https://www.facebook.com/102787214708870/

Katarína Ilievová, Klinec 1. , 176, (nad potravinami CBA), Zubrohlava (2025)

Q: What is the address?

Klinec 1. , 176, (nad Potravinami CBA)

23/10/2025

Slovo mizogýnia pochádza z gréckeho „mísos“ – nenávisť a „gyné“ – žena.
V psychológii označuje vzorec správania, v ktorom je žena znevažovaná, odmietaná alebo trestaná za svoju ženskosť.
Závažné taktiky moci, ktoré majú umlčať, zastrašiť a oslabiť.

Mizogýnia je charakterizovaná hlbokým odporom, neúctou alebo predsudkami voči ženám.
Nejde len o otvorenú nenávisť.
Často sa prejavuje skryto alebo nevedome v postojoch, slovách a konaniach, ktoré znižujú hodnotu, schopnosti alebo práva žien.

Mizogýni sa boja samostatnosti, sebavedomia a autenticity ženy.
Ukazujú im, čo sami nedokážu zvládnuť.
Neistotu, zraniteľnosť, strach z vlastnej zodpovednosti a neschopnosť stáť v pravde.
Stojí pred Vami dieťa s mocou dospelého.
Mizogíni nenávidia všetko, čo ukazuje, že žena je hodná, celá a slobodná aj bez ich schválenia.

Vzťahy s rodičmi majú často kľúčový vplyv na vznik mizogýnie.

Nie všetky vzorce kontroly, manipulácie alebo mizogýnie pochádzajú od mužov.
Niektoré ženy môžu používať podobné mechanizmy voči iným ženám ako zosmiešňovanie, spochybňovanie schopností, vnútornú súťaživosť, podporu agresorov alebo diskriminačné komentáre.
Vedia byť voči druhým ženám veľmi kruté.
Sú často vychovávané v prostredí, kde sa učia hodnotiť samy seba a iné ženy podľa tradičných očakávaní, súťažiť o pozornosť, úspech alebo uznanie mužov.
Ženská mizogýnia je smerovaná proti iným ženám, najmä tým, ktoré sú autentické a samostatné.

Autentické vzťahy sú postavené na dôvere, úcte a rovnováhe. Každý má priestor prejaviť svoje myšlienky a pocity, nastavovať hranice a byť rešpektovaný.
Konflikty sa riešia otvorene, bez manipulácie, útokov alebo výsmechu a rozdiely sa prijímajú s rešpektom.
Deti v takýchto vzťahoch cítia bezpečie a stabilitu.

Vzdelanie, sebauvedomenie a podpora umožňujú rozpoznať vzorce mizogýnie, kontroly a manipulácie.
Ženy nachádzajú vnútornú silu, učia sa stáť vo svojej hodnote, byť jemné a súcitné a zároveň pevné.
Autentické vzťahy odrážajú pokojnú silu.
Človek nemusí kontrolovať, manipulovať alebo zastrašovať.
Načo by to robil, veď už pozná silu otvoreného a vyliečeného srdca.

K.
💝

21/10/2025

Amóre my life, my path, my walk, my sea, my stones, my sun and my ME ❤
my beloved Adu 🕉

21/10/2025

La Maddalena.
Ostrov pomenovaný po Márii z Magdaly – žene, ktorá sprevádzala Ježiša a v dejinách sa spája s odvahou, pravdivosťou a vnútornou premenou.

La Maddalena je súčasťou súostrovia na severe Sardínie, známeho svojou priezračnou vodou, skalnatými zálivmi a pokojom, aký sa inde len ťažko hľadá.
Ostrov bol dôležitým bodom pre námorníkov a neskôr aj pre talianskeho hrdinu Giuseppeho Garibaldiho, ktorý žil na susednom ostrove Caprera – dnes je tam jeho dom a múzeum.

Oblasť patrí medzi tzv. Blue Zones – miesta na svete, kde ľudia žijú dlhšie a zdravšie (nad 100 rokov).
Pripisuje sa to jednoduchému spôsobu života, pohybu, strave a silným komunitným väzbám.
Pri pozdrave Vám pozerajú do očí, majú láskavý úsmev a veľmi svojskú esenciu v pohľade.
Často som bola dojatá, so slzami v očiach a zlomeným hlasom...

