Krajina zázrakov - Terapie

16/12/2025

Až keď odpadnú všetky podmienky…

Život nám pri rozchodoch, odmietnutiach či bolestivých koncoch často zahrá tú najväčšiu príležitosť na prebudenie. Práve vtedy sa lámu predstavy o partnerstve, o tom druhom aj o sebe. Bolesť je veľká, ale jej dar je ešte väčší. Rozpadá sa ilúzia, že ja to viem lepšie ako ten druhý.

Keď snívame a potom sme vo vzťahu, často žijeme z osvojeného konceptu. Z predstavy o tom, aký má partner byť, ako sa má správať, čo je dobré a čo nie. A keď realita nespĺňa túto predstavu, prichádza odpor, sklamanie a neustále opakujúci sa cyklus nenaplnenia. Po rozchode sa objavia všetky emócie spájajúce sa s konceptom, ktorý sme o vzťahu držali: napríklad, že partnerstvo má byť o súhre, podpore, blízkosti, prepojení. A že ak to tak nie je, niečo je určite zle a tento človek si ma nezaslúži.

Ale všetko, o čom máme mentálnu predstavu, musí skôr či neskôr naraziť. Život rozmetá každú ilúziu, aby nezostala žiadna podmienka. Žiadne „ak bude toto, budem šťastná“. Preto rozchod bolí. Nie že odišiel partner, ale že sa rozpadá fantázia, ku ktorej sme boli pripútaní.

Zostáva bolesť, smútok a prázdno – a presne tým máš teraz prechádzať. Nič sa v skutočnosti nedeje, len myseľ panikári, pretože si spájala šťastie s niekým, kto ho aj tak nikdy nevedel naplniť tak, ako si predstavovala. A práve to je príležitosť: neprekryť to ďalšou ilúziou, nesnažiť sa hneď hľadať niečo nové, ale dovoliť všetkým podmienkam, pocitom, myšlienkam, vyplaviť sa na povrch a rozpŕchnuť.

Pretože bolí len predstava. Osobnosť, ktorej sa to dotýka. Bytie je vždy plné – s partnerom aj bez neho. Keď je tu blízkosť, je to plnosť. Keď je tu ticho a prázdno, je to tiež plnosť, ktorá sa práve teraz prejavuje ako smútok či bolesť. To, čo sa deje, je presne to, čo má byť.

Využi tento dar. Neprekry ho ďalšou fantáziou či konceptom osobného rozvoja:) Ak má v tvojom živote byť partner, bude. Ak nemá, nebude. A tvoje Bytie to nijako nemení – zostáva rovnako celistvé, úplné a slobodné. Ľudia k nám prichádzajú a odchádzajú, ale to, čo skutočne si, nie je závislé na nikom z nich🕊️

14/12/2025

Darujem Ti stretnutie, ktoré je o Tebe.
O Tvojom vnútornom svete, o pochopení, uvoľnení a návrate k vlastnej sile.

Prajem Ti, aby naše stretnutie prinieslo
ľahkosť tam, kde je tlak,
jasnosť tam, kde je chaos,
a pokoj tam, kde to bolí.

Nech sa znova nadýchneš, myseľ sa upokojí a duša sa rozpomenie, kto skutočne si.
Je to dar uzdravenia, jasnosti a prítomnosti.

Si hodná/hodný cítiť sa dobre🤗

p.s.: nádherné pleteninky zahrievajúce hlavičku od Mariannky♥️

10/12/2025

Pomôcť môžem tak, že inšpirujem vlastným stavom bytia🫶

Keď zasahujeme do príbehu druhého podľa toho, ako si my myslíme, že je to správne, je to stále len ovplyvňovanie a manipulácia. Pomáhame podľa svojich predstáv, aby sme získali kontrolu nad nepríjemnými pocitmi s tým spojenými. Každá zlomová situácia však môže byť zároveň príležitosťou uvidieť, kde si dlhodobo ubližujem a čo sa vo mne potrebuje premeniť. Nič nás neprichádza potrestať, ale ukázať.

