03/01/2018
Až 54 % zdravotníkov spĺňa kritériá profesného vyhorenia. OK, americké štatistiky... Ale skúsme sa zamyslieť, ako je to u nás? Koľko lekárov považuje svoju prácu sa vznešené poslanie? Koľkých ich robota baví? Koľkí chodia do práce odrobiť si najnutnejšie, hlavne nech je zárobok? Koľko lekárov premýšľa ako vylepšiť, zefektívniť svoj výkon, aby ich nestrašili limity poisťovní? DištancujúKoľkí sa snažia vyjsť v ústrety pacientom? Koľkí už pred koncom bežnej pracovnej doby sú už takí unavení, že ledva stoja na nohách, tobôž aby slúžili a riskovali, že v "smrteľnej únave" pacienta tragicky poškodia, ale akonáhle padla utekajú ozlomkrky ľahko ako srnky k svojim autám a už o štvrťhodinu čerství ako rybičky v neštátnom zariadení s úsmevom na tvári liečia pacientov, ktorých si do privátu preposlali zo svojho štátneho pracoviska? Koľko lekárov cíti motiváciu na svojom pracovisku? A akú - reagujeme len na finančné osobné ohodnotenie alebo sa nám nebodaj stane, že zo strany nadriadených počujeme aj nejaké tie slová uznania? A ak, sú úprimne, alebo sa od nás pri prvom probléme v snahe ochrániť si svoju stoličku nadriadení dištancujú?
Zdravotníci majú dôvodov na "vyhorenie" viac než dosť. Ale nenapravia to peniaze nalievané do systému, ani čiastkové novely zákonov či výnosy MZ SR, atď. Pokiaľ my, zdravotníci, nebudeme mať dôvod byť hrdí na to, že robíme to, k čomu sme sa zaviazali pri ukončení štúdia na LF a že našu prácu oceňujú predovšetkým pacienti, ale i kolegovia (bez závisti, intríg a polievka pod nohami), budeme vyhárať už od prvého dňa od nástupu do práce.
A nájsť ten dôvod si môže len každý z nás bez ohľadu na subjektívne či objektívne prekážky.
To face the mounting challenges of delivering safe, quality care in a frenetic workplace, it is not enough to rely on clinical skills and the desire to do good. To protect against stress, burnout, and fatigue, health care professionals need training to be more resilient, present-minded, and compassi...