La Maddalena spája históriu, prírodu a pokoj.
Ostrov, kde sa dá cítiť, že menej znamená viac.

Súostrovie La Maddalena pozostáva z viacerých ostrovov severne od Sardínie (napr. Caprera, Spargi, Budelli...).

Oblasť bola známa už v rímskych časoch, no pomenovanie La Maddalena sa ustálilo až po príchode mníchov a kresťanských osadníkov, ktorí tu postavili svätyňu.

Dnes je názov spojený nielen s históriou, ale aj s jemnou symbolikou ženského princípu a duchovného poznania, ktoré meno Magdaléna nesie.

Tento mesiac sme spoznávali Sardíniu, priemerne 16 km denne.
Miesta, ktoré sú známe, aj tie, ktoré človek nájde náhodou, keď sa stratí.
Stratí sa?

More, skaly, piesok, kopce, slnko, vietor, dážď, krab aj had, jašteričky a mačky.
Každým krokom a bolo ich naozaj veľa som ďakovala, že smiem a že ma nohy nesú ... a s tými, ktorých milujem.

Viedeň - Olbia - Palau - La Madalena - Caprera

10/10/2025

Svetový deň duševného zdravia – 10. október

„Nie všetko, čo bolí, je vidieť.“

Tento deň pripomína, že duševné zdravie je základ rovnováhy, ktorú všetci potrebujeme.
Dotýka sa každého, kto cíti tlak, únavu, neistotu či túžbu po pokoji.
Je to priestor pre človeka, ktorý v tichu hľadá silu pokračovať ďalej.
Duševné zdravie nesúvisí iba s tým, ako zvládame náročné obdobia.
Týka sa aj schopnosti zostať so sebou, počuť svoj vnútorný hlas a prijať aj dni, keď všetko pôsobí ťažšie.
Je to jemná každodenná prax.
Pozornosť, dych, rozhovor, chvíľa, keď sa nezriekame vlastnej pravdy.

🧡 Téma roku 2025 - Prístup k pomoci
V mnohých krajinách je starostlivosť o duševné zdravie stále nedostupná.
Mnoho ľudí žije v prostredí, kde chýba opora, bezpečie či pochopenie.
V čase humanitárnych kríz a neistoty sa stáva ešte vzácnejším mať miesto, kde sa dá zhlboka nadýchnuť, zdieľať alebo len byť.
Dostupná pomoc nie je luxus, ale základná potreba, rovnako ako jedlo, spánok či blízkosť.

🧡 Starostlivosť o dušu v bežnom dni
Duševná pohoda sa rodí z drobných rozhodnutí.
Z pomalého rána, keď si dopraješ čas.
Z rozhovoru, v ktorom hovoríš pravdivo.
Z dotyku, ktorý upokojuje a z priestoru, ktorý Ti umožní dýchať.
Ajj pokoj má svoje tempo.

🧡 Vzájomná opora
Pomoc môže mať mnoho podôb.
Niekedy ju nesie slovo, inokedy ticho.
Môže to byť prítomnosť človeka, ktorý vie počúvať alebo malý skutok, ktorý prinesie nádej.

Duševné zdravie je vzťah.
Vzťah k sebe, k telu, k svetu okolo.
Vyžaduje jemnosť, hranice a pravdivosť.
Každý z nás potrebuje miesto, kam sa duša môže vracať, keď je unavená.

Dnešný deň je pozvánkou spýtať sa:
Čo vo mne potrebuje pozornosť, aby som sa mohla cítiť v pokoji?

S úctou,
Katka
❤️

10/09/2025

Nová forma odvahy

Keď niekto povie „si príliš“, dotýka sa priamo jadra našej citlivosti. Ako by tým naznačoval, že niečo v nás je nadbytočné alebo nesprávne. Emócie nie sú chybou, ale jazykom, ktorým k nám prehovára život.
Smútok hovorí o tom, čo je potrebné pustiť, hnev o tom, kde sú naše hranice, strach o tom, že sa potrebujeme pripraviť, radosť o tom, čo nás posilňuje, vina o hodnotách a hanba o potrebe prijatia. Každá emócia nesie správu – a žiadna nie je „príliš“.
👉 Psychológovia hovoria, že emócie sú prirodzené signály nášho tela a nervového systému, ktoré nám pomáhajú prežiť a lepšie sa zorientovať v živote.

