvíľky a dosť mi trvá, kým všetkým prejdem a odsmútim si stratené, vďaka tomu však viem pomôcť s patáliami iným. Potom sa mi totiž vždy vyjasní. Vo svojom vnútri a hlbokej podstate som jeden vyrovnaný a láskyplný človek. Veselý a bezprostredný. Som hrejivá nota na tvojej strunke, niekde medzi F a G. Proste dievča za milión👌

Niektoré dvere sa neotvárajú silou, ale tým, že prestaneme búchať.
A práve v tom tichučkom medzipriestore začína nový vzťah.
K sebe. K druhému. K svetu.

Za všetko, čo som si v sebe dovolila precítiť,
za každé spojenie, kde som nemusela nič nasilu dokazovať a len byť naplno sebou,
za tú obrovskú ľudskosť a odhodlanie, ktoré spoločne na terapiách objavujeme, nekonečne ĎAKUJEM🥰

Nie je to koniec sveta. Je to cesta.
A ja idem ďalej. Jemnejšie. Celistvejšie. Citlivejšie. Pravdivejšie. A prirodzene bláznivo i spontánne😇

Juchuuu, jazda pokračuje, pridajte sa kedykoľvek💃🏼

p.s.: najpríťažlivejšia vec je krvácať úprimne
a nazvať to kariérou😉

Who’s That Girl? https://youtu.be/8N9PL3Iz3xc?si=uFVEWAtf4nu79nVR

Krajina zázrakov - Terapeutické poradenstvo

08/10/2025

01/10/2025

26/09/2025

22/09/2025

15/09/2025

09/09/2025

02/09/2025

26/08/2025

22/08/2025

18/08/2025

07/08/2025

31/07/2025

Address

Telephone

Website

Alerts

Shortcuts

Share

Category