https://www.facebook.com/1703295299988026/

Krajina zázrakov - Terapie, ONLINE, Spisska Nova Ves (2026)

07/02/2026

Stotožňuješ sa s ponukou svojej mysle, ktorá tvrdí, že keď sa presťahuješ, budeš mať vzťah, lepšiu prácu alebo ružového slona, budeš sa cítiť inak, lepšie. Vždy ťa naláka na nejaký motív, ktorý sľubuje 🌧️lepší pocit☀️ než máš teraz. Veď tam v tej budúcnosti to už predsa musí byť. Lenže budúcnosť neexistuje, takže podmienky, ktoré si tam vkladáš, neobstoja, a celý tento myšlienkový cirkus skončí len rozčarovaním.

Osoba stále verí, že posun v hmote – nové miesto, iný partner, nové okolnosti – prinesie trvalo lepší pocit. Myseľ je neposedná, rýchlo sa začne nudiť, a to, čo má, jej prestane byť dosť. Deje sa to v partnerstve, v bývaní, v práci, v akejkoľvek zmene, ktorú myseľ určí ako nevyhnutnú na vylepšenie. Vždy však príde nejaký zvrat, ktorý zničí zidealizovanú predstavu mysle, pretože každá ilúzia sa skôr či neskôr rozpadne, aby sme sa oslobodili a prestali veriť kravinám.

Vo vonkajšom svete neexistuje trvalý stav spokojnosti. Vždy sa niečo stane, keď očakávaš, že „tam vonku“ nájdeš pocit uspokojenia navždy. Ten bojovník v tebe chce stále tú realitu inú ako je. Donekonečna. Koľkokrát sa to tak aj naplnilo?🤷‍♀️

Práve opakované nenaplnenia vysnívanej situácie však myseľ unavujú, pretože sa stále sama chytí na vlastnú udičku. Postupne ju vedú k tomu, aby prestala hľadať lepší stav, lepší moment, lepšie miesto či lepšieho človeka. Harmónia v hmote neexistuje. Všetko, čo sa deje – svetlé či tmavé, príjemné aj nepríjemné, dobré i menej – je presne ten stav, ktorý už dávno hľadáš. Zázrak obyčajnosti.

A po tom nekonečnom utrpení, s ktorým si sa už toľkokrát stotožnila, raz hurá! všetko odpadne, lebo už nie je chuť ani vôľa sa v tom máčať. Nie je nikto, kto by to hodnotil, nikto, kto by ďalej po niečom túžil, niečo hľadal, niekoho opravoval a točil sa vo víre iluzórnych konceptov. Jedného dňa už ostaneš v nedotknutí jej výmyslov a budeš žiť v pohode s tým, čo je, trebárs aj celý život. Všetko Ti to blažene vyfučí von ušami a vtom Ti narastú krídla🦋

Veselo sa na tento svet pozerám, a preto tak spokojne vyzerám🙃
https://youtu.be/FZxKLp6__io

04/02/2026

Tepláková súprava, emóciu swajpni doľava👈

Emócie sú orientačný systém, ktorý nám hovorí, čo sa v nás a okolo nás práve deje. Nedajú sa vypnúť, to je dobré vedieť, a až náš postoj k nim privádza psychiku k vyčerpaniu, zahlteniu a úzkosti. Preto nie je nutné každú emóciu riešiť, hodnotiť alebo podľa nej konať. Ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, všetko je skúsenosť a tá má v našom živote svoje miesto. Emócie prídu a zase odídu. To sa nedá prehliadnuť. Nedefinujú nás, akým sme človekom, to by bolo príliš úzkoprsé.