To, čo niekto nevie uniesť, často označí ako slabosť u iného. Odmietanie emócií môže mať veľa podôb – od zmenšovania („nič sa nedeje“), cez zosmiešnenie („hystéria, dráma“), až po popretie alebo otočenie proti človeku („ty si problém“). Všetky tieto reakcie majú spoločné jedno: vysielajú odkaz, že naše prežívanie nemá hodnotu. V skutočnosti je to však len odraz limitov druhého, nie dôkaz o našej nesprávnosti.
👉 V psychológii sa tomu hovorí projekcia – keď človek nedokáže prijať niečo u seba, prenesie to na iného a označí to za jeho problém.

Minulosť nás učila inak. Generácie pred nami sa museli naučiť fungovať a poslúchať – bolo to podmienkou prežitia. Plač bol slabosťou, hnev neslušnosťou, citlivosť prekážkou. Potláčanie emócií malo v tej dobe zmysel, pretože chránilo pred odmietnutím v spoločnosti, ktorá stavala na disciplíne a výkone.
👉 Sociálna psychológia ukazuje, že prispôsobiť sa pravidlám skupiny bolo kedysi nevyhnutné – kto vyčnieval, riskoval odmietnutie.

Súčasnosť však odhaľuje, že potlačené nezmizne. Emócie sa vracajú v podobe napätia, úzkostí či telesných ťažkostí. Aj preto dnes pribúda dôraz na psychológiu a osobný rozvoj. Nie je to znak slabosti, ale iný spôsob adaptácie. Už nestačí iba fungovať a poslúchať – dnešná doba nás učí cítiť a žiť.
👉 Psychológovia hovoria o psychosomatike – teda o tom, že potláčané emócie sa často prejavia na tele.

A predsa sa ozýva výsmech. Niektorí sa smejú z citlivosti či z psychológie, nazývajú dnešnú generáciu slabou. V skutočnosti to nie je výsmech náš, ale výsmech ich vlastnej bolesti. Kto sa naučil nikdy neplakať, vysmeje plač iných, pretože mu pripomína jeho vlastné umlčané slzy. Kto sa naučil nikdy nepriznať strach, vysmeje strach iných, pretože sa nechce dotknúť toho svojho. Výsmech je často len starý obranný mechanizmus – spôsob, ako sa nestratiť v krehkosti, ktorá nikdy nemala priestor.
👉 V psychológii sa výsmech chápe ako obranný mechanizmus – spôsob, akým sa človek bráni pred vlastnou krehkosťou.

Preto dnešná doba nehovorí o slabosti, ale o novej forme odvahy. Minulosť potrebovala tvrdosť navonok. Dnešok potrebuje odvahu byť v kontakte so sebou. Odvahu priznať si zraniteľnosť, hovoriť o emóciách a hľadať zdravšie cesty.
👉 Humanistická psychológia hovorí, že zdravie začína tam, kde je človek autentický a pravdivý k sebe.

A práve tu sa ukazuje smer evolúcie. Kedysi bola potrebná tvrdosť a poslušnosť, aby sme prežili v prostredí nedostatku a ohrozenia. Dnes nás život vedie k inej výzve – k jemnosti, k schopnosti zvládať tlak nie silou, ale vnútornou stabilitou. Skutočným ohrozením už nie je len hlad či chlad, ale strata ľudskosti v rýchlom svete. Evolúcia nás preto učí, že sila sa nerodí z potláčania, ale z vedomej citlivosti. Budúcnosť nepatrí tým, ktorí najviac potlačia, ale tým, ktorí dokážu cítiť, spracovať a tvoriť vzťahy.
👉 V modernej psychológii sa tomu hovorí reziliencia – schopnosť byť odolný nie tvrdosťou, ale pružnosťou a vnútornou silou.

To je nová forma odvahy – odvaha necítiť sa „príliš“, ale byť naplno človekom.

S úctou,
K.
❤️

24/08/2025

Keď som nedávno zastupovala kolegynku 🕉 zistila som, ako veľmi sa moje lekcie zmenili.
Získali nový tvar.
Sú aj o mne.
Vstúpil do nich koučing, somatika, dych, skúsenosti, všetko, čomu sa venujem a čo žijem.