Ak to má prísť, človeku to dôjde samo. Niečo sa v ňom pohne, vynoria sa otázky, začne prirodzene hľadať odpovede. A keď v ňom vznikne úprimná túžba porozumieť alebo sa uzdraviť, automaticky sa vydá tým smerom. Nie preto, že ho niekto tlačí, ale preto, že sa v ňom zobudil vlastný impulz.

Keď chcem pomáhať, je to zväčša len moja potreba. Pomôcť môžem najviac tak, že žijem svoj vlastný vnútorný pokoj, slobodu a lásku. Keď som v takomto nastavení, ten druhý to cíti a automaticky v ňom vzniká záujem. Začne sa pýtať, zaujímať, inšpirovať. V mojej prítomnosti sa bude cítiť lepšie, jeho organizmus sa sám začne nalievať do zdravšieho stavu, ktorý ho priťahuje.

Ak teda chceme niekomu skutočne pomôcť, najprv pomôžme sebe. Buďme v prítomnosti daného človeka v stave lásky, v uvoľnení a spokojnosti. Vtedy sa v ňom prirodzene prebudí zvedavosť a sám si pomoc vypýta, pretože ho nepresvedčíme slovami, ale vlastným životom. Ako si to urobila? Čáry-máry f**k🤷‍♀️😁

A ak mám pocit, že musím pomáhať nasilu, mala by som sa úprimne opýtať: Som ja spokojná? Uvoľnená? Žijem život, v ktorom mi je dobre? Cítim sa slobodná? Sama sebou? Ak nie, potom ma každá takáto myšlienka len pozýva navrátiť sa k sebe. Uvedomiť si, že na svojom javisku stále vidím len seba, svoje vlastné potreby a svoje vlastné zranenia.

A tak napokon vyvstane jednoduchá otázka:
Kto vlastne tú pomoc potrebuje?

08/12/2025

Trochu iná meditácia, aby Vás myšlienky tak nezahlcovali a mohli ste znova voľne dýchať🫶

Trošku iná meditácia...

05/12/2025

Nič netreba robiť nasilu.
To, čo má odísť, odíde samo.
To, čo má byť videné, sa ukáže.
Ty si stále doma.
V pokoji, ktorý sa nemení.
I keď v tvojej mysli zúria hromy-blesky.

Pravda sa udeje, keď to povieš bez zámeru, bez toho, že tým chceš niečo zmeniť a dosiahnuť, najlepšie, aby to sadlo do tvojej predstavy, ktorú si si vytvoril/a, však? No, a podľa spätnej reakcie zistíš, z akého popudu si prehovoril/a, pretože keď ťa to zasiahne, zabolí, spustí sa tým trápenie, tak si to urobil/a pre seba bez ohľadu na druhého a tvoje ego konalo zo zištných dôvodov, pretože chcelo niečo získať: lásku, záujem, rešpekt, podporu, prijatie atď. Ale tu nie sme v obchode s cukrovinkami, takže takáto manipulácia vždy bolí. A cez bolesť sa z nej dá prebudiť.

Čo je tvoje, Ťa nemôže minúť, ale ty ako osoba to nevieš. Tak to nechaj byť. Žiť si svojím životom. Zvyšok je len ilúzia a domnienky, ktoré sa nonstop rodia v tvojej hlave na základe naučených programov a vzorcov.

Len to pozoruj a nenaskakuj na všetko.
Oslobodenie príde samovoľne. Nemusíš sa do toho tlačiť ani pre to nič robiť. Pre myseľ je to strašidelná predstava, ale pre hľadajúcu bytosť točiacu sa v kruhu je to úľava.

Skús si všimnúť, že život sa deje neustále. Ako dych, ktorý neriadiš. Nezávisle od toho, či sa trápiš alebo netrápiš. Či sa ti páči, čo vidíš, alebo nepáči. Aj keď premýšľaš príliš veľa, aj keď spíš, aj keď vzdoruješ. Život sa jednoducho deje – bez tvojej kontroly.

