Dotyky duše

17/09/2025

🌿 Trauma nezmizne. Môžeme však zmeniť, do akej miery nás ovplyvňuje.

Jung a Freud už dávno písali, že to, čo nedokážeme spracovať, sa len ukryje v podvedomí — neodíde. Zostáva v tele, v našich gestách, slovách a automatických vzorcoch správania. Keď sa táto vzorka ustáli, prirodzene ju (v rôznej miere) môžeme odovzdať ďalej — deťom aj ďalším generáciám.

Trauma je teda nielen zážitok, je to aj vzorec správania. A práve preto na tom záleží: čo s tým urobíme závisí vo veľkej miere od nás.

✨ Cesta k uvoľneniu vedie cez telo aj myseľ — vždy spájajúc telo, myseľ a ducha. Somatické prístupy, bioenergetické techniky a práce so zmyslovým vnímaním pomáhajú prepájať nervový systém, telo a vedomie a tak umožňujú postupné uvoľňovanie uložených blokov.

🔸 Praktická ukážka pohybu a uvoľnenia (čo opisuješ):

hľadáme v tele „bod zaseknutia“ — uvedomenie telesného pocitu;

jemné alebo intenzívne pohyby: beh na mieste, preskoky z nohy na nohu, boxovanie do priestoru, tanec, vykričanie / vykričenie úľavy;

strečing, vedomé dýchanie, katarzná meditácia a následné tiché prijatie.
Tieto pohybové a dýchacie techniky pomáhajú rozviazať napätie, prebudiť telesné prežitky a umožniť ich spracovanie (bioenergetika, somatické praxe).

💬 Konštelácie + katarzné/somatické techniky — spojenie, ktoré často prináša hlboké uvoľnenie :

konštelačná práca odhaľuje skryté vzťahové a rodinné väzby,

somatické / bioenergetické cvičenia pomáhajú telu uvoľniť to, čo slová nedokážu povedať,

spolu vytvárajú priestor pre zažívanie, vyjadrenie a integráciu prežitkov.

⚠️ Bezpečnostná poznámka:
Ak je niekto v aktívnej kríze alebo má závažnú psychickú diagnózu, takéto katarzné techniky robíme len s odborníkom (terapeut/odborník), ktorý vie zabezpečiť stabilizáciu a bezpečný proces. Pri skupinovej práci je dôležité respektovať hranice, mať resourcing (upokojenie) a čas na uzemnenie po cvičeniach.

„Nič sa nestráca — len sa presúva do podvedomia. Keď spojíme konštelácie so somatickými (bioenergetickými) cvičeniami a vedomým dýchaním, začína sa liečenie tela i duše. Ak chceš, môžeme to spolu vyskúšať na najbližom workshope alebo individuálnej terapii.“

Janka Kušnírová – Dotyky duše

16/09/2025

„Mnohé veci v živote sa opakujú, akoby sme chodili v kruhu. Rovnaké vzťahy, podobné sklamania, tie isté pocity.

Konštelácie spojené s etikoterapiou nám prinášajú možnosť zastaviť sa a uvidieť hlbšie súvislosti – nielen v rodine a vzťahoch, ale aj v sebe.
Je to cesta do našich hĺbok – tam, kde sa rodí skutočné pochopenie a uzdravenie.

Multidimenzionálne konštelácie otvárajú priestor, etikoterapia prináša jazyk duše.
Spolu vytvárajú most – od bolesti k prijatiu, od chaosu k pokoju, od minulosti k prítomnosti.

🌿 Keď dovolíme, aby sa napätie uvoľnilo – v tele aj v duši – otvára sa priestor pre lásku, dôveru a život naplno.