Aj po rokoch na podložke sa stále učím.
Poučky a metodiku lekcie poznám, ale každé telo reaguje inak.
V realite to, čo je „správne“, vyzerá vždy trochu inak, lebo každé telo má svoju históriu a svoje hranice.
A práve preto ma baví stáť medzi ľuďmi.
Vidieť nuansy.
Opravovať detaily.
Vnímať, ako sa v maličkostiach zrkadlí sebaúcta.
Napríklad v tom, či človek objíme svoje vlastné kolená kŕčovito a so strachom, alebo jemne a s dôverou.

Na individuálnych stretnutiach sa to ukázalo najjasnejšie, že každá osobnosť prevedie ásanu po svojom.
Nie je to chyba.
Je to prirodzenosť tela, ktoré vyjadruje to, čo si nesie v sebe.

Vo vedení sa cítim doma.
Mám skúsenosti, o ktoré sa môžem oprieť.
A predsa pred každou lekciou cítim rešpekt a zodpovednosť.
Niekedy aj trému a tras tela.
Dnes viem, že to znamená jediné.
Záleží mi na tom, čo s ľuďmi tvorím.

Pamätám si, ako mi môj učiteľ Fredy počas skúšky povedal, že moja joga bude jogou lásky.
Vtedy ma to naozaj vytočilo 😅 a dosť.
Bola som ešte v prísnej disciplíne výkonu a chcela som mu dokázať, že sa mýli.
Dnes viem, že mal pravdu.

Moja joga nie je o výkone a presnosti.
Je o vzťahu.
O prítomnosti.
O ľudskosti.
Je to prax, ktorá nesie môj podpis.
Môj jazyk lásky.

K.
❤️

Ps.: Ďakujem za pozvanie, prijatie a dôveru. Je mi cťou. 😘

20/08/2025

Manipulácia nie je len medziľudský problém, ale aj vážny zdravotný a spoločenský faktor.
Dlhodobý pobyt v toxických dynamikách zanecháva stopy na tele, mysli a aj medzi generáciami.
Odstúpenie z manipulácie preto nie je únikom, ale je to ochrana života a vytvorenie nového dedičstva, ktoré stojí na dôstojnosti, slobode a zdraví.

Manipulácia sa zriedkavo objavuje otvorene.
Často sa maskuje starostlivosťou, lojalitou či povinnosťou. Navonok pôsobí ako poriadok, no prináša ohováranie, osočovanie, vyhrážky, tichú agresiu či izoláciu.

Izolácia patrí medzi najčastejšie stratégie manipulácie. Vylúčenie zo skupiny má vyvolať pocit osamelosti a viny a ako tichá vyhrážka pre tých, ktorí by to zopakovali.
V skutočnosti je dôkazom odvahy toho, kto sa postavil mimo tlak a vybral si vlastnú cestu.

Manipulátor pôsobí navonok silno, no je to len maska.
Jeho moc stojí na kontrole a strachu, nie na skutočnej sile. Najväčším ohrozením je preňho sloboda iných, lebo tá odhaľuje prázdnotu jeho autority.

Dlhodobý pobyt v manipulatívnom prostredí má vážne zdravotné následky.
Neustály stres oslabuje imunitu, zvyšuje riziko úzkostí, depresie, vyhorenia, porúch spánku či srdcovocievnych ochorení. V konečnom dôsledku skracuje život.

Odísť z manipulácie znamená prestať piť kávu s príchuťou strachu a vychutnať si ju s chuťou života.

Odstúpenie z manipulácie je návrat k slobode a pokoju.
Je to prerušenie starého dedičstva strachu a vytvorenie nového.
Dedičstva dôvery, stability, odvahy, láskavosti, dôstojnosti a zdravia.

K.
❤️

Ps.: z pozorovania a praxe - je už celkom ľahké TO odhaliť... evolúcia sa deje ♡

17/08/2025

Možno náhoda nie je len náhoda.