A všetko sa rieši len v daný moment. Vždy. Netreba predbiehať a manipulovať dej.
Akákoľvek skutočná zmena sa udeje sama vtedy, keď jej prestaneš brániť. Nemusíš všetko kontrolovať a byť vždy o krok vpred, aby ťa nič “nepríjemné” neprekvapilo. Už dnes môžeš pocítiť, že život nesie aj teba. Nemusíš sa o to snažiť. Môžeš to láskavo odovzdať ako starý preukaz do knižnice:)

29/11/2025

To, čo a ako prežívaš, je úplne v poriadku. Nie je to dobré ani zlé, jednoducho sa to teraz deje takto. Až myseľ k tomu začína pridávať komentáre. Hodnotí, analyzuje, porovnáva… vyťahuje staré skúsenosti a podľa nich posudzuje, že „niečo nie je v poriadku“, lebo to neprežívaš rovnako ako kedysi, takže v tom musí byť nejaký háčik. A tým celá zápletka začína.

Samotné prežívanie nemá byť neustále radosť, pokoj a harmónia. Kde sme k tomu prišli? To sú len predstavy mysle, tej malej pokušiteľky, ktorá je ako odšťavovač: zo všetkého sa snaží vymámiť nejakú šťavu. A keď ju necíti, začne vymýšľať, tlačiť, manipulovať, aby z toho niečo poriadne dostala. Najmä aby nemusela cítiť ten nepríjemný pocit.

Lenže nepríjemný pocit vzniká práve z tohto tlaku mysle, nie zo samotného prežívania. Myseľ chce všetko natlačiť do krásneho stavu a keď to nejde, rúca sa a kope nožičkami. A aj toto je v poriadku. Aj toto sa objavuje v priestore slobody, ktorý tu stále je.

Strachy o seba, o budúcnosť, o druhých, sú len ďalšie ponuky mysle. Chytíš sa? Nechytíš sa? Všetky ponuky chodia podľa toho, ako je myseľ nastavená. Každý máme to svoje menu. Chvíľu strašia a zase odídu na návštevu inam. Nič sa s tým nemusí robiť. Nikto to nemusí riešiť, upravovať, potláčať ani analyzovať. Sú to len pocity, obrazy a myšlienky, ktoré sa objavia a potom zmiznú, presne ako oblaky na oblohe — prídu, chvíľu pobudnú, a rozplynú sa.

V absolútnej slobode, ktorá je stále tu, sa nič dramatické nedeje. Raz je radosť a pohoda, inokedy príde smútok, bezmoc či strach. Ak sa považujem za osobu, riadiacu jednotku, automaticky mám tendenciu s tým niečo robiť, len neostať s tým, čo je. Ale keď vidím, že sú to len prebiehajúce stavy, bez pevnej podstaty, môžem ostať v nedotknutí.

Znova a znova sa počas života presvedčíš, že všetko sú len obláčiky z mysle, ktoré prídu a odídu. A ty si len priestor, v ktorom sa to deje. Nemusíš na ne naskakovať. Je to fejk.

25/11/2025

Spokojnosť a šťastie spočívajú v sebauvedomení, nie v tom, kde a s kým by sme už mali byť a nie sme.

Pre mnohých ľudí je láska po štyridsiatke prvýkrát okamihom, keď dokážu milovať bez toho, aby pritom stratili samých seba. Vzťah po štyridsiatke je pre nich prvým ozajstným vzťahom, pretože prestali hrať rolu niekoho, kým by podľa predstáv mali byť. Prestali sa prispôsobovať očakávaniam, romantickým ideálom a začali jednoducho žiť tým, kým v skutočnosti sú. Je to dosť úľava.

Vek ťa nelimituje, ale tvoje presvedčenia áno. Ľudia nereagujú na mladosť, ale na voňavú energiu a rýdzosť. Tvoje kvality sa upevňujú s každým pádom, s každým zranením, s každou skúsenosťou, ktorá ťa naučila, že život sa neoplatí predstierať ani pretláčať hlavou.

