15/10/2025
Úžasne vystihnuté...👍
Streda 15.10.2025 pod vibráciou čísla 7️⃣ nám umožňuje duchovný posun, pochopenie a zmenu 😉 tak si prečítajte...👇
Keď človek prejde z analógovej do digitálnej doby, neprechádza len medzi technológiami. Prechádza medzi dvoma rôznymi vnímaniami času a reality.
V analógovej dobe bola realita pevná a pomalá. Menila sa ako príroda – jej ročné obdobia. Veci sa vyrábali na dlhý čas, človek mal jednu prácu aj celý život, zvlášť v socializme, mali ľudia jednu vládu, ceny sa menili raz za pár rokov. Život mal hlboký, pomalý rytmus. Ľudia boli na jednej vlne, mali dva programy v TV, pritom oslavovali spoločne narodeniny a meniny, chodili z práce na spoločné dovolenky, neboli od seba oddelení, ako je tomu dnes.
Digitálna doba zmenila samotnú podstatu života. Realita už nie je pevný kontinent, ale búrlivý oceán, ktorý sa pretvára každou sekundou. Nové trendy, kvantá informácií, neprestajné krízy, platformy, nové skutočnosti, ktoré človek už nemusí sledovať cez TV, ale priamo cez mobil v ruke. Každé ráno sa človek prebúdza do iného sveta, s novými pravidlami, ktoré sa ešte nestihol naučiť.
A to je ten skutočný dôvod veľkej rýchlosti. Nejde o to, že by sme sa viac kamsi naháňali. Ide o to, že sa nám svet pod nohami denno-denne mení. Musíme sústavne prepočítavať, učiť sa nové slová, nové zákony, nové zmeny v systéme.
Naša myseľ je stavaná na analógový jednoduchý svet. Potrebuje stabilitu, aby vytvorila pocit ja. Keď sa však svet mení denne, naše ja sa v tom stráca a rozplýva. Cítime sa ako prúd, nie ako skala. A niekedy, keď sa konečne zastavíme, v zrkadle sa vlastne nepoznáme, sme iní.
Iní sú ľudia okolo nás. Náš sused, priateľ, známy, kolega. Keď začneme pozorovať - menia sa rýchlejšie ako by bolo vhodné. Veľa záleží na bublinách, do ktorých sa ponorili, keď sa zameriavajú na jedno politické spektrum, iní na zisky, ďalší hrávajú celé dni hry, poslední skrolujú tiktok do rána do večera.
Všimnite si to - ľudia okolo vás sú iní, ako boli pred piatimi, desiatimi rokmi. A nielen oni - ale aj vy sami sa meníte, ani si to neuvedomujete. Kolotoč sa točí príliš rýchlo, práca strieda povinnosti doma a to málo času čo človeku zostáva na seba, zhltnú sociálne siete a digitálna doba.
Človek sa chystá pozrieť si nejaký film aj celé týždne, pokiaľ sa skutočne k nemu dostane. Na knihy už nikto nemá čas, výlety do prírody s celou rodinou, opekačky v lese, návštevy kultúrnych pamiatok, sa ľuďom nenápadne vzďaľujú. Stretnutie rodín je dnes sci-fi.
Tá rýchlosť ale nie je vonkajšia. Je to vnútorný pocit dezorientácie bytia, ktoré sa snaží nájsť bod opory v realite, ktorá sa mení závratnou rýchlosťou a človek sa jej chce prispôsobiť.
Nie je čas na meditáciu, premýšľanie na prechádzke, pohodový rozhovor manželov pri pohári vína. Všetko sa deje v chvate:
"bol si pre deti v škôlke?"
"idem nakúpiť!"
"prišla platiť faktúra."
"toľko učenia zase dali nášmu synovi v škole, musím to s ním prebrať."
"dnes nestihnem navariť, objednáme pizzu."
A tu to kdesi končí, keď človek spadne do postele unavený z honu, ktorý ho kamsi ženie do neznáma.
Akosi sú preč časy, keď si ľudia dokola púšťali gramofónovú platňu až do jej totálneho praskania, pretože išlo o jednu z desiatich LP, ktoré vlastnil. Dnes je tu spotify a človek si môže vybrať z milióna skladieb a zdá sa mu, že všetko si raz vypočuje a tak preskakuje z jednej skladby na druhú a všetko len povrchne prebehne.
