24/10/2019
Ono to vyzerá ukrutne jednoducho. Bolí ma zub, tak ho vytrhnite. Veď mi ich ostane ešte 31 (častejšie však dvadsať, osem a podobné čísla s takýmto prístupom k dentálnemu zdraviu). Stolička sem, stolička tam, veď to nebude vidieť. Toto keď počujem, mám chuť urvať si uši aj s koreňmi a zakopať ich hlboko do zeme. So zubami to nie je ako s vlasmi. Ak raz zub vytrhnem, už nedorastie. Nie, naozaj nikdy. Vytrhnutie zuba bolo jediným riešením v dobe, keď zubára suploval kováč, lebo mal kliešte. Dnes je zubár záchranca povláčený po facebookoch, lebo len lieči a lieči, pýta prachy dookola. Prídem si niekedy ako Jimmy Retardér (moje vymyslené alter ego), keď sa snažím zachrániť to, o čo sám pacient nestojí. Lebo aj mŕtvy zub je lepší ako žiadny zub. Potom sa pacient tvári prekvapene ako kamienok v miske s orieškami, keď mu poviem, že prísť o zub nie je len estetický problém. Že ak sa nevolá šoknutý Tabaček, šušlaním sotva niekoho ohúri. S pár zubami v ústach to chce naozaj kreatívny prístup k výberu vhodnej stravy. Atrofia kosti znie ako zaklínadlo, ktoré sa pacienta absolútne netýka. Nedobrovoľná strata zuba je vždy prúser. Milý pacient, ak sa zubár snaží nájsť riešenie, ako zub nevytrhnúť, nie je to preto, že by nemal čo na práci. Je to pre to, lebo mu na tvojom zdraví záleží viac, ako tebe. Amen.
