17/04/2025
Zelený štvrtok 🌿
▪︎V tento deň sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. Dobytok musel prekročiť horúce uhlíky a bol šibaný prútmi z vŕby. Tiež sa naň uväzovali červené stuhy proti urieknutiu. Prvý deň mal pásť kravy sám gazda, potom sa vraj celú sezónu dobre pásli.
▪︎ V Honte dali kravám chlieb s cesnakom, aby im strigy neuškodili, a pošúchali ich po chrbte vajoom, aby boli silné a na paši sa držali pospolu. Potom položili vajce k prahu, kde už bola i reťaz zamknutá kladkou. Zo stajne vyhnali kravy zelenými, čerstvo nalámanými prútmi a žihľavou, pričom ten, ktorý ich vyháňal, mal pod pazuchou aj prút schovaný od Vianoc. Ak niektorá krava vajičko pri prahu rozbila, považovali to za predzvesť, že do roka uhynie alebo ju budú musieť zabiť. Ak sa výhon vydaril, darovali vajičko
žobrákovi alebo cigánke.
▪︎ Na okolí Topoľčian vyháňali dobytok buď prútom, ktorý doniesol pastier pred Vianocami, alebo tromi vŕbovými prútmi, ktoré potom zapichli do hnojiska. Kravám uviazali na rohy kúsok červenej handričky, ktorá ich mala chrániť pred porobením. Na miesto, kde cesta vychádzala z obce, položil pastier reťaz, a keď kravy cez ňu kráčali, každú pokropil svätenou vodou a okiadzal dymom z uhlikov, na ktorých horeli posvätené zelinky.
▪︎Na Kysuciach položili pod prah stajne žeravé uhliky a reťaz; kravu vyhnali zelenou halúzkou, ktorá narástla v poslednom roku. Halúzku však nesmeli držať holou rukou, ale cez handričku. Gazdiná si sadla na trávu a keď vstala, prihnali k nej kravu, ktorá si musela najprv odšklbnúť trávu z tohomiesta, kde gazdiná predtým sedela. Až potom sa mohla krava pásť na ľubovoľnom priestranstve. Kraviara obliali vodou a dali mu chlieb s vajičkom, aby boli kravy okrúhle.
▪︎Podobné zvyky by bolo možné uviesť zo všetkých oblastí Slovenska. Aj vtedy, ak na Zelený štvrtok nebolo možné vyhnať dobytok na pašu, vyviedli ho spomínaným spôsobom aspoň zo stajne, prípadne ho zahnali do stáda,
aby si naň zase navykol.
▪︎V Uhrovskej doline sa ženy pousilovali, aby ešte pred východom slnka doniesii domov „nános", t. j. kopu dreva, ktorú odniesli na chrbte. Pri tomto dreve pripravovali všetky velkonočné jedlá. Súčasne sa verilo, že žena,
ktorá stihne doniesť nános za uvedených podmienok, bude mať po celý rok dostatok kuriva.
▪︎Na Zelený štvrtok musela gazdiná ešte pred východom slnka umyť všetok riad ktorý v domácnosti používala. Pri umývaní nadob na mlieko nesmela šetriť vodou, ak by chcela aby jej kravy dobre dojili. Prísne sa dodržiaval zákaz, podľa ktorého sa na Zelený stvrtok nesmela vyvárať bielizeň.
▪︎Po všetky sviatočné dni ľudia pripisovali magickú moc vode, preto sa v nej zavčas rána umývali, aby zmyli všetky choroby a ochránili sa pred zlými čarami. Verilo sa, že voda má zázračné účinky aj na statok.
▪︎Magický obrad umývania sa spájal s vrúcnou prosbou, modlitbou.Keď sa dievča umývalo v tečúcej vode, odriekalo: „Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa, hriešne stvorenie.“
▪︎Dievčatá sa chodili na Zelený štvrtok skoro ráno česať pod vŕbu a odriekali:„Vŕba, vŕba, daj mi vlasy za dva pásy.“„Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a pekného ako kvet, nech mi ho závidí celý svet.“
▪︎Na Zelený štvrtok v obciach Frívald a Fačkov chodievali mládenci po mravčiarsky. Ešte v 60. rokoch 20. storočia odchádzali frívaldskí chlapci zavčasu ráno s vozom do doliny za obcou. Tam lopatami ponaberali do veľkých vriec vopred vyhliadnuté mraveniská lesných mravcov. Potom tieto úlovky odviezli do obce a nosili do domácností, kde mali dievčatá a slobodné dievky na vydaj . V každom navštívenom dome hodili za hrsť mravcov do kúta izby a ak sa im podarilo, aj pod perinu. Pri tom hovorili: „Ňeseme Vám mravčence, pre ty Vaše dzievčence…“ Ak sa však našla rodina alebo procivná dzievka, ktorá nechcela pustiť chlapcov do izby, tí šikovne nasypali mravce do šporheľa v kuchyni, pod prah domu a veru aj do topánek uložených pred dverami. Tieto úkony mali v minulosti zabezpečiť najmä hospodársku prosperitu navštíveného gazdovstva, hydina mala znášať veľa vajec. Ako odmenu za prinesenie hojnosti do usadlosti dostávali chlapci vo Frívalde čerstvé slepačie vajíčka. Zo zvyšných mravcov mládenci večer vysypali pred kostolom kríž.
▪︎V tento deň sa v kostoloch zavinovali zvony.Namiesto zvonov však po dedinách bolo počuť rapkáče a klopačky, ktoré ohlasovali príchod sviatkov a podľa starých zvykov odháňali zlé sily. V Honte dali kravám chlieb s cesnakom, aby im strigy neuškodili, a pošúchali ich po chrbte vajcom aby boli silné a na paši sa držali pospolu. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava zeleninových jedál, ktoré sa v tento deň tradične konzumovali, z čoho podľa ľudového výkladu pochádza aj označenie dňa vyjadrené v jeho prívlastku.
▪︎Bežné bolo varenie cestovín, najmä opekancov, rezancov a šúľancov , ktore mali podporiť rast obilných klasov. Žena, ktorá by v tento deň piekla chlieb, zapríčinila by veľké sucho a tým aj neúrodu.
Zvyky nášho ľudu, E.Horváthová, r.1986