Autentická energia, slobodné vyžarovanie, spokojnosť, kľud, pravdivosť – to všetko sa objaví, keď sa prestaneš zaujímať o to, čo si o tebe myslia ostatní a začneš BYŤ. Sebou.

Nikdy nie je neskoro. Existuje len ten správny čas, aby si sa konečne uvidel/a v plnej kráse a jednoduchosti.
A uveril/a si.
Vek nebýva prekážkou, skôr požehnaním.
Je dôkazom, že si (pre)žil, cítila, znova vstal a vyrástla.
A práve v tom je tvoja sila, že si došiel domov a už vieš, kto si.

Vo vzťahoch z ega sa vždy túži po naplnení predstavy, ktorú nám nikto mimo nás nemôže dať.
Keď túžim cítiť naplnenie – zažívam prázdno.
Keď chcem, aby ma niekto rešpektoval – zažívam neúctu.
Keď chcem byť prijatá – prichádza pocit odmietnutia.

Túžba vytvára chýbanie a vstup do vzťahu sa deje z nedostatku. Častokrát je to len rozbehnutý program, ktorý vytvorí priepasť medzi nami: chcem vzťah, lebo sa cítim sama, potrebujem sa doplniť, už ma tlačí čas, túžim, aby sa o mňa niekto staral, robil ma šťastnou, keď budeš taký, aký chcem, tak sa mi uľaví… To sa zákonite musí rozbiť. Nikto Ti tieto princeznovské predstavy nedokáže naplniť. Vždy dostaneš opak, aby si to prekukla a oslobodila sa.

Dôveruj svojej ceste.
Netvor rozdiel medzi tým, či máš alebo nemáš partnera. V tom nikdy uspokojenie nepríde.
Nechaj sa viesť tým, čo je s Tebou v súlade.
Nie si pozadu.
Len si sa konečne vybral/a na správne miesto – do seba.
A keď si v sebe, tak so životom ani s nikým už viac nebojuješ.

23/11/2025

Všetko, čo vidíš, vyviera z Teba😻

Prišlo to tak samo,
že namiesto toho,
aby som sa tak veľmi snažila,
deje sa to tentoraz
jemne.

Beriem samu seba
za ruku
a kráčam
svojou cestou.

Zobúdza sa vo mne pocit,
že toto už je ONO
a v tejto slobode
vnímam krásy prítomnosti.

Keď dorazím na akékoľvek miesto,
je v mojich očiach
svetlo a smiech.

A napriek všetkým spomaleniam,
prídem vždy presne načas🪽

Poznať, kto sme,
a prijať rolu, ktorú v tomto živote hráme,
znamená pohybovať sa s ľahkosťou a pocitom, že sme vždy správne tam, kde sa nachádzame, s tým, čo práve prežívame.

Postupne odkladáme všetky filozofie o živote a začíname ho jednoducho žiť.
Taký, aký práve je,
taký, aký sa nám dnes ponúka.

Uvedomenie si tejto pravdy nás prirodzene privádza k vnútornému uvoľneniu a pokoju.
Táto zmena pohľadu na seba a na svet
je našou terapiou pre nestabilné chvíle,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou reality,
tak ako sme ju už toľkokrát ochutnali.

Blažené je žiť v súlade so svojou prirodzenosťou. Každý trochu inou.
A práve tam sa končí boj so sebou samým.
Tým mizne aj zbytočný tlak, ktorý na seba kladieme a prestávame byť ovplyvnení cudzou predstavou o nás, o našom živote.

Vtedy sa k nám potichučky vkradne uľavujúce poznanie, že šťastie je vždy nablízku.
Nie niekde inde.
Ale medzi nami, práve tu.
A všetky odpory sa razom rozpustia, lebo to nikdy ani nebolo inak.

Raj na zemi, byť rád na tejto zemi.
Len tak. Bez dôvodu.
Ináč to nejde, lebo každá obmedzujúca podmienka sa musí rozbiť. A to bolí.
Keď však viem, že turbulencie vedú len k väčšiemu súladu so sebou samým,
nebojím sa žiť aj nepohodlie, dovedie ma to presne tam, kam potrebujem. Do slobody. Ktorou stále som.