💫 Konštelácie s etikoterapiou sú pozvaním – k životu, ktorý môžeme žiť v celistvosti.“

Podpis: Janka Kušnírová – Dotyky duše

16/06/2025

🌳 LETNÉ DETSKÉ TÁBORY V LESOPARKU ŽILINA
🧡 Hľadáš pre svoje dieťa tábor, kde zažije dobrodružstvo, radosť, pohyb a zároveň bezpečný priestor s podporou?
Pridajte sa k nám do lesného dobrodružstva plného odvahy, hier, kamarátstiev a zážitkov!

🥋 1. LESNÝ ŠPORTOVÝ TÁBOR ODVAHY
🗓 Termín: 30.6. – 4.7. a 14.7. – 18.7.
📍 Lesopark, Žilina
💰 Cena: 174 € (v cene teplý obed, olovrant, všetky aktivity + darčeky)
👧👦 Vhodné pre deti od 5 rokov

✨ ČO NÁS ČAKÁ?
– Denné športové aktivity hravou formou s trénermi z Karate klubu Žilina
– Stavanie lesných bunkrov – tímová práca, fantázia a smiech
– Kanisterapia – priateľské chvíle s terapeutickým psíkom
– Stretnutie so sovičkou a jej rozprávkovou opatrovateľkou
– Výstup na Burianovu vežu – odvaha a výhľad z výšky
– Beh odvahy – hravý beh s výzvami v prírode
– Escape hra od Somewheare – logika, spolupráca, radosť
– Návšteva hasičov a ukážka techniky 🚒

☔ V prípade dažďa:
– výlet na Oravský alebo Trenčiansky hrad
– aktivity v La Scale – lezeckom centre

🌿 Tento tábor nie je len o športe – učí deti sebadôvere, tímovosti, samostatnosti a úcte k sebe aj prírode.

🧭 2. LETNÝ TÁBOR CESTOU – NECESTOU
🗓 Termín: 7.7. – 11.7.
🕘 Každý deň od 7:30 – 16:15
📍 Žilina – okolie
💰 Cena: 165 € (v cene obed, olovrant, výlety a všetky aktivity)
👧👦 Vhodné pre deti od 4 do 13 rokov

🌈 ČO DETI ZAŽIJÚ?
– výlety do okolia: Jánošíkové diery, Rajecké Teplice, La Scala
– opekačka, športové dni, člnkovanie
– tvorivé dielničky, hry v prírode
– dni plné radosti, tvorivosti a nových kamarátstiev
– skúsený tím animátorov

🎁 Bonus: možnosť jednorázových dní alebo zľava pri viacerých termínoch

📩 Počet miest je obmedzený – rezervujte si miesto čo najskôr
📞 Kontakt: 0944 406 348 Renáta • 0951 316 238 Jana
📧 taboryzilina@gmail.com

11/06/2025

10/06/2025

Ticho prítomnosti, múdrosť cesty, sila voľby

Tajomstvo života nie je ukryté v ďalšom cieli.
Nie je v odpovediach iných ľudí, ani v budúcnosti, ktorú sa snažíme predbehnúť.
Tajomstvo je v prítomnosti.

Keď jej venujeme pozornosť, keď ju skutočne žijeme, začína sa meniť.
A keď sa zmení prítomnosť, zmení sa všetko, čo po nej príde.

🌿

Život nie je rovná čiara.
Nie je o dokonalosti, kontrole, ani o tom, aby sme boli stále rovnakí.
Život je ako príroda.
Mení sa. Plynule. Slobodne. Bez snahy zapáčiť sa.

A čím skôr prijmeme, že aj my sa meníme – tým viac sa uvoľníme.
Tým ľahšie budeme kráčať, aj keď je cesta kľukatá.

🌬️

Až keď som porozumela, že môžem byť nepochopená,
ponížená, onálepkovaná... a aj tak môžem kráčať ďalej,
pochopila som, že sloboda nie je v tom, ako ma vidia iní.

Sloboda je v tom, že si môžem vybrať.
Svoj smer. Svoj pohľad. Svoju hodnotu. Svoju cestu.