Napríklad v týchto tepláčikoch vytiahnutých až k rebrám sa cítim ako v bavlnke, ale to sa môže rýchlo zmeniť, pretože v lese číha blato. Nebudem ich však zatvárať v skrini len preto, že sú biele a vidno na nich každé moje zakopnutie. Ich význam a hodnota pre mňa ležia úplne v niečom inom. Pohodlnosť má prednosť. Cítiť sa doma vo svojich emóciách, aj keď sú náročné, je dobrá cesta. Nerobiť z nich strašiaka ani sa zbytočne neupínať k ich posolstvám. Kľudne sa jeden deň zašpiniť a zajtra ich vytiahnuť z práčky ako nové;) Neškatuľkovať a neporovnávať sa, každý prežitok vymodeluje presne to, čo potrebuješ. Takže kľudík🫠

01/02/2026

Nezasahuj furt. Netreba.
Život aj bez slov presne vie, čo má robiť. Stačí len v nemom úžase sledovať, ako sa dej života odvíja sám, ako dopredu o tom nič neviem a každý raz to môže byť úplne iné, nové, svieže, nezafarbené starými programami o tom, ako by to malo prebiehať. Za ničím nebežíš, nikam sa netlačíš, nič si nevynucuješ. A vôbec to nie je nuda ani žiadna strata. Bez dokonalého príbehu je to zrazu jednoduchšie. Proste si navždy povolíš gombíček na gatiach.

28/01/2026

A náhoda je štěstí od podkovy…
Dnes sa ma pani predavačka v obchode opýtala, či študujem. Jedine už návody od vysávačov. V jej otázke však vyvstal pre mňa odkaz plný vďačnosti. Dožiť sa akéhokoľvek veku je dar a dožiť sa ho vo viditeľnej radosti je odmenou. Preto zdvíham čašu nesmrteľného ducha plnú vtipných právd o živote, ktoré mi každý večer pred spaním šepkajú, že neexistuje dôvod nebyť. Tu a teraz. Každú sekundu v plnej sviežosti (nie tej podľa merítok krásy). Pár strieborných vlasov leto nerobí a dokým sa bude moje telo natriasať smiechom i slzami, dovtedy ho budem oslavovať🥳

Špeciálne pre Teba Marie Pachtova🙏 Všetky priania dávno splnené: život, láska, nekonečná prítomnosť. Tým všetkým už si. Na večné veky a nikdy inak. Všetko najlepšie♥️

26/01/2026

Sedem slovies intimity

Blízkosť vzniká vo chvíľach, keď sa prestaneme prehnane chrániť, vysvetľovať, dokazovať. Keď si dovolíme vlastnú prítomnosť a zároveň zostávame otvorení druhému. Blízkosť je stretnutie dvoch svetov bez snahy jeden zmeniť. Je to priestor, kde môžeme voľne dýchať, čokoľvek cítiť a byť videní priamo. Na začiatok je to pekný nástrel, ale na plnohodnotný vzťah nestačí.

Na to, aby sme sa dokázali dorozumieť v cudzom jazyku, potrebujeme približne 50 až 100 slov. Milovať je samo osebe sloveso – a teda oveľa viac než len stav, je to činnosť. Zahŕňa nespočetné množstvo ďalších slovies, ako napríklad: starať sa, všímať si, zaujímať sa, reagovať. Aby sme dokázali plynule hovoriť jazykom intimity, podľa párovej psychoterapeutky Esther Perel potrebujeme sedem základných slovies:

1. Pýtať sa/si
Pýtanie znamená vedieť čo chcem. Vysloviť potrebu bez hanby, bez ospravedlňovania sa za svoju existenciu. Pre mnohých z nás je to najťažšie sloveso, pretože sme sa naučili, že pýtať sa je príliš, alebo že naše potreby nikoho nezaujímajú, takže si radšej nič nepýtame a potom umierame od smädu. Pýtanie je akt sebaúcty.

2. Brať/Vziať si
Brať neznamená kradnúť. Brať znamená dovoliť si potešenie, pozornosť, dotyk, prítomnosť. Znamená to veriť, že máme právo cítiť sa dobre. Keď si vezmeme, čo nám patrí, prestávame sa umenšovať a miznúť vo vzťahoch.