Ľudia sa kedysi bavili o športovom zápase aj týždeň, tí šťastnejší, ktorí sa dostali na zápas, spomínali dlhý čas. Dnes je NHL, NFL, UFC, PFL, NBA, liga majstrov, KHL, v jeden deň - všetko priame prenosy.
Dva programy v TV, nahradilo 200 pogramov, že človek len prepína z jedného na druhý a nevie sa zastaviť. To prepínanie je podobné skrolovaniu instagramu, kde sa mozog sýti dopamínom nie pre informácie, ale pre objem.
To isté sa deje v duchovnom svete. Každý deň vychádza nespočet nových "právd", kde vyhlasujú duchovní guruovia jednu novinku za druhou. Zavolaj do vesmíru nejakú formulku a on ti odpovie. Doteraz si zle dýchal, musíš inak dýchať, strava musí byť farebná a keď ju ješ, pusti si vibračnú hudbu a v TV si zapni pritom krb.
Digitál požiera ľuďom zmysly. Umelá vôňa jahodových jogurtov, ktoré okolo skutočnej jahody ani len neprešli, sa ľuďom zdá príťažlivejšia ako samotná jahoda.
Farebné led diódy sú väčším zázrakom ako hviezdy, slnko a spln mesiaca. Obdiv nového modelu auta, ktoré je len kusom železa a plechov, zatieni jazierko v strede lesa s riekou, cez ktorú vedie starý drevenný mostík.
Videá sa dnes dajú tak ľahko prerobiť, že k tebe môže prehovárať tvoja babička, ktorá je mŕtva niekoľko desaťročí.
Ľudia prijali tento zhon za svoj, aby boli v kurze, aby nezaostávali. Budeš vysmiaty ak si necháš mobil doma a pôjdeš do mesta alebo do lesa bez neho. Čo ak sa stane nejaká nová skutočnosť a ty o nej nebudeš vedieť?
Čo ak zomrie nejaká známa celebrita a ty sa to dozvieš až od suseda, ktorý si bude ťukať na čelo a zosmiešňovať ťa pred ostatnými, ako si zaostalý?!
A práve toto je cesta. Čo najviac sa zbaviť digitalizácie a tým pádom spomaliť čas. Je to smiešne, ale dnes si musíme vyhľadať svedectvá! Nie svedectvá o zbavení sa ťažkej choroby, nie svedectva vysporiadania sa s alkoholom, ale - svedectvá ľudí, ktorí sa zbavili závislostí na smartfóne, TV, hracích konzolách, sociálnych sieťach.
A odrazu - takí ľudia - majú mnoho času a deň akosi pomalšie plynie. Bez toho objemu správ a videí z celého sveta, je deň krajší, farebnejší.
Človek si všimne, že na ulici za dedinou je alej orechov, ktoré nikto nezbiera, veď sa dajú kúpiť v obchode a on sa po dlhej dobe rozhodne vyliezť na strom a dobre ním zatriasť, nech orechy popadajú, aby si ich pozbieral. Ani si toho ľudia nevšimnú, lebo majú hlavy zaborené v mobiloch.
Odrazu má človek tak veľa času, že vlastne nevie, ako má s ním zaobchodiť a musí sa to začať učiť.
Začne čítať knihy, ktoré má v polici, s deťmi sa vyberie na návštevu zámku, na ktorú nemal čas, zahrá sa s nimi krabicové hry, poskladá puzzle, alebo si vylúšti krížovku, ktorú má už asi 10 rokov odloženú v šuplíku, keď už stratil rutinu pre takúto činnosť.
Návrat k analógu je návratom k stratenému času. Tam sa stal ten priedel, keď ľudia postupne od analógu odišli ku digitálu, ktorý považovali za lepší, výkonnejší, rýchlejší.
Neuvedomovali si však následky takéhoto zrýchlenia. To zrýchlenie požiera čas a čas je veľmi drahý. Máme ho obmedzené množstvo a nedá sa kúpiť, ak ho potrebujeme v nemocnici, či na smrteľnej posteli.
Digitál nezrýchluje len objem dát, ale núti aj náš mozog viac prijímať a preskakovať z myšlienky na myšlienku. V tom tkvie nesústredenosť, rozladenosť mysle a tým pádom celého človeka.
Zastavme tieto veci bratia - oni sa niekam stratia, tak hovorí naša najznámejšia pieseň...