Náhoda je chvíľa, ktorá prichádza presne vtedy, keď sme pripravení ju prijať.
Slovo, ktoré dodá odvahu.
Stretnutie, ktoré pripomenie, že na ceste nie sme sami. Situácia, ktorá nás zastaví a naznačí, že potrebujeme zmenu. Na prvý pohľad vyzerá ako zhoda okolností, no často je to okamih s posolstvom.

„Správny čas“ neznamená dokonalý moment podľa kalendára, ale chvíľu, keď sa vonkajšia udalosť stretne s našou vnútornou PRIPRAVENOSŤOU.
Až vtedy dokážeme vidieť, čo by inak zostalo nepovšimnuté. Vtedy sa z náhody stáva jemný impulz, ktorý otvára nové možnosti, nový uhol pohľadu, nový filter, iné okuliare, lepší výhľad ...

Náhody si lepšie všimneme, keď počúvame svoj vnútorný kompas.
Skúsenosti, hodnoty a signály tela.
Ak sa po nečakanom stretnutí cítime pokojne a ľahko, je to znak, že sme v súlade.
Ak odchádzame unavení či napätí, môže to byť pozvanie zamyslieť sa, čo nám situácia ukazuje.

Najzdravšie je vnímať tieto momenty s otvorenosťou, no bez toho, aby sme ich brali ako príkazy.
Náhody sú skôr jemné smerovníky, ktoré sa môžu stať učiteľmi.
Tie príjemné nás učia DÔVEROVAŤ tam, kde cítime radosť a energiu.
Tie nepríjemné nás učia sPOZNAŤ hranice a hľaDAŤ nové riešenia.

Možno teda náhody nie sú len náhodami.
Možno sú to tiché pozvánky, ktoré prichádzajú v správny čas, aby nás viedli bližšie k dôvere, odvahe a radosti.

K.
❤️

Rada používam vetičku, niekde sa na mňa nalepila...
♡♡♡ Náhoda je, keď zahliadneš Boha pri práci a On sa ešte nestihol ukryť.♡♡♡

08/08/2025

Dnes je ten Deň.

Môžeš si znova vybrať.
Ako sa chceš cítiť.
Čo si ponecháš.
Kam sa chceš pohnúť ďalej.

Nemusíš to hovoriť nahlas.
Stačí, že to vieš Ty.

K.
❤️

02/08/2025

Nie všetko, čo sľubuje pomoc, aj pomôže ...
Keď sme vyčerpaní alebo cítime, že nám chýba pevná pôda pod nohami, je prirodzené hľadať rýchle riešenia. Detoxikačné kúry, intenzívne terapie či spirituálne procesy sľubujú úľavu a nový začiatok. Pravda však je, že nie všetko, čo sa javí ako pomoc, nám v skutočnosti pomáha.

Prečo po nich siahneme?
V stave únavy a stresu mozog vyhľadáva okamžitú úľavu – je to prirodzená reakcia nervového systému, ktorý sa snaží uniknúť bolesti a získať pocit bezpečia. Preto nás priťahujú očisty, rýchle terapie alebo aj spirituálne techniky, ktoré sľubujú rýchlu transformáciu a vnútorný pokoj.

Vplyv na organizmus.
Detox počas vyčerpania – telo má málo energie a živín. Agresívne očistné kúry odčerpávajú zásoby vitamínov, oslabujú imunitu a zvyšujú hladinu stresových hormónov. Namiesto očisty nastáva ďalšie vyčerpanie, búšenie srdca a psychická labilita.

Terapie jedna za druhou – každá terapia aktivuje emočné procesy, ktoré potrebujú čas na integráciu. Ak prichádzajú príliš rýchlo, nervový systém je zahltený, čo vedie k napätiu, nespavosti a telesným ťažkostiam.

Spirituálne terapie – hlboké techniky môžu otvoriť silné emócie alebo vytiahnuť staré traumy. Ak na ich spracovanie nemáme dostatok priestoru a odbornej podpory, nervový systém sa môže cítiť preťažený a reagovať zmätenosťou, úzkosťou či disociáciou – pocitom odpojenia od tela alebo reality.

Celkový efekt – namiesto uzdravenia sa organizmus dostáva do chronického stresu, čo brzdí regeneráciu, narúša hormonálnu rovnováhu a oslabuje psychickú odolnosť.
Adrenalínové vyčerpanie, obličky, pečeň, chronický zápal ...........