17/11/2025

Samota pomáha vidieť veci také, aké skutočne sú🫀

Minulú jeseň sa vybrala sama na túru po Lost Coast (príznačný názov:) Zvolila si nádhernú cestu, ktorá mala byť piesňou pre dvoch, no nakoniec sa dolinami ozýval len jej vlastný dych. Verila, že vstupuje do príbehu o sile a sebapoznaní, no namiesto toho sa otvorila kapitola o strachu, zlomenom srdci a o zvláštnom druhu milosrdenstva, ktoré prichádza, keď sa ti príroda surovo pozerá priamo do duše.

Hora ju prijala bez posudzovania, ale okamžite jej odobrala istotu. Nebudeš to mať pod kontrolou! Zobrala jej hlas a namiesto odpovedí ponúkla mrazivý chlad. Rieka dunela sťa dávna spomienka, vietor jej rozpletal myšlienky a ona sa pomaly strácala v hmle vlastného tieňa.

Noc ju prikryla nebadane ako prastaré zviera (povedala by, že to bolo obrovské prasa) skúšajúc, čo ešte zvládne. Telo sa triaslo, myseľ blúdila medzi bdením a snom, a kdesi na pomedzí v diaľke stáli dve čierne siluety. Boli to medvedice. V majestátnom tichu osamelé strážkyne medzi svetmi. Ich prítomnosť bola hraničná: desivá aj nežná zároveň. Akoby jej ukazovali, že aj v samote existuje dohľad, že aj v strachu môže prebývať pokoj.

Záchrana prišla s miernou podchladenosťou, no aj hlbokým teplom poznania: ach, veď (pre)žiť znamená nebrániť sa, nebúriť, len sa odovzdať tomu, čo je väčšie než my. Keď ju našli, bola zmierená. A práve vďaka tej odovzdanosti to celé prežila. Riadila sa len tlkotom svojho srdca, ten ju vždy spoľahlivo doviedol domov.

Odvtedy vie, že jej prežitie nezávisí od toho, či vyhrá. Jej život nezávisí od happyendu. Skôr je o jemnom pokľaknutí pred tým, čo ju presahuje. O spomalení srdca, otvorení dlaní pripravených objať, o pokornom rozhodnutí pokračovať ďalej a napriek všetkému povedať svetu ÁNO, aj keď ju furt skúša. Ale aj s láskou pridržiava.

A teraz, o rok neskôr, už nepotrebuje ohrozovať svoj život, aby našla odpovede na svoje otázky. Čo ju tie medvedice učili? Čo jej láska chcela ukázať, keď sa rozpadla? Asi len, že najhrdinskejšie vzdanie sa je v skutočnosti tou najčistejšou formou (pre)žitia. A že záchrana číha na každom kroku. Len ju prijať:)

11/11/2025

Terapeut vie byť aj dobrý detektív🧐

Vášnivo sa zaryť do spleti nejasností. Odhaliť klamlivé prevleky a strhnúť zavádzajúce masky ako Scooby-Doo v každej svojej epizóde. Všimnúť si obohrané manipulatívne prešľapy a nájsť spojitosti tam, kde ich bežne nevidieť.

Pomôcť zorientovať sa v chaose, do ktorého páchateľ lapil svoju obeť, je výzvou aj odmenou zároveň. Vyvetrať priestor, pospájať nitky, vyniesť pravdu na svetlo sveta. Nie vždy je to prijaté hneď, ale časom sa vždy ukáže, že vyslobodenie malo svoj zmysel. Strach Ťa napokon vyvedie z toho pekla von, keď ho prijmeš a dovolíš mu odhaliť to, čo odmietaš vidieť.

To všetko sa stane, keď sme pripravení nenechať sa vovádzať do omylu tam, kde nás už nič priaznivé nečaká. Keď trpíme, chradneme, plačeme, nespíme a trápime sa, vždy sa ukáže možnosť, ale vyžaduje si aj odvahu. Opustiť staré, nefunkčné a boľavé, uveriť zmene k lepšiemu.