3. Prijímať
Prijímať je najzraniteľnejšie zo všetkých slovies. Znamená to nechať sa vidieť takí, akí sme, bez masiek a nutnosti niečo vkuse obhajovať. Prijímať znamená uznať, že nás má niekto rád bez toho, aby sme si to museli zaslúžiť.

4. Dávať
Dávanie je krásne, keď pramení z plnosti.
Ale môže sa stať aj únikom – spôsobom, ako sa vyhnúť konfliktu, odmietnutiu, blízkosti. Zdravé dávanie nevyčerpáva a vie povedať aj nahlas: teraz nie.

5. Zdieľať
Zdieľanie vyrastá z pocitu bezpečia a hojnosti. Je to spoločný priestor, kde sa nesúťaží. Ak sme vyrastali v nedostatku – lásky, pozornosti, istoty – zdieľanie môže bolieť. A predsa je to most medzi dvoma svetmi.

6. Odmietnuť
Bez „nie“ neexistuje skutočné „áno“.
Odmietnuť znamená chrániť svoje hranice.
Mnohí sme sa naučili, že „nie“ má kruté následky. A tak sa teraz učíme znova, že odmietnutie nie je odmietnutím druhého, ale danie prednosti sebe.

7. Hrať sa
Hra je miestom slobody. Tam, kde sa môžeme uvoľniť, skúšať, smiať sa, byť nedokonalí. V hre sa rozpúšťa kontrola a rodí sa kreativita. Hra nás vracia do prítomnosti – tam, kde intimita prirodzene žije.

Tieto slovesá nás nik nenaučil, ale dnes si už môžeme vybrať, že ich skultivujeme vo svojich vzťahoch. A zakaždým, keď sa nám podarí dotknúť toho ťažšieho z nich, vzdávame sa starých ochranných stratégií prežitia, ktoré nám bežne bránia v plynulom cítení a milovaní. Nielen vo vzťahu k druhým, ale i k sebe. To je skutočná intimita.

*ilustračná foto na zahriatie a šantenie s delfínmi🐬

24/01/2026

S mozgom, bez mozgu. Aj tak sa to deje.

Husté ticho je také plné, že sa v ňom všetko sladko rozpúšťa.
Aj myseľ.
Nik ju nezastavuje.
Nik ju nevolá.
Nič nemusí.
Má plné právo byť tu.
Len viac nevyskakuje.
Už nepotrebuje pútať pozornosť.
Sama sa ňou stala.
Splynula s okamihom a vôbec neprotestovala.
Nezostalo nič. Len božské ticho. A čistý stôl.

20/01/2026

Trend - kukni sa na seba v roku 2016

Keď si uvedomím seba bez nálepiek (a tých teda vždy bolo!) podsúvanie “právd” zvonku ma prestane po kúskoch rozhadzovať ako rozbitý porcelán. Zrazu nemusím vedieť, kde je sever určený niekým iným. Už nepotrebujem žiť podľa príbehov druhých ľudí.

Pred 10 rokmi sa na mňa vždy nalepilo to, čo žil ten pasažier vedľa mňa. Akoby ma vcuclo do životného štýlu druhého, ktorý bol mnohokrát veľmi dominantný a plný presvedčení o tom, ako by to teda celé malo vyzerať správne. Paradoxom je, že tento človek býva omnoho viac stratený a pridŕža sa nadobudnutých presvedčení bez pevných základov.

Uvedomila som si, že som tým, s kým žijem. A to so mnou nesúznelo, pretože ja som skôr zbavovač ako hromadič. Nenaberám si do života koncepty, neobklopujem sa množstvom, aby som sa zaplnila, nehromadím záujmy, ľudí ani vedomosti. Nie som predpojatá. A možno preto mi ten široký úsmev vydržal dodnes:)

Je pravdou, že každý rok je lepší a lepší od toho predošlého, najmä na zmenu vnímania reality a jej pôsobenia na môj život. A tento rok je prvým rokom, do ktorého dní si neberiem nič z minulosti a som úplne prázdna a čistá ako tesne pred zrodením. Považujem to za odmenu a nevyčísliteľný dar.

