30/03/2026
❤️
Ľudskú dôstojnosť treba chrániť hlavne tam a vtedy, keď to už človek nedokáže pre seba urobiť sám. Keď je slabý, chorý, nevládny. Keď odchádza.
Cieľom paliatívnej starostlivosti je zmierniť bolesť a utrpenie, zabezpečiť čo najlepšiu kvalitu života, podporiť psychicky aj sociálne a rešpektovať želania.
Človek nie je len telo, ktoré treba udržať nažive. Dôstojnosť znamená nebyť ponechaný v bolesti, nebyť redukovaný na diagnózu, nebyť objektom rozhodnutí bez vlastného hlasu.
Paliatívna starostlivosť sa snaží, aby človek zostal subjektom až do konca života.
Dôstojnosť znamená možnosť rozhodovať kde chcem zomrieť, akú liečbu ešte chcem alebo nechcem, kto má byť pri mne.
Nechať človeka trpieť, keď vieme bolesť zmierniť, je v rozpore s dôstojnosťou. Kontrola bolesti či úzkosti nie je luxus, ale základné právo.
Dôstojnosť je aj o možnosti rozlúčiť sa, zostať vo vzťahoch, nebyť izolovaný. Preto paliatíva zahŕňa aj rodinu, komunikáciu, prítomnosť.
Dostupnosť paliatívnej starostlivosti je indikátorom civilizovanosti štátu. Jej nedostatok vedie k zbytočnému utrpeniu, preťaženiu rodín, nehumánnym podmienkam.
Ak štát nezabezpečí paliatívu, porušuje dôstojnosť ľudí v najzraniteľnejšej fáze života.
Preto vítam, že riaditeľka ZpS v Trnave Anna Menkynová spolu s lekárkou z mobilného hospicu Most domov a geriatričkou založili Asociáciu podpory paliatívnej a hospicovej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.
Chcú spájať v tejto téme všetky Zss, edukovať zamestnancov a pomáhať im s paliatívnou a hospicovou starostlivosťou.
Teším sa. Lebo služieb v tejto oblasti je u nás pramálo. Zabudli sme na to, že každý z nás jedného dňa odíde. No dôležité je, ako odíde.
Paliatívna starostlivosť nie je o umieraní. Je o tom, aby človek mohol zostať človekom až do posledného okamihu.