Terapia nie je egotrip. Je to služba s veľkým S. Postavená na tom, že využívate samých seba a svoju vzťahovosť v prospech druhého.

Podľa výskumov sú tí lepší terapeuti verbálne nadpriemerne zdatní a majú zmysel pre humor:

➡️ častejšie používanie humoru (vrátane jemne sarkastického) silno koreluje s lepšou efektivitou terapie — z pohľadu klienta aj terapeuta (Panichelli et al., 2018)

➡️ priateľský sarkazmus či irónia zlepšujú vzťah medzi terapeutom a klientom a predpovedajú pozitívne výsledky terapie (Brooks et al., 2023)

➡️ schopnosť terapeuta používať vhodné verbálne stratégie (kladie otázky, parafrázuje, zhrňuje) silno súvisí so vznikom a udržaním terapeutického vzťahu (Del Giacco et al., 2020)

➡️ vyššia verbálna plynulosť je silný prediktor kvalitnej terapeutickej aliancie a pozitívneho výsledku terapie (Bate & Tsakas, 2022)

➡️ jazykové vzorce v reči terapeuta spoľahlivo korelujú so silnejším prepojením (Goldberg & Flemotomos, 2020)

Terapia je vlastne taká vzťahová odhaľovačka.
A tieto výskumy celkom smečujú z mojej strany ihriska:)
Byť terapeutkou tak, aby ste to mali správne dochutené, dokázali to stráviť a uvideli niečo nové, je mojou záľubou.
Osvietenie prichádza už len ako bonus😘

07/11/2025

NESPLNITEĽNÉ PODMIENKY
„Nemôžem nikoho milovať, kým sa úplne nevyliečim.“
„Ešte nie som kompletný/á, lebo toto, hento, tamto.“
„Neviem si predstaviť, že by ma niekto v tejto podobe chcel.“

Uzdravovanie nie je cieľová stanica a až keď ju dosiahnem, potom môže prísť láska. Vo sfére osobnosti nie je nič definitívne, preto je čakanie na Godota len ilúziou. Nikde nemám zaručené, že až keď budem dokonalý/á, tak potom sa to stane. Čo ak sa k tej dokonalosti nikdy nedopracujem, lebo to nie je možné?

Liečenie sa deje v láske. Deje sa cez lásku.
Uzdravujeme sa, keď si dovolíme byť v prítomnosti ľudí, pri ktorých je bezpečné byť zraniteľní, ktorí zostávajú, aj keď sa ešte len učíme veriť.

Práve oni nám pripomínajú, že lásku si nezaslúžime až potom, keď budeme v poriadku, ale aj teraz, uprostred procesu.
A to môže byť pre nás úplne nový, oslobodzujúci a radostný zážitok.

Môžeme sa trochu aj poradovať, nie len furt makať a všetko si podmieňovať☺️

Láska má rôzne podoby. Skúsme ju dnes uvidieť okolo nás.

koment👇👇👇

05/11/2025

PLNÁ PRÁZDNOTA
Pozoruj posledný tanec listnatých stromov vo vetre. Je plný ľahkosti, farieb a rozplývajúceho sa času. Čoskoro zhodia svoje listy a upadnú do zimného spánku, len aby sa na jar opäť prebudili. Pominuteľnosť je neoddeliteľnou súčasťou života. Všetko plynie, nič netrvá večne. Okrem Teba. Si zámerom i zmyslom. Každý list, každý závan vetra, každý deň je len okamihom vo veľkom cykle prírody. Niet pred čím unikať ani sa za čím naháňať. Keď zaplníš svoj život sebou, nie rôznymi konceptmi, všetko povolí a preskladá sa samo. Hlava zrazu stíchne a život sa zaplní zvukom, chuťou, vôňou, krásou, dotykom toho, čo máš na dosah ruky. Nič viac nepotrebuješ. Si naplnená vedomím, ktoré to všetko vníma a samo vytvára. Si naplnená sebou. Prítomnosťou. Láskou. A si tak šťastná. Nedá sa inak:)