Skutočná cesta k uzdraveniu.
Uzdravovanie potrebuje mieru, zdravý rozum a rešpekt k telu aj duši. Niekedy je najliečivejšie dopriať si výživné jedlo a dostatok tekutín, vitamíny, kvalitný spánok a oddych, jemný pohyb a vedomý dych, bezpečné a postupné terapeutické vedenie, ktoré necháva priestor na spracovanie aj integráciu otvorených tém a starých zranení.

Menej môže byť viac.
Skutočná pomoc je tá, ktorá podporuje život v nás – neuberá nám posledné zvyšky síl.

Ps.: aj toto je sebaláska.
Pls, majte sa v úcte, trpezlivosť ruže prináša.

Pokojný deň,
K.
❤️

30/07/2025

Najkrajšie stretnutie

Dlho som písala o tom, ako si človek dokáže blokovať vlastný život…
O vnútorných brzdách, strachu a presvedčeniach,
ktoré nás držia ďalej od seba samých.

Boli okamihy, keď som ich začala púšťať –
vrstvu po vrstve, pomaly, s vierou, že to zvládnem.
A zrazu som stála pred ňou… pred sebou.

V jej očiach bola iskra, ktorú som nikdy nestratila,
len som ju tak dlho nevidela.
V tom pohľade bolo poďakovanie –
za každý krok, ktorým som vydržala,
za chvíle, keď som to nevzdala,
za odvahu kráčať ďalej a aj za to, že som ju nikdy naozaj neopustila.

Možno som na ňu zabúdala,
ale v hĺbke som ju stále chránila –
pred svetom, pred sebou, pred tým,
čo by ju mohlo navždy umlčať.

Usmiali sme sa na seba a vedeli sme,
že všetko, čím sme prešli, malo zmysel.
Že sny zostali živé.
Že jej sila a jemnosť vo mne nikdy nezhasla.

Bolo to objatie, pokojné, hlboké, ako keď konečne nájdeš domov a vieš, že ho už nikdy nestratíš.
A Ja už Ju nepustím.

K.
❤️

29/07/2025

Vyzeráme silní, aj keď to tak necítime.
Často počúvame, že ak chceme byť v poriadku, mali by sme byť silní, rozumní, pokojní, vždy pripravení zvládnuť viac a hlavne – nesmieme ukázať slabosť.

Tak sme sa to naučili.
Niekedy si nasadíme tvrdú masku – nič ma nezlomí, všetko zvládnem.
Inokedy jemnú – úsmev a slová „je to fajn“,
aby svet veril, že máme všetko pod kontrolou.

V našom mozgu pracuje amygdala, časť zodpovedná za pocit bezpečia.
Keď cíti hrozbu – neistotu, kritiku, strach z odmietnutia, hodnotenie, neprijatie, spustí alarm:
„Musíš to mať pod kontrolou, inak je zle.“
A my poslúchneme. Chránime sa, okrem iného aj maskou.
Maskou sily, úsmevu či dokonalej vyrovnanosti.

Nie je to zlyhanie. Je to len prirodzená reakcia mozgu.
A je v poriadku, že takto funguje.
Len ... nemusíme v tom zostať uviaznutí.

Dovoliť si priznať: „Je to na mňa priveľa.“
Mať priestor, kde nás niekto prijíma bez hodnotenia.

Učiť mozog, že aj keď pustíme kontrolu, stále sme v bezpečí.

Mnohí si myslia, že sila znamená vydržať, usmievať sa a všetko zvládať, odolať.
Nemyslím si.
Všetko sa začína tam, kde už nepotrebujeme masky.
Kde môžeme byť pravdiví, ukázať svoje pocity a aj tak vieme,
že sme hodní prijatia a lásky.

Nie je to cesta slabosti – je to cesta uzdravenia.
A dobrá správa je, že ju dokáže prejsť každý.
Stačí malý krok.
Dať si povolenie byť sám sebou.

K.
❤️

Katarína Ilievová

23/10/2025

21/10/2025

21/10/2025

10/10/2025

10/09/2025

24/08/2025

20/08/2025

17/08/2025

08/08/2025

02/08/2025

30/07/2025

29/07/2025

Address

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category