Sloboda je v nevedení. A kým si ju nezvolím,
len hrám starú známu hru. Pýtam sa: Som naozaj voľná? Viem zostať celá, aj keď svet predo mnou mení farby?

Pretože dá sa to. Nech je slnko alebo hmla,
odmietnutie či prijatie, môžem byť v poriadku, ak viem, kto som. Ak nie, som len list vo vetre, čo hľadá, komu sa prilepí, kde nájde potvrdenie, aké aj tak dlho nevydrží.

Pokoj je možný. Je to domov bez podmienok, miesto, kde nič netreba dokazovať. Myšlienky, emócie, strach👻 sa môžu vynoriť, no nevezmú ma so sebou, lebo som viac než príbeh, viac než meno, než tvár, som samotné Bytie.

Keď na to zabudnem, chytám každú myšlienku, obraciam každý pocit, hľadám význam aj tam, kde žiadny nie je. Ale keď som pri sebe, viem, že sú to len obláčiky. Zosilnejú, keď do nich vojdeme, zdanlivo zhustnú, keď ich skúmame. No keď sa na ne pozriem priamo, bez príbehu… kde sú?

Objavia sa a zmiznú. A ja zostávam. V tom, čo je stále. V tom, čo je domovom.

18/01/2026

Odpadnuté ego je hot☃️

Keď opadnú ego hry, ohňostroj vyhasne. Prichádza ticho. A vyrovnanie. Už netreba niečo hrať, niekam sa tlačiť, nikoho presviedčať. To vyšperkované ja, ktoré sa snažilo zapáčiť a získať istotu, si môže dať šlofíka a nič sa nestane. Život sa najpravdivejšie deje mimo tlaku a podmienok.

Je tu obyčajný deň. Ďalší v nekonečnom rade dní, ktorým v skutočnosti nič nechýba. Nie je čo dobiehať. Nič si nezameškala. Žiadny krok nie je nesprávny a žiadne rozhodnutie nie je zlé. Veľa z toho sa aj tak deje mimo tvojej kontroly, to už si dávno zistila. Tak prirodzene ako nádych a výdych, vyprázdňovanie čriev, striedanie dňa a noci. Dar života je vždy presne tam, kde práve si. Nič viac neexistuje.

Čím viac si dovoľuješ LÁSKAvosť, ktorou už si, tým menej priestoru má to, čo s ňou neladí. Nedeje sa to nasilu. Len uvedomením. Niektoré skúsenosti sa postupne prestanú objavovať, pretože už s nimi nerezonuješ. A život sa začne zjednodušovať. Pre teba. Aj pre ľudí okolo.

To, čo sa zdalo byť cieľom niekde vo fiktívnej budúcnosti, je v skutočnosti všetko, čo je tu práve teraz. To, po čom túžiš, sa už odohráva. Bytie nie je niekde inde. Za rohom. Na Marse. V Lemúrii. Je presne tým, čo sa deje – v tejto sekunde, v tomto dychu, v tomto okamihu. Tak môžeš trochu uvoľniť plecia, zjemniť pohľad a dovoliť si byť. Aj tak sa ide ďalej. A život si vždy nájde cestu.

14/01/2026

Mám sa dobre bez ohľadu na okolnosti, povedala Červená čiapočka, keď zašívala nenažranému vlkovi brucho🤪

Keď mysli o niečo ide, mizne priestor na vnímanie toho, čo práve je. Objaví sa ťah na bránku, túžba, chcenie… a s nimi aj závislosť. Táto na jediný cieľ zameraná časť potom sklamane prehovorí: „Nejde to! Tak ako by som chcel/a.“ Pretože sa snažíš použiť bytie ako nástroj, aby sa realita začala správať podľa tvojich predstáv. A keď sa to nestane, táto nenaplnená časť vyhlási, že je to blbosť, a nefunguje to. Treba sa poobzerať inde, nájsť novú metódu, iný spôsob, ako si svet prispôsobiť. Šup, šup!

Lenže nič také tu neexistuje.

Vnímanie života, vnímanie toho, čo je, zahŕňa aj tieto túžby mysle zmanipulovať realitu. Keď ich necháme nenabité, bez odporu a bez nasledovania, prirodzene a samy odpadnú. Energia, ktorú mali, sa postupne vyčerpá. To, čo sa kedysi zdalo nesmierne dôležité, stráca váhu. Emócie už nie sú také silné, význam sa rozplýva, bolesť zmizne.

Nejde o napĺňanie ideálneho sveta, ale o vnímanie všetkého, čo sa objavuje. A s tým prichádza aj rozpad iluzórneho „niekoho“, kto tvrdí, že keď bude život ideálny, budem sa aj ja cítiť ideálne. Najlepšie navždy. To je podfu(c)k.

Myseľ vždy túži po tom trblietavom. A keď sa to tak neukazuje, chce hneď ujsť a siahnuť po niečom inom. No to, čo sa vtedy pred tebou odohráva, sú len pocity a myšlienky spojené s daným rozčarovaním. Nie realita samotná. Tá nikdy nebolí ani Ťa ne(s)klame. Takže pred ňou nemusíš unikať.

Pocit JA sa prirodzene upína na vybrané okamihy, ľudí a veci. Vidí hodnotu v tom, čo možno získať, udržať a vydestilovať, nie v celku toho, čo sa práve odohráva. Neustále sa snaží niečo dosiahnuť a zakonzervovať. Bytie nič nevlastní ani nehľadá. Je tichým, neosobným potešením zo samotnej existencie. Z toho, čo je, presne tak, ako to je. A to je naozaj všetko;)

11/01/2026

Starý príbeh sa uzavrel, no nový sa ešte nezačal písať. Je hlboká noc bez orientačných bodov a k tomu mínus 20:) Myseľ blúdi, ponúka riešenia, plány, únikové cesty. Robí to zo strachu, nie je zvyknutá stáť v priestore, kde nemá kontrolu. A práve tu sa odhaľuje pravda: kontrolu nikdy nemala.

Všetko, na čom človek doteraz staval svoju istotu, no nevyvieralo to z jeho skutočnej podstaty, sa rozpadá. Starý svet mizne pod troskami vlastných predstáv. To, čo kedysi fungovalo, už nedrží. A nič nové sa ešte neukazuje.

Je to čas, ktorý nevyzýva k činom, ale k zotrvaniu. Myseľ nechce oddychovať, nechce sa vzdať hľadania odpovedí, no žiadna z nich sa nedá uskutočniť. Pohyb sa zastavil. Akoby si uviazla na mieste, kde sa nedá ísť dopredu ani späť.

Život sa však deje v rytme nádychu a výdychu. Nedá sa nonstop len nadychovať. Ak sme dlho uprednostňovali výkon, tlak, zodpovednosť a snahu „to zvládnuť“, prirodzene prichádza fáza zastavenia. Vyčerpanie je len signál, že nastal čas pustiť opraty – v tele aj mysli – a dovoliť životu, aby urobil svoju prácu.

Ak máš pocit, že si na križovatke, že veci nemáš pod kontrolou a staré spôsoby už nefungujú, možno si práve tu. V bode nula.
Prázdnota, ticho, stagnácia a strata istôt v sebe nesú viac, než sa zdá. To, čo pôsobí ako ničota, je v skutočnosti úrodná pôda. Semienko nového ešte nevyklíčilo, ale už je tam. Vždy tam je. A život ti odpovie, keď nastane jeho čas.

07/01/2026

V jednoduchosti je všetko jasné☀️

Zavri teraz oči a spomaľ krok
aj keď je nový rok,
ale všetko ešte oddychuje.
Nič netreba pochopiť.
Nič netreba meniť.
Ani seba, ani svet.

Všimni si svoj dych.
Len ako fakt, ktorý sa deje.
Rovnako ako myšlienky.
Rovnako ako pocity.

Nechaj všetko byť presne také, aké to je.
Aj pokoj.
Aj nepokoj.

Nie si tým, čo sa mení.
Si tým, v čom sa zmena objavuje.
Tichým priestorom, ktorý nič neposudzuje.

Na chvíľu odlož príbehy o sebe.
O tom, čo by malo byť inak.
O tom, kam by si mal ísť.

Nie je kam.
Už si tu.

A v tomto obyčajnom tu (tururu🪇)
je jemnosť,
úľava,
a láska, ktoré ťa držia
pri živote
bez námahy.

Tak len dýchaj a nepočítaj dni.

05/01/2026

Nech je, ako chce.

Úľava neprichádza útekom zo situácie ani chytaním sa nádeje. Je to len barlička mysle, ktorá potrebuje veriť, aby sa jej ľahšie dýchalo a mala sa stále o čo oprieť. Trvalá úľava prichádza s prijatím stavu takého, aký je, i keď sa mi vôbec nepáči a okamžite to chcem mať inak. Zmena pocitu z nepohodlnej situácie prichádza vtedy, keď sa viac nebojíš straty a dovolíš si bolesť prežiť bez konania, bez snahy ju zmeniť či urýchliť proces hojenia. Necháš ju s tebou byť. Tak dlho, ako potrebuje.

Neanalyzovať, neobviňovať (sa), nehľadať odpovede všade možne. Byť s tým, čo sa objavuje – s pocitmi, myšlienkami, napätím – a nekonať podľa nich. Myšlienky sa vracajú, pocity sa menia, raz je to ľahšie, inokedy ťažšie. Zo začiatku to bolí, je to sprevádzané psychickou nepohodou, neskôr sa to stane súčasťou života ako závan, občas silnejší vietor, inokedy letmý vánok, aj s pridanou vôňou či smradom:) A postupne to slabne, resp. človek tomu prestáva dávať pozornosť.

Až príde moment, keď to celé prekukneš. Keď sa ilúzia rozpadne. Zrazu nie je na koho sa hnevať, s čím bojovať. Ostane len pochopenie, že každý koná tak, ako v danej chvíli najlepšie vie, a že utrpenie vznikalo z predstáv, očakávaní a túžob, ktoré realita nikdy nemala naplniť.

Vtedy emócie utíchnu a s nimi aj nekonečný hľadač a bojovník za svoje sny💪 Už nič nie je dobré alebo zlé. Je to len také, aké to je. A život sa zmení nie navonok, ale vo vnímaní. Zmizne strach, tlak, naháňanie. Ostane pokojné bytie. Odpadá potreba riadiť svoj život. Paradoxne začne byť omnoho intenzívnejší, pretože energia sa neodčerpáva zbytočnou dramatizáciou.

Nie je to o technikách ani nastaveniach, pretože tie sú vždy len dočasným riešením. Je to o prehliadnutí a uvidení skutočnosti v jej pravej podstate. A to sa nedá vynútiť ani naučiť. Jediná cesta vedie cez to, čomu sa chceš najviac vyhnúť. Cez bolesť, ktorej dovolíš, aby ťa premenila.

Keď prestaneš žiť myšlienkami, prestanú ťa ovládať. Myseľ môže hovoriť ďalej a aj bude, ale už jej nezožerieš všetko. A vtedy utrpenie končí. Pretože je spojené len s myšlienkami osobnosti, ktorá si vždy bude vydupávať to svoje.

Život sa deje sám. Či s ním bojuješ alebo nie. Rozdiel je len v tom, či mu dovolíš plynúť, ako sám tečie, alebo mu do cesty budeš vkuse kafrať. A keď sa prirodzene prebudíš, zistíš, že nič netreba opravovať. Nikam ísť. Nič dosahovať. Už si dávno v cieli. Vitaj!

Krajina zázrakov - Terapie

07/02/2026

04/02/2026

01/02/2026

28/01/2026

26/01/2026

24/01/2026

20/01/2026

18/01/2026

14/01/2026

11/01/2026

07/01/2026

05/01/2026

Address

Telephone

Website

Alerts

Shortcuts

Share

Category