🌺

Nie vždy musíme vysvetľovať.
Nie vždy sa musíme obhajovať.

Niektoré veci nepotrebujú obranu.
Potrebujú ticho, prítomnosť a vedomie vlastnej hodnoty.

Lebo to, čo je skutočné – to nepotrebuje kričať.
To stačí len byť.

A práve z tohto priestoru môžeme tvoriť.
Z priestoru pokoja. Lásky. Pravdy.
Nie pre svet. Nie z tlaku. Ale pre seba.

✨ Možno sa nemusíš meniť. Možno sa len potrebuješ vrátiť k tomu, kým si bola ešte predtým, než ti svet povedal, kto máš byť.

03/06/2025

🌑 Rola obete a hlas ega: keď sa sťažovanie stane zvykom

Každý z nás v sebe nosí malý hlas.
Hlas, ktorý hovorí:
„Toto nie je fér.“
„On mi ublížil.“
„Toto sa mi nemalo stať.“

Niekedy ho voláme zranenie.
Inokedy ego.
Ale v skutočnosti je to rola obete,
ktorá sa nás drží potichu… alebo veľmi nahlas.

🧩 Ako ju spoznáš?
Keď súdiš iných – že nie sú dosť dobrí, uvedomelí, slušní…

Keď nadávaš na vládu, na šéfov, na ľudí okolo.

Keď veríš, že ti niekto berie energiu.

Keď hovoríš: „Keby sa nestalo toto, mohol/a by som byť šťastný/á.“

To všetko je reč obete.
Reč časti v nás, ktorá odovzdala svoju silu niekomu inému.

💭 Prečo tam padáme?
Lebo je to ľahšie než cítiť vlastnú zodpovednosť.
Lebo niekedy sme boli skutočne zranení.
A niekedy si to ani neuvedomujeme – ten starý vzorec je už automatický.

Ale keď posudzujeme, kritizujeme, cítime hnev či závisť,
nie sme v prítomnosti.
Nie sme v láske.
Sme v zranení.
A vtedy hovorí ego.
Nie pravda.
Nie srdce.

🔥 Ako vystúpiť z roly obete?
Nie silou.
Nie bojom.
Ale vedomým rozhodnutím.

🪞 Pýtať sa:
Čo ma táto situácia učí o mne?

Čo vo mne sa ešte hnevá, cíti zradu, potrebuje uznanie?

Kde som odovzdal/a svoju silu niekomu inému?

🕊️ A potom si povedať:
„Beriem si späť svoju energiu.
Nepotrebujem vinu, aby som cítil/a silu.
Preberám zodpovednosť.
Za seba. Za svoje reakcie. Za svoju cestu.“

🌱 Z obete k tvorcovi
To, čo žiješ, si si nezvolil/a vedome.
Ale niečo v tebe to pritiahlo, zhmotnilo, vytvorilo.
Nie ako trest – ale ako pozvánku.
Stať sa tvorcom.

Nie všetko, čo sa nám stalo, bola naša vina.
Ale všetko, čo s tým teraz robíme, je naša voľba.

A v tom je tvoja sila.
Nie vo výčitkách, ale v pravde.

💌 Záver:
Rola obete nie je slabosť.
Je to miesto, kde sme boli kedysi opustení – aj sami sebou.
Ale dnes už máme nástroje.
Dnes už máme vedomie.
A môžeme sa rozhodnúť.

Nie byť lepší než ostatní.
Ale byť pravdiví k sebe.

Lebo každý jeden nádych na tejto Zemi je dar.
A už naozaj nie je čas plytko dýchať.

🌿
Janka – Dotyky duše

25/05/2025

🌿Keď ti myseľ hovorí, že nie si dosť… a ty jej uveríš🌿

Zakaždým, keď zostaneš na mieste, ktoré ti už neslúži…
keď sa necháš umlčať, obmedziť, zmenšiť…
zakaždým v tebe zomrie kúsok odvahy.

Nie preto, že by si bola slabá.
Ale preto, že si len uverila hlasu, ktorý nie je tvoj.
Hlasu, ktorý ti hovorí: „Nezvládneš to.“
„Kto si myslíš, že si?“
„Radšej zostaň tam, kde to poznáš.“

A ty zostaneš.
Nie preto, že je ti tam dobre.
Ale preto, že strach ťa presvedčil, že to známe = bezpečné.

🌹Ale tvoja duša vie.

Vie, že to nie si ty.
Vie, že si oveľa viac než tie myšlienky, ktoré ti bránia dýchať.
A tak ti šepká…
V tichu. V lese. V pohľade do slnka.
V momente, keď si konečne vyzula topánky a spomalila dych.

„Nepotrebuješ vedieť ako.
🍀Stačí, že sa prestaneš držať toho, čo ťa dusí.“

A tak ideš.
Nie do boja, ale do seba.
Prechádzka. Beh. Nádych.
A zrazu cítiš –
že myseľ sa dá upokojiť.
Že ju môžeš počúvať, ale už ňou nebyť riadená.

🌿Lebo to, čo ťa riadilo, boli často:
– cudzie vzorce
– strachy z detstva
– myšlienky tvojej mamy, babky, systému

🌿 Konštelačný príbeh (krátky príklad):
Na konštelácii sedela žena, ktorá nevedela spraviť krok.
Povedala: „Mám pocit, že som prilepená k podlahe. Viem, že už nechcem žiť takto… ale neviem sa pohnúť.“

V konštelácii sa ukázalo, že v jej systéme boli celé generácie žien, ktoré nikdy neurobili krok pre seba.
Obetovali sa. Mlčali. Trpeli. A prežili.
To bola ich istota.

A ona si to niesla. Z lásky.
Z túžby patriť.
Zo strachu, že keď pôjde inak – už nebude súčasťou toho príbehu.

A tak tam stála.
Medzi dvoma svetmi.
Jednou nohou v príbehu rodu… druhou v príbehu duše.

A vtedy si dovolila povedať:

„Milujem vás. Ale môj krok nemusí byť zradou. Môže byť poctou.“

A ten krok urobila.

💛 Záver:

Niekedy si myslíš, že nie si dosť.
Ale pravda je, že si len príliš dlho žila podľa niekoho iného.
Tvoj strach nie je tvoj.
Tvoje limity nie sú tvoje.
A tvoja pravda čaká, kedy jej dáš hlas.

Dýchaj. Pozeraj sa do slnka.
Choď do lesa. A keď sa vrátiš…
buď už len tou, ktorá vie, že môže.

💌 Ak cítiš, že stojíš medzi tým, čo poznáš… a tým, čo volá tvoju dušu – konštelácia ti môže pomôcť uvidieť, čo si doteraz len tušila.
Si vítaná.

25/05/2025

✨ Krátke cvičenie:

„Vraciam sa k sebe.“ (cca 5–7 minút)

🔹 Nájdi si pokojné miesto. Sadni si alebo si ľahni.
Zatvor oči. Polož si ruku na srdce.

🔸 Nádych nosom… a výdych ústami.
Ešte raz.
A ešte raz.
Len dýchaj. Pomaly. Jemne. Bez úsilia.

🌿 Predstav si...
… že stojíš pred dverami.
Za nimi je tvoje nové JA – pokojné, silné, vedomé.
Ale medzi tebou a tými dverami stojí niečo.
Niečo ťa brzdí.

Možno je to hlas niekoho iného…
Možno je to starý príbeh…
Možno je to strach, že ak vykročíš – nebudeš už patriť.

Polož si otázku:

„Čo ma dnes drží späť?“

Nesnaž sa to rozanalyzovať. Len si to nechaj ukázať.
Obraz. Pocit. Slovo.

A potom si v duchu povedz:

„Vidím ťa.
Ďakujem ti, že si ma chránil.
Ale už ťa nepotrebujem.“

🌬️ Nádych:
Vnímam svoju silu.
Výdych:
Prepúšťam, čo mi už neslúži.

Nádych:
„Som v poriadku, aj keď idem vlastnou cestou.“
Výdych:
„Vraciam sa k sebe.“

🕊️ Na záver si môžeš povedať:
„Nie som slabá. Len som dlho verila strachu.
Dnes volím dôveru. Dnes volím seba.“

A otvor oči.
Dotkni sa zeme.
A usmej sa.
🌱 Si doma. V sebe.

25/05/2025

Keď ti myseľ hovorí, že nie si dosť… a ty jej uveríš
Zakaždým, keď zostaneš na mieste, ktoré ti už neslúži…
keď sa necháš umlčať, obmedziť, zmenšiť…
zakaždým v tebe zomrie kúsok odvahy.

Nie preto, že by si bola slabá.
Ale preto, že si len uverila hlasu, ktorý nie je tvoj.
Hlasu, ktorý ti hovorí: „Nezvládneš to.“
„Kto si myslíš, že si?“
„Radšej zostaň tam, kde to poznáš.“

A ty zostaneš.
Nie preto, že je ti tam dobre.
Ale preto, že strach ťa presvedčil, že to známe = bezpečné.

Ale tvoja duša vie.

Vie, že to nie si ty.
Vie, že si oveľa viac než tie myšlienky, ktoré ti bránia dýchať.
A tak ti šepká…
V tichu. V lese. V pohľade do slnka.
V momente, keď si konečne vyzula topánky a spomalila dych.

„Nepotrebuješ vedieť ako.
Stačí, že sa prestaneš držať toho, čo ťa dusí.“

A tak ideš.
Nie do boja, ale do seba.
Prechádzka. Beh. Nádych.
A zrazu cítiš –
že myseľ sa dá upokojiť.
Že ju môžeš počúvať, ale už ňou nebyť riadená.

Lebo to, čo ťa riadilo, boli často:
– cudzie vzorce
– strachy z detstva
– myšlienky tvojej mamy, babky, systému

🌿 Konštelačný príbeh (krátky príklad):
Na konštelácii sedela žena, ktorá nevedela spraviť krok.
Povedala: „Mám pocit, že som prilepená k podlahe. Viem, že už nechcem žiť takto… ale neviem sa pohnúť.“

V konštelácii sa ukázalo, že v jej systéme boli celé generácie žien, ktoré nikdy neurobili krok pre seba.
Obetovali sa. Mlčali. Trpeli. A prežili.
To bola ich istota.

A ona si to niesla. Z lásky.
Z túžby patriť.
Zo strachu, že keď pôjde inak – už nebude súčasťou toho príbehu.

A tak tam stála.
Medzi dvoma svetmi.
Jednou nohou v príbehu rodu… druhou v príbehu duše.

A vtedy si dovolila povedať:

„Milujem vás. Ale môj krok nemusí byť zradou. Môže byť poctou.“

A ten krok urobila.

💛 Záver:
Niekedy si myslíš, že nie si dosť.
Ale pravda je, že si len príliš dlho žila podľa niekoho iného.
Tvoj strach nie je tvoj.
Tvoje limity nie sú tvoje.
A tvoja pravda čaká, kedy jej dáš hlas.

Dýchaj. Pozeraj sa do slnka.
Choď do lesa. A keď sa vrátiš…
buď už len tou, ktorá vie, že môže.

💌 Ak cítiš, že stojíš medzi tým, čo poznáš… a tým, čo volá tvoju dušu – konštelácia ti môže pomôcť uvidieť, čo si doteraz len tušila.
Si vítaná.

22/05/2025

22/05/2025

✍️ PRÍBEH: Sebahodnoty – keď nestačí len „byť dobrá“

🌿Tak dlho si sa snažila byť dobrá.
Užitočná. Výkonná. Tichá.
Veď predsa… kto nič nerobí, nič nedosiahne.
A tak si si od malička obliekla kabát s názvom: „Musím sa snažiť.“

🌿Chvála prišla, keď si makala.
Láska – keď si poslúchala.
Úsmev – keď si pomáhala.
A ticho – keď si sa odvážila cítiť.

🌹A ty si tomu uverila.
Že len keď niečo robíš, máš hodnotu.
Že len keď vládzeš, dávaš, vydržíš, si dosť.

Ale pravda je iná.

✨ Tvoja hodnota nie je v tom, čo robíš. Ale v tom, kým si.
Aj keď si ticho.
Aj keď si unavená.
Aj keď nič netvoríš.

🌿V konšteláciách často vidím ženy, ktoré nesú staré programy:
„Najskôr si musím zaslúžiť. Až potom môžem žiť.“
Alebo:
„Keď oddychujem, som lenivá. Zbytočná. Nepotrebná.“

A práve vtedy prichádza ten silný moment.
Keď sa postavia pred svojich rodičov a povedia:
👉 „Vaše strachy Vám s láskou vraciam. Vy ste museli prežiť. Ja si volím žiť.“

🌿A je len a len na tebe, čo s tým urobíš.
Či tento program budeš žiť ďalej…
alebo ho v pokoji a s láskou ukončíš.

🙏A začneš tvoriť svoj vysnívaný vlastný príbeh.

Príbeh, v ktorom budeš šťastná.
V ktorom budeš vedieť oddychovať.
Povedať nie.
A zároveň žiť v hojnosti a s láskou k sebe.

🌿 Možno si prvá vo svojom rode, ktorá sa to učí.
A možno práve ty máš silu zastaviť to, čo už nemá pokračovať.

💌 Ak to cítiš, pozývam ťa na konštelácie.

Konštelácia je bezpečný priestor, kde môžeš konečne... len byť.
A v tom bytí – nájsť všetko.

20/05/2025

🌱 Dôvera v proces je najväčšou silou, ktorú máme

Vysiali sme semienko.
Nepozorujeme ho každý deň.
Nepýtame sa pôdy, či už klíči.
Dôverujeme.
Tak ako dôverujeme cestu, že vykysne – aj keď ho len prikryjeme a necháme oddýchnuť.

A predsa...
v živote túto dôveru často strácame.
Chceme všetko pod kontrolou.
Kamery na bytoch. Aplikácie na polohu. Tabuľky, zoznamy, systémy.
Potrebujeme mať prehľad, vedieť, sledovať…
No práve vtedy prestávame dýchať.

Máme pocit, že ak všetko sledujeme, zvládneme to.
Ale čo ak práve táto snaha je dôvodom,
prečo sa veci nedejú tak, ako by sme chceli?

🌌 Život nie je o kontrole.
Život je o pohybe. O dôvere. O uvoľnení.

Ako hovoril Jung –
veci sa menia vtedy, keď sa prestaneme snažiť ich meniť.
Keď prestaneme bojovať a začneme byť.
Keď prestaneme tlačiť a začneme dôverovať.

A áno – aj keď sa ti práve teraz rozpadá celý svet,
keď máš pocit, že nič ti nevychádza, že všetko sa kazí –
najdôležitejšia zmena sa deje vo vnútri.

Tvoja myseľ je pôda.
Každá jedna myšlienka je semienko.
A ty si tá, ktorá sadí.

Buď sadíš hnev, odpor a kontrolu...
alebo sadíš dôveru, ticho a vedomie, že všetko sa deje v tvoj prospech.

✨ Tam, kde sa vzdáš kontroly – vznikne priestor pre pokoj.
A možno... aj pre zázraky.
Záleží len na tom, čo práve sadíš. 